Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 114/2020
PDF · 297.97 KB
No categories available
I. ÚS 114/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2020
prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislava Duditša
o jeho zaujatosti v konaní vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa
, , vedenej Ústavným súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 354/2020 a takto
rozhodol:
Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Duditš j e
v y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 354/2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)
Ladislav Duditš listom z 24. februára 2020 v súlade s § 49 ods. 4 v spojení s § 49 ods. 1
zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámil predsedovi ústavného
súdu, že vyhlasuje svoju zaujatosť, keď po pridelení veci sp. zn. Rvp 354/2020
po preštudovaní obsahu spisu zistil, že sa so sťažovateľom
, osobne pozná dlhé roky predovšetkým ako so znalcom z odboru ekonómie
a manažmentu, ako aj konateľom obchodnej spoločnosti Pre túto
obchodnú spoločnosť v minulosti opakovane vykonával prednáškovú činnosť pri vzdelávaní
znalcov a správcov konkurznej podstaty. Ďalej uviedol, že jeho vzťahy a pravidelné osobné
kontakty so sťažovateľom prerástli nad rámec bežných profesionálnych vzťahov a stretávali
sa pri rôznych spoločenských príležitostiach aj mimo pracovného prostredia.
2. Sudca Ladislav Duditš bol toho názoru, že jeho priateľský vzťah k sťažovateľovi
zakladá nedostatok jeho subjektívnej nestrannosti, čo mu z objektívneho hľadiska bráni, aby
mohol naďalej konať a rozhodovať vo veci sťažovateľa.
3. Pokynom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana
z 24. februára 2020 bolo oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. a) Rozvrhu práce
Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020
pridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde do senátu
I. ÚS ústavného súdu.
II.
4. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu
ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 49 až § 52.
5. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený
z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom
konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach na ústavnom súde.
6. Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo
odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.
7. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného
súdu určený rozvrhom práce.
8. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej
podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti
či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.
Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú
povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.
9. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu
ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva
na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)
dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov
(Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko,
sťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu
a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské
práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to
vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod
57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,
rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti
či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým
subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje
osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná
nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Na subjektívny test plynule
nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti
z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa
a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné
skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle
môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy
v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras
v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že
súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v
hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
10. Príslušný senát ústavného súdu sudcom Ladislavom Duditšom prezentovaný
dôvod jeho prípadnej zaujatosti prerokoval, a dospel k záveru, že tento dôvod uvedený
v jeho vyhlásení je aj s ohľadom na uvedenú judikatúru naplnením zákonných podmienok
podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde na vylúčenie sudcu Ladislava Duditša
z prejednania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. marca 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu