Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 96/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku a sudcu Martina

Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Blehom, Ladislava Dérera 2, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

bližšie neurčeným zásahom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Gabrielom Blehom, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) bližšie neurčeným

zásahom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej tiež „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že v napadnutom konaní bol sťažovateľ obžalovaný

z trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa . Sťažovateľ

tvrdí, že spáchanie tohto skutku mu nikdy nebolo preukázané a „skutok skoncipovaný

v obžalobe bol ďaleko od reality“. Vo vzťahu k napadnutému konaniu sťažovateľ namieta

nezákonnosť „nariadenia psychiatrickej liečby ústavnou formou v roku 2012“,

keďže mu bola nariadená bez toho, aby mu bola preukázaná trestná činnosť.

Dôsledkom nariadenia psychiatrickej liečby bolo podľa sťažovateľa „poškodenie dobrého

mena-cti-povesti“ a znemožnenie rodinného a súkromného života. Poukazuje

na to, že v dôsledku rozhodnutia okresného súdu bol nútený zmeniť svoje rodné priezvisko.

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že v jeho trestnej veci rozhodoval na okresnom súde

sudca, ktorý bol už v tom čase neprávoplatne odsúdený pre trestný čin, pričom tento

zamietol všetky sťažovateľove návrhy na dokazovanie a rozhodol okrem toho aj nezákonne,

keď nemožno niekomu nariadiť nijaký trest (ani alternatívy v podobe ochranných opatrení),

ak nie je obžalovanému preukázaná nejaká trestná činnosť v zmysle prezumpcie neviny.

3. Súčasťou sťažnostných námietok sťažovateľa bolo aj konštatovanie, že sťažnosť

v rovnakej veci už ústavnému súdu podával v roku 2017, pričom požiadal o ustanovenie

právneho zástupcu z radov advokátov, čomu však nebolo vyhovené. Poukazuje

na skutočnosť, že postup ústavného súdu v konaní o jeho predošlej sťažnosti nebol správny,

keďže už má „v iných netrestných konaniach (na ochranu osobnosti) pridelených

bezplatných advokátov“.

4. Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:

„1. Ústavný sud SR konštatuje, že ,

v konaní so spisovou značkou (OsBA5) bolo odňaté právo na spravodlivý súdny

proces bez prieťahov, nielen pred súdom, ale aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní

a ruší rozsudok z uvedeného konania.

2. Ústavný sud SR priznáva ústavnému sťažovateľovi zadosťučinenie vo výške

15.000.- Eur za reputačnú, morálnu, časovú, pracovnú i zdravotnú ujmu.

3. Ústavný sud SR nariaduje bývalému sudcovi sa písomne

ospravedlniť ústavnému sťažovateľovi za vydanie nezákonného rozsudku.

Zároveň vás žiadame o priznanie trov pre môjho právneho zástupcu,

ktorý tu vystupuje ako ex-offo advokát. Centrum právnej pomoci v trestných veciach

takéhoto advokáta zo zákona neprideľuje.“

5. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum

ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

(ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období

od 17. februára 2019 do 16. augusta 2019 pridelené sudcom spravodajcom,

boli prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce

bola prejednaná v III. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení

(predseda senátu), a .

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

10. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa navrhovateľ musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak (odsek 1).

Ak je navrhovateľ advokátom, nemusí byť v konaní zastúpený (odsek 2).

12. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

13. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

14. Podľa k návrhu na začatie konania

podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom,

musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom.

V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi

splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.

15. Podľa :

(1) Ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania

podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Ústavný súd konštatuje, že návrh v predloženej podobe nespĺňa náležitosti,

ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a .

Z petitu ústavnej sťažnosti ani z obsahu jej odôvodnenia nie je možné jednoznačne

identifikovať konkrétny zásah, ktorý sťažovateľ namieta. Sťažovateľ nepriložil k svojej

ústavnej sťažnosti žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné zásah identifikovať,

preukázať a tvrdenia sťažovateľa takto verifikovať. Sťažovateľ k svojej ústavnej sťažnosti

síce predložil plnomocenstvo, z ktorého vyplýva udelenie splnomocnenia advokátovi,

toto však nie je sťažovateľom podpísané. Celý obsah sťažnosti je navyše neprehľadný,

zmätočný a absentuje v ňom relevantné odôvodnenie existencie zásahu do sťažovateľom

namietaného základného práva podľa alebo práva podľa

ods. 1 dohovoru.

17. Ústavný súd preto návrh pri jeho predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. c) pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

18. Ústavný súd sťažovateľa na odstránenie vytýkaných nedostatkov ústavnej

sťažnosti nevyzýval, keďže z jeho skoršej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k sťažovateľovi

(sp. zn. ) vyplýva, že napadnuté konanie vedené na okresnom súde

pod sp. zn. je právoplatne skončené, a to právoplatnosťou uznesenia Krajského

súdu v Bratislave pod sp. zn. z 23. júla 2013. Na tejto skutočnosti nič nemení

ani dovolanie podané sťažovateľom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky odmietnuté

jeho uznesením sp. zn. z 29. marca 2017. Z uvedených skutočností vyplýva,

že aj v prípade, ak by zo strany sťažovateľa boli odstránené nedostatky ústavnej sťažnosti,

bolo by potrebné ju podľa odmietnuť

ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu