Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 80/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra

Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. Michal Ševčík, PhD., vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

zo17. septembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , narodeného

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 17. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením bola

zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka okresného

súdu sp. zn. z 27. mája 2019, ktorým zamietol návrh sťažovateľa

na zastavenie exekúcie, ktorá prebieha na základe rozhodnutia stavebného úradu, ktorým

bola predchádzajúcej vlastníčke bytu uložená povinnosť spočívajúca v odstránení

nepovolených stavebných úprav v byte. Okresný súd podľa sťažovateľa nevzal do úvahy,

že rozhodnutie v správnom konaní zaväzuje osobu odlišnú od sťažovateľa, a nebolo

preukázané, že by na sťažovateľa prešla akákoľvek povinnosť, ktorú stavebný úrad uložil

inej osobe. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že nie je právnym nástupcom osoby, ktorej

bola individuálnym správnym aktom uložená právna povinnosť, ale je len nadobúdateľom

nehnuteľnosti, ktorú mu predala osoba povinná v zmysle exekučného titulu.

3. Sťažovateľ zastáva názor, že niektoré rozhodnutia vydané v stavebnom konaní

zaväzujú právnych nástupcov, ale nezaväzujú nadobúdateľov, čo je odlišný právny termín,

a preto vedenie exekúcie je v tomto prípade možné len proti osobe, ktorej bola povinnosť

konkrétnym správnym rozhodnutím uložená. Nadobudnutie nehnuteľnosti nemožno podľa

sťažovateľa zamieňať s právnym nástupníctvom a rozširovať tak okruh povinných osôb

podľa Exekučného poriadku.

4. Sťažovateľovi dosiaľ nebola predložená žiadna verejná listina preukazujúca,

že povinnosť uložená exekučným titulom prešla na sťažovateľa

ako povinného, ide preto o nezákonnú exekúciu. Jedinou osobou, od ktorej je možné

požadovať splnenie uloženej povinnosti, je predchádzajúca vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá

bola zaviazaná na splnenie konkrétnej povinnosti. Predložený exekučný titul sťažovateľa

nijako nezaväzuje, pretože o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „stavebný

zákon“) nezakladá jeho pasívnu legitimáciu ako povinného v exekučnom konaní.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že napadnutým uznesením bolo porušené jeho základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 , základné právo na súdnu ochranu podľa , právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na ochranu majetku

podľa čl. 1 dodatkového protokolu, zrušil napadnuté uznesenie a zaviazal okresný súd

na úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť

ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (m. m. , , , , ).

12. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

13. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru

už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti obdobne ako v sťažnosti proti uzneseniu

okresného súdu z 27. mája 2019 (vydanému vyšším súdnym úradníkom) namieta, že nie je

právnym nástupcom vo vzťahu k povinnosti odstrániť nepovolené stavebné úpravy v byte

uloženej exekučným titulom – rozhodnutím stavebného úradu predchádzajúcej vlastníčke

bytu, ktorá jediná je týmto individuálnym správnym aktom viazaná. Sťažovateľ zastáva

názor, že je iba nadobúdateľom dotknutej nehnuteľnosti, a preto sa naňho povinnosť

uložená exekučným titulom nevzťahuje, nie je pasívne legitimovaným subjektom

(ani v zmysle § 96a stavebného zákona), vedenie exekúcie považuje za nezákonné, pretože

bol v rozpore s Exekučným poriadkom rozšírený okruh povinných.

15. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je

v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je

v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa

preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností

musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva;

to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

Podľa § 96a stavebného zákona rozhodnutia stavebného úradu vydané podľa § 86,

§ 87, § 88, § 88a, § 94 a § 96 sú záväzné aj pre právnych nástupcov vlastníkov stavby.

Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby

preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky

rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

16. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie a konštatuje, že argumentácia

okresného súdu v napadnutom rozhodnutí je veľmi konkrétna a presvedčivá, keďže

výstižným spôsobom, aplikujúc relevantné ustanovenia právnych predpisov, odôvodnil,

prečo bol návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie zamietnutý, poukazujúc na charakter

exekučného titulu, ktorým je individuálny správny akt in rem, ktorý je v súlade s § 96a

stavebného zákona záväzný aj pre všetkých právnych nástupcov vlastníka stavby, v danom

prípade dotknutého bytu.

17. Ústavný súd k uvedenému dodáva, že stavebné povolenie, resp. rozhodnutie

o odstránení nepovolených stavebných úprav, ktoré je exekučným titulom v danej veci,

je individuálnym správnym aktom, ktorý autoritatívnym spôsobom rieši právne vzťahy

medzi účastníkmi správneho konania a z ktorého vyplývajú povinnosti verejnoprávneho

charakteru.

18. Aj ústavný súd zastáva názor, že v danom prípade bolo ako exekučný titul

predložené rozhodnutie, ktoré má charakter správneho aktu in rem, preto práva alebo

povinnosti z neho vyplývajúce sú prenositeľné na inú osobu spolu s vecou, na ktorú

sa vzťahujú. Uvedený záver je rešpektovaný aj právnou teóriou, v zmysle ktorej akty in rem

pôsobia voči každej osobe, ktorá sa vo vzťahu k predmetu daného aktu nachádza v rovnakej

právnej situácii ako pôvodný adresát. Skutočnosť, že správny akt zaväzuje aj nástupcu,

musí byť v zásade vždy výslovne vyjadrená v zákone (porovnaj Hendrych, D. a kol. Správní

právo. Obecní část. 5. rozšírené vydanie. Praha : C. H. Beck, 2003. s.1119, 120).

19. Takéto výslovné zákonné ustanovenie nachádzame v citovanom § 96a

stavebného zákona, z ktorého vyplýva záväznosť uvedených rozhodnutí vydaných

v stavebnom konaní pre právnych nástupcov vlastníkov stavby. Pokiaľ by bola správna

právna úvaha sťažovateľa o neprevoditeľnosti povinností uložených v rozhodnutí

o odstránení stavby na inú osobu, znamenalo by to stratu materiálnej vykonateľnosti

predmetného rozhodnutia, keďže vlastníctvo tejto nehnuteľnosti v súčasnosti prináleží

sťažovateľovi a pôvodná vlastníčka už nemá možnosť uloženú povinnosť splniť, čo by tiež

bolo v rozpore so zmyslom a účelom stavebného zákona, ako to napokon uviedol aj okresný

súd v napadnutom uznesení.

20. Ústavný súd tiež konštatuje, že ani špekulatívna polemika sťažovateľa

o rozdielnom obsahu pojmov právny nástupca a nadobúdateľ práv neobstojí. Sťažovateľ

sa uzatvorením kúpnej zmluvy stal súčasne právnym nástupcom vlastníckych oprávnení

a povinností predchádzajúceho vlastníka (sukcesia) viažucich sa na prevádzanú

nehnuteľnosť, a preto v danom prípade nemožno dospieť k záveru o nedostatku pasívnej

legitimácie sťažovateľa ako povinného v exekučnom konaní.

21. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právny názor, na ktorom

je založené napadnuté rozhodnutie, nie je arbitrárny, je z ústavného hľadiska

akceptovateľný a v danej veci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na

súdnu ochranu podľa ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.

6 ods. 1 dohovoru. Skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožňuje s právnym názorom

okresného súdu, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

uvedeného rozhodnutia, preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol pre

zjavnú neopodstatnenosť.

22. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1

, ako aj práva podľa dodatkového protokolu ústavný súd konštatuje,

že zo skutočností, ktoré sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť

ich porušenia, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

23. Pokiaľ totiž sťažovateľ porušenie svojho základného práva vlastniť majetok

podľa a práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa

dodatkového protokolu odvíja od porušenia práv podľa a

dohovoru, vzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k porušeniu uvedených práv, je preto

celkom prirodzené, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

, ako ani práva podľa dodatkového protokolu.

24. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol o odmietnutí ústavnej

sťažnosti aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenej podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu