Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 118/2020
PDF · 167.33 KB
No categories available
I. ÚS 118/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátom
JUDr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 a 4
a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 2 Tos 20/2019 z 13. marca 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 11 ods. 1
a 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv podľa čl. 6
ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Nitre
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tos 20/2019 z 13. marca 2019 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“).
2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu
práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len
„rozvrh práce“) náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II
bodu 3 písm. a) rozvrhu práce prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení
uvedenom v záhlaví tohto uznesenia.
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že Okresný súd
Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 2 T 118/2015 z 31. júla 2018
(ďalej len „uznesenie z 31. júla 2018“) uložil sťažovateľovi pokutu v sume 500 €,
ktorú odôvodnil tým, že tento ako obhajca obžalovanej v predmetnom konaní
bez dostatočného ospravedlnenia nevyhovel výzve tohto súdu na doplnenie odôvodnenia
podaného odvolania, a to ani v rámci dodatočne mu okresným súdom poskytnutej lehote,
čím zapríčinil vznik prieťahov v uvedenom konaní.
3.1 Sťažovateľ proti uzneseniu z 31. júla 2018 podal sťažnosť, ktorá bola
napadnutým uznesením zamietnutá (sťažovateľovi doručené 12. apríla 2019). Krajský súd
sa v napadnutom uznesení v plnej miere stotožnil so závermi okresného súdu v tejto veci,
ktoré považoval za zákonné.
3.2 Podľa sťažovateľa dôvody, ktoré viedli k uloženiu pokuty v predmetnej veci,
nie sú v súlade so skutkovým stavom a nemožno ich považovať za dostatočné
a neopodstatňujú ani výšku uloženej pokuty. Napadnuté uznesenie je podľa sťažovateľa
neprimerane formalistické a arbitrárne.
3.3 Sťažovateľ vo svojej argumentácii poukázal na § 311 ods. 2 Trestného poriadku,
ktorý určuje povinnosť odôvodniť odvolanie iba v prípade, ak ide o odvolanie podané
inou osobou ako obžalovaným. V tomto prípade zo zápisnice o hlavnom pojednávaní
zo 4. apríla 2018 vyplýva, že odvolanie proti rozsudku v predmetnom konaní podala priamo
obžalovaná, a preto okresný súd podľa sťažovateľa nebol oprávnený požadovať doplnenie
podaného odvolania o odôvodnenie a nebol ani oprávnený uložiť mu doplniť dôvody
odvolania podaného obžalovanou. Postup, ktorý zvolili súdy zúčastnené na rozhodovaní
v tejto veci je v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, t. j. je nezákonný a porušujúci
právo na spravodlivý proces. V argumentácii sťažovateľ ďalej poukázal na to, že okresný
súd mohol vo veci konať napriek nedoplneniu odvolania z jeho strany, a práve v dôsledku
tejto skutočnosti podľa neho nie je možné konštatovať, že by nedoplnením odôvodnenia
odvolania vôbec mohli byť spôsobené prieťahy v konaní, ktoré boli dôvodom pre uloženie
poriadkovej pokuty.
3.4 Sťažovateľ argumentoval, že krajský súd mal zákonnú povinnosť v predmetnom
konaní preskúmať toto konanie v celkom rozsahu a zistiť všetky pochybenia okresného
súdu. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že podľa okresného súdu nedostatok
odôvodnenia odvolania v danom prípade spočíval výlučne v špecifikovaní chýb, ktoré sú
okresnému súdu vytýkané, t. j. netýkal sa rozsahu, v akom bol rozsudok napadnutý.
Sťažovateľ poukážuc ďalej na účel sledovaný uložením poriadkovej pokuty, ktorým
je zabezpečenie hladkého priebehu súdneho konania, dôvodil, že v tomto prípade bolo
napadnuté uznesenie vydané 31. júla 2018 (doručené mu 3. augusta 2018), pričom podanie,
ktorým predložil odôvodnenie odvolania, bolo podané elektronicky s kvalifikovaným
elektronickým podpisom 1. augusta 2018 o 17.16 hod., t. j., že výzvu okresného súdu splnil
skôr, než mu doručili uvedené uznesenie, čím sa uložená sankcia minula jej hlavnému cieľu.
3.5 Súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci sa podľa sťažovateľa vôbec
nezaoberali otázkou výšky uloženej pokuty, vôbec neodôvodnili, prečo v tomto prípade
považovali za primerané uložiť mu sumu 500 €, ktorá je značne vysoká a zároveň by mala
zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti i okolnostiam, za ktorých k jej porušeniu
došlo. V danom prípade okresný súd udelil pokutu za nesplnenie povinnosti týkajúcej sa
jedného úkonu právnej služby, no výška pokuty presahuje 6,5 násobok odmeny,
ktorá za jeden úkon právnej služby v danej veci obhajcovi patrí. Z uvedeného je podľa
sťažovateľa zrejmé, že pokiaľ by aj existoval dôvod na uloženie pokuty v danej veci, tak jej
výška uložená okresným súdom bola podľa neho celkom zrejme neprimeraná. V uznesení
z 31. júla 2018 síce okresný súd, zrejme v rámci odôvodnenia výšky uloženej pokuty,
poukázal na predchádzajúce rozhodnutia, ktorými mu bola uložená pokuta v predmetnom
konaní, avšak sťažovateľ poukázal na nepravdivosť uvedeného tvrdenia, pretože tieto
rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľovi (uznesenie okresného súdu
z 15. februára 2017 a uznesenie okresného súdu z 25. januára 2018) v čase rozhodovania
okresného súdu v predmetnom konaní nenadobudli právoplatnosť, pretože sťažnosti
sťažovateľa podané proti nim mali odkladný účinok.
3.6 Sťažovateľ ďalej považoval za potrebné poznamenať, že nepovažuje za pravdivé
ani tvrdenie okresného súdu, podľa ktorého v dôsledku jeho konania, za ktoré mu bola
uložená poriadková pokuta, došlo k vzniku prieťahov v uvedenej veci. Vo vzťahu k tomuto
tvrdeniu poukázal na skutočnosť, že nariadené hlavné pojednávania, ktoré sa v tomto konaní
neuskutočnili, sa podľa neho nemohli konať z iného dôvodu než bola jeho neúčasť, v čom
mu dal za pravdu napokon aj krajský súd, ktorý predchádzajúce rozhodnutia o uložení
poriadkovej pokuty sťažovateľovi vydané v tomto konaní zrušil.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby v predmetnej veci
svojím nálezom rozhodol, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu jeho základných
práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 a 4 a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a aj čl. 1 dodatkového protokolu, zrušil napadnuté
uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a zaviazal krajský súd k úhrade
jeho trov konania.
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 20 ods. 1 prvej vety ústavy každý má právo vlastniť majetok (obdobne
podľa čl. 11 ods. 1 prvej vety listiny).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky (obdobne podľa čl. 36 ods. 1 listiny).
7. Podľa čl. 1 prvej vety dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba
má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli
porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa
porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
8. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania
začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
11. Ústavný súd za podstatu tejto sťažnosti považoval namietané porušenie
sťažovateľových základných práv podľa čl. 20 a 46 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1, 4 a čl. 36
ods. 1 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu
napadnutým uznesením. K porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť v dôsledku
toho, že
- napadnuté uznesenie neobsahuje dôvody uloženia poriadkovej pokuty ani dôvody
samotnej výšky uloženej poriadkovej pokuty;
- v danom prípade odvolanie podala obžalovaná, ktorá nie je viazaná povinnosťou
podľa § 311 ods. 2 Trestného poriadku odôvodniť podané odvolanie, okresnému súdu teda
v jeho ďalšom postupe v konaní nič nebránilo;
- okresný súd od neho požadoval doplnenie špecifikácie chýb konania, nie rozsahu
podaného odvolania;
- uložená poriadková pokuta sa minula svojmu účelu v dôsledku časových okolností
doručovania, keďže podanie sťažovateľa, ktorým splnil výzvu súdu, bolo doručené
okresnému súdu o jeden deň skôr, než bolo doručené uznesenie z 31. júla 2018
sťažovateľovi;
- výška uloženej pokuty je neprimeraná, predstavuje viac ako 6,5 násobok právneho
úkonu a predchádzajúce sankčné uznesenia o uložení poriadkovej pokuty, ktoré sú v rámci
odôvodnenia uznesenia z 31. júla 2018 okresným súdom spomínané, neboli v čase
rozhodovania tohto súdu právoplatné.
12. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia, ktorým krajský súd
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť sťažovateľa
proti uzneseniu z 31. júla 2018, pretože ju nepovažoval za dôvodnú.
12.1 Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením, z ktorého obsahu zistil,
že krajský súd v ňom podrobne opísal procesný postup okresného súdu i správanie
sa sťažovateľa ako obhajcu obžalovanej v predmetnej veci. Krajský súd uviedol,
že 4. apríla 2018 bol okresným súdom vyhlásený rozsudok v tejto veci, po vyhlásení
ktorého sa obžalovaná po porade so sťažovateľom ako jej obhajcom vyjadrila, že podáva
odvolanie, čo sa týka výroku o vine, treste, škode a aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Okresný súd 10. mája 2018 vyzval sťažovateľa, aby mu v lehote 8 dní
v súlade s § 311 ods. 2 a 3 Trestného poriadku zaslal odôvodnenie podaného odvolania.
Sťažovateľ prípisom zo 17. mája 2018 okresný súd požiadal o predĺženie lehoty na splnenie
jeho výzvy z dôvodu pracovnej vyťaženosti. Avšak ani v tejto dodatočne mu okresným
súdom poskytnutej lehote sťažovateľ odôvodnenie podaného odvolania nedoplnil.
Okresný súd sťažovateľa 27. júna 2018 pod hrozbou poriadkovej pokuty vyzval,
aby v lehote 5 dní doplnil odôvodnenie podaného odvolania. Okresný súd uznesením
z 31. júla 2018 uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu v sume 500 €. Sťažovateľ
vypracované písomné odôvodnenie podaného odvolania okresnému súdu doručil
2. augusta 2018.
12.2 Krajský súd v napadnutom uznesení zdôraznil, že sťažovateľ bol
splnomocneným právnym zástupcom obžalovanej, ktorého povinnosťou bolo poskytovať jej
v konaní potrebnú právnu pomoc, preto bol v zmysle § 311 ods. 2 Trestného poriadku
povinný odvolanie za obžalovanú odôvodniť v potrebnom rozsahu. S poukazom
na skutkové okolnosti v tejto veci krajský súd následne konštatoval, že sa plne stotožňuje
s názorom okresného súdu o tom, že sťažovateľ ako obhajca obžalovanej opakovane
neuposlúchol výzvu okresného súdu na odôvodnenie odvolania, a preto okresný súd správne
pristúpil k potrestaniu sťažovateľa poriadkovou pokutou, pričom samotnú výšku uloženej
pokuty (500 €) krajský súd nepovažoval za neprimerane vysokú. Vzhľadom na uvedené
bola sťažnosť sťažovateľa napadnutým uznesením zamietnutá.
13. Podľa názoru ústavného súdu v súvislosti so sťažovateľovými námietkami
rozporujúcimi splnenie materiálnych predpokladov uloženia poriadkovej pokuty (napadnuté
uznesenie neobsahuje dostatočné dôvody uloženia poriadkovej pokuty, sťažovateľ nebol
viazaný povinnosťou odôvodniť odvolanie podané obžalovanou, odvolanie mal doplniť len
o špecifikáciu chýb predchádzajúceho konania, nie čo sa týka samotného rozsahu podaného
odvolania) je potrebné uviesť, že za príkaz daný obhajcovi podľa Trestného poriadku tak,
ako to má na mysli § 66 ods. 1 Trestného poriadku, treba považovať aj doručenie výzvy
na doplnenie odvolania. Z uvedeného vyplýva, že dôvod uloženia poriadkovej pokuty
v tomto prípade vyplýva z popisu skutkových okolností, ako aj z jasného označenia
nesplnenej povinnosti v samotnom výroku uznesenia z 31. júla 2018. Sťažovateľ taktiež
namietal, že nemal zákonnú povinnosť odôvodniť podané odvolanie. Ústavný súd
túto obranu sťažovateľa predovšetkým s ohľadom na ním v uvedenom konaní zvolený
procesný postup (zaslanie žiadosti o predĺženie lehoty na splnenie výzvy okresného súdu),
ako aj s prihliadnutím na fakt, že sťažovateľ bol splnomocneným obhajcom obžalovanej
v predmetnom konaní, ktorý bol prítomný pri podaní odvolania obžalovanej, považoval
za právne irelevantnú, rovnako ako aj sťažovateľom predloženú argumentáciu týkajúcu sa
samotného obsahu odôvodnenia odvolania, ktoré mal v predmetnej veci podať, keďže
z pohľadu nerešpektovania výzvy okresného súdu na skutkových okolnostiach nesplnenia
jeho zákonnej povinnosti nemôžu nič zmeniť.
13.1 Skutočnosť, že odôvodnenie odvolania bolo okresnému súdu doručené o jeden
deň skôr, než bolo sťažovateľovi doručené uznesenie o uložení poriadkovej pokuty, nemôže
byť samo osebe preukázaním nesplnenia účelu uloženej pokuty, pretože konanie
v predmetnej veci v tom čase stále nebolo právoplatne skončené.
13.2 Podľa § 70 Trestného poriadku nesúčinnostné a urážlivé správanie osôb
vystupujúcich v konaní môže po predchádzajúcom upozornení okresný súd potrestať
poriadkovou pokutou až do 1 650 eur (u fyzických osôb), pričom určenie výšky poriadkovej
pokuty je plne v jurisdikcii vo veci rozhodujúceho súdu. Z uvedeného vyplýva, že samotná
výška pokuty nie je odvoditeľná od hodnoty právneho úkonu, ktorý mal sťažovateľ v konaní
vykonať, ale má mať aj sankčný a preventívny charakter. V danom prípade okresný súd
pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadnil nielen skutkové okolnosti týkajúce sa nesplnenia
povinnosti uloženej súdom, ale i správanie sa sťažovateľa v uvedenom konaní, ktoré zjavne
bolo poznačené aj jeho nesúčinnosťou, resp. nerešpektovaním súdu. V tejto súvislosti
ústavný súd v rámci zaobstarávania si podkladov pre rozhodnutie zistil, že okresný súd
v predmetnom konaní uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu aj dvomi ďalšími
uzneseniami pre nevyhovenie predvolaniu súdu bez dodatočného ospravedlnenia sa, ktoré
napriek tomu, že boli zrušené z dôvodu existencie ďalších okolností, ktoré bránili
vykonaniu hlavného pojednávania, svedčia o nesúčinnostnom správaní sťažovateľa
v predmetnom konaní. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ústavný súd nepovažoval ani
túto argumentáciu sťažovateľa za opodstatnenú.
14. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol
podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľa
v nej uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. marca 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu