Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 96/2020
PDF · 146.78 KB
No categories available
III. ÚS 96/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku a sudcu Martina
Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Blehom, Ladislava Dérera 2, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
bližšie neurčeným zásahom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 T 24/2012 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť , o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2019
doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. Gabrielom Blehom, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) bližšie neurčeným
zásahom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 T 24/2012 (ďalej tiež „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že v napadnutom konaní bol sťažovateľ obžalovaný
z trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona. Sťažovateľ
tvrdí, že spáchanie tohto skutku mu nikdy nebolo preukázané a „skutok skoncipovaný
v obžalobe bol ďaleko od reality“. Vo vzťahu k napadnutému konaniu sťažovateľ namieta
nezákonnosť „nariadenia psychiatrickej liečby ústavnou formou v roku 2012“,
keďže mu bola nariadená bez toho, aby mu bola preukázaná trestná činnosť.
Dôsledkom nariadenia psychiatrickej liečby bolo podľa sťažovateľa „poškodenie dobrého
mena-cti-povesti“ a znemožnenie rodinného a súkromného života. Poukazuje
na to, že v dôsledku rozhodnutia okresného súdu bol nútený zmeniť svoje rodné priezvisko.
Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že v jeho trestnej veci rozhodoval na okresnom súde
sudca, ktorý bol už v tom čase neprávoplatne odsúdený pre trestný čin, pričom tento
zamietol všetky sťažovateľove návrhy na dokazovanie a rozhodol okrem toho aj nezákonne,
keď nemožno niekomu nariadiť nijaký trest (ani alternatívy v podobe ochranných opatrení),
ak nie je obžalovanému preukázaná nejaká trestná činnosť v zmysle prezumpcie neviny.
3. Súčasťou sťažnostných námietok sťažovateľa bolo aj konštatovanie, že sťažnosť
v rovnakej veci už ústavnému súdu podával v roku 2017, pričom požiadal o ustanovenie
právneho zástupcu z radov advokátov, čomu však nebolo vyhovené. Poukazuje
na skutočnosť, že postup ústavného súdu v konaní o jeho predošlej sťažnosti nebol správny,
keďže už má „v iných netrestných konaniach (na ochranu osobnosti) pridelených
bezplatných advokátov“.
4. Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:
„1. Ústavný sud SR konštatuje, že ,
v konaní so spisovou značkou 6T/24/12 (OsBA5) bolo odňaté právo na spravodlivý súdny
proces bez prieťahov, nielen pred súdom, ale aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní
a ruší rozsudok z uvedeného konania.
2. Ústavný sud SR priznáva ústavnému sťažovateľovi zadosťučinenie vo výške
15.000.- Eur za reputačnú, morálnu, časovú, pracovnú i zdravotnú ujmu.
3. Ústavný sud SR nariaduje bývalému sudcovi sa písomne
ospravedlniť ústavnému sťažovateľovi za vydanie nezákonného rozsudku.
Zároveň vás žiadame o priznanie trov pre môjho právneho zástupcu,
ktorý tu vystupuje ako ex-offo advokát. Centrum právnej pomoci v trestných veciach
takéhoto advokáta zo zákona neprideľuje.“
5. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum
ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019
(ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období
od 17. februára 2019 do 16. augusta 2019 pridelené sudcom spravodajcom,
boli prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená
sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce
bola prejednaná v III. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení
(predseda senátu), a .
II.
Relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
10. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Podľa § 34 zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí byť v celom konaní
zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak (odsek 1).
Ak je navrhovateľ advokátom, nemusí byť v konaní zastúpený (odsek 2).
12. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania
je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
13. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
14. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania
podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom,
musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom.
V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi
splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
15. Podľa § 123 zákona o ústavnom súde:
(1) Ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania
podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,
ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
16. Ústavný súd konštatuje, že návrh v predloženej podobe nespĺňa náležitosti,
ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde.
Z petitu ústavnej sťažnosti ani z obsahu jej odôvodnenia nie je možné jednoznačne
identifikovať konkrétny zásah, ktorý sťažovateľ namieta. Sťažovateľ nepriložil k svojej
ústavnej sťažnosti žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné zásah identifikovať,
preukázať a tvrdenia sťažovateľa takto verifikovať. Sťažovateľ k svojej ústavnej sťažnosti
síce predložil plnomocenstvo, z ktorého vyplýva udelenie splnomocnenia advokátovi,
toto však nie je sťažovateľom podpísané. Celý obsah sťažnosti je navyše neprehľadný,
zmätočný a absentuje v ňom relevantné odôvodnenie existencie zásahu do sťažovateľom
namietaného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
17. Ústavný súd preto návrh pri jeho predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56
ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
18. Ústavný súd sťažovateľa na odstránenie vytýkaných nedostatkov ústavnej
sťažnosti nevyzýval, keďže z jeho skoršej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k sťažovateľovi
(sp. zn. Rvp 1224/2017) vyplýva, že napadnuté konanie vedené na okresnom súde
pod sp. zn. 6 T 24/2012 je právoplatne skončené, a to právoplatnosťou uznesenia Krajského
súdu v Bratislave pod sp. zn. 3 To 34/2013 z 23. júla 2013. Na tejto skutočnosti nič nemení
ani dovolanie podané sťažovateľom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky odmietnuté
jeho uznesením sp. zn. 6 Tdo 61/2016 z 29. marca 2017. Z uvedených skutočností vyplýva,
že aj v prípade, ak by zo strany sťažovateľa boli odstránené nedostatky ústavnej sťažnosti,
bolo by potrebné ju podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde odmietnuť
ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu