Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 119/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej

republiky Rastislava Kaššáka o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie

v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Rastislav Kaššák j e v y l ú č e n ý

z konania a rozhodovania v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a vyhlásenie o predpojatosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)

bola 6. februára 2020 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. -473 z 28. novembra 2019 v rozsahu jeho II. výroku.

Vec napadla I. senátu ústavného súdu a je vedená pod sp. zn. . Sudcom

spravodajcom v danej veci je sudca ústavného súdu a člen I. senátu ústavného súdu

Rastislav Kaššák.

2. Sudca I. senátu ústavného súdu Rastislav Kaššák prípisom z 13. februára 2020

v súlade s ustanovením o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

predsedovi ústavného súdu oznámil:

„Chcel by som poukázať na dôvod môjho vylúčenia a to na skutočnosť,

že som bol v prípade osoby sťažovateľa predsedom Disciplinárneho

senátu Slovenskej advokátskej komory a to v prípade, kedy bol sťažovateľ disciplinárne

stíhaný za skutok, ktorý bezprostredne súvisí s predmetom civilného súdneho sporu

so sudkyňou Krajského súdu v Bratislave a tým pádom

aj s ústavnou sťažnosťou v prípade .

Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam chcem zdôrazniť, že môj prístup

k tejto veci a sťažovateľovi zodpovedá plne povinnostiam vyplývajúcim z funkcie sudcu

Ústavného súdu Slovenskej republiky, preto by som ani nebol pri konaní a rozhodovaní

v tejto veci voči sťažovateľovi zaujatý. Avšak súčasťou základného práva na prejednanie

veci pred nestranným súdom podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je, aby vo veci rozhodoval sudca v osobe,

u ktorej nemožno mať ani len pochybnosti o jeho nezaujatosti. Inštitút vylúčenia sudcu

z konania a rozhodovania vo veci predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľosti

zákonného sudcu, stanovuje, aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

predpokladaných dôvodov bol zákonný sudca vylúčený z konania a rozhodovania vo veci.

Najmä s poukazom na ustanovenie a na moju

bývalú funkciu predsedu Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory

v uvedenom prípade navrhujem, aby som bol vylúčený z konania a rozhodovania vo veci

vedenej pod sp. zn.: podľa ustanovenia .“

II.

Relevantná právna úprava

3. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti

o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti,

ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci

alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.

Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone

inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.

Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie v senáte

ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu

určený rozvrhom práce.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

prvej vety rozhoduje

a) prvý senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov štvrtého

senátu,

b) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,

c) tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu,

d) štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

4. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka

samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti

či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania

(porov. Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008. s. 101 a nasl.),

resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie

sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania,

ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua;

porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. júna 2010,

č. Nao 46/2010-78; dostupné na internete: www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu

súdnictva a práva.

4.1 Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva

na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd

pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru

k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79,

rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP

z 10. 1. 2012).

4.2 Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované

rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti

sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti

(porov. Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57),

ale osobitne pri objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,

rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje

legitímny dôvod na obavy týkajúce sa nestranného konania sudcu, hľadisko namietateľa

je dôležité, ale nie je rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované

za objektívne odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88,

rozsudok ESĽP z 25. 6. 1992, bod 51).

4.3 Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či predsudku vo veci,

pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym a objektívnym

testom.

4.4 Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie,

postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu

sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom prejavené

nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov vyhradí

prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená

len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.

4.5 Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma,

či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá

perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must

not only be done, it must also be seen to be done“). Podľa ESĽP musí byť ustálené,

či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti

sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“

je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných

účastníkov konania (porov. Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP

z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy

v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

5. Podstatou oznámenia sudcu ústavného súdu Rastislava Kaššáka o dôvodoch

jeho možného vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej

pred ústavným súdom pod sp. zn. je skutočnosť, že sudca ústavného súdu

Rastislav Kaššák bol v minulosti v prípade osoby sťažovateľa

predsedom Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory, a to v prípade,

keď bol sťažovateľ disciplinárne stíhaný za skutok, ktorý bezprostredne súvisí

a je predmetom aj civilného súdneho sporu so sudkyňou Krajského súdu v Bratislave

, a tak súvisí aj s ústavnou sťažnosťou v prípade

sp. zn. , ktorá má pôvod práve v civilnom spore sťažovateľa s menovanou

sudkyňou.

5.1 V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49

ods. 1 a 2 je potrebné uviesť, že predpoklad vylúčenia sudcu

ústavného súdu „so zreteľom na jeho pomer k veci“ v spojení s predpokladom vylúčenia,

že „bol v tej istej veci činný pri výkone inej funkcie alebo povolania“, sú vzhľadom

na okolnosti veci aplikovateľné na vec oznámenia sudcu ústavného súdu Rastislava

Kaššáka.

5.2 Podľa ústavného súdu sudca ústavného súdu Rastislav Kaššák v minulosti

mocensky (nie v zmysle verejnomocensky ako predstaviteľ orgánu verejnej moci,

ale mocensky v zmysle súkromnoprávnych zodpovednostných vzťahov a právomoci orgánu

súkromnoprávneho charakteru rozhodovať napr. o disciplinárnom previnení v rámci výkonu

slobodného a právom regulovaného povolania atď.) rozhodoval v rámci jedného

zo zodpovednostných vzťahov a právne relevantných následkov toho istého skutku

(konania) sťažovateľa, ktorý skutok (konanie) je predmetom aj civilného sporu sťažovateľa

s označenou sudkyňou Krajského súdu v Bratislave

a civilného konania, ktorého sa týka práve ústavná sťažnosť v prípade sp. zn. .

5.3 Pri skúmaní nestrannosti (objektívny test nestrannosti) sudcu ústavného súdu

Rastislava Kaššáka tak existuje zistiteľná skutočnosť, ktorá odôvodňuje vznik objektívnej

pochybnosti o predpojatosti sudcu ústavného súdu Rastislava Kaššáka vo veci vedenej

pod sp. zn. , keďže z pohľadu nestranného pozorovateľa by sa mohlo dôvodne

javiť, že sudca ústavného súdu Rastislav Kaššák má pomer k veci a v tej istej veci bol činný

pri výkone inej funkcie alebo povolania.

5.4 Ústavný súd uznáva, že v prípade dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu

Rastislava Kaššáka z konania a rozhodovania veci sp. zn. pojem „vec“

(resp. zákonom predpokladané dôvody vylúčenia ako „pomer k veci“ a „byť činný v tej istej

veci“) ústavný súd vykladá na prvý pohľad extenzívnejšie, než býva v judikatúre

všeobecných súdov a súdov ústavného typu zvykom. Ústavný súd tak však činí práve

a jedine z dôvodu, že „v stávke“ je dôvera ústavného súdu a vôľa po odstránení

akýchkoľvek pochybností o čistote, férovosti a spravodlivosti rozhodovania ústavného súdu

v každej jednej veci.

5.5 K tomu ústavný súd odkazuje, že aj ESĽP sa pri posudzovaní zaujatosti snaží

rekonštruovať stav mysle sudcu [„state of mind“; van Dijk, P. Article 6

§ 1 of the Convention and the concept of „objective impartiality“. In: Mahoney,

P., Matscher, F., Petzold, H., Wildhaber, L. (eds.) Protecting Human Rights: The European

Perspective. Studies in memory of Rolv Ryssdal. 2. Edition, Köln: Carl Heymanns Verlag,

2000, s. 1503], a to tak z hľadiska subjektívneho, ako aj z hľadiska objektívneho, pričom

sa zvlášť zamýšľa nad situáciou, keď posudzovaný sudca bol viackrát angažovaný

v posudzovaní určitej veci (the same person has been involved in a certain case in two

different capacties; double involvement, van Dijk, cit dielo, s. 1503; z doterajšej judikatúry

možno vyvodiť, že do rámca skutočností spochybňujúcich nestrannosť súdu z objektívneho

hľadiska patria predovšetkým rôzne prípady inkompatibility, teda situácie, keď sudca

rozhodujúci o veci mal s ňou do činenia predtým, resp. v skoršej fáze v inom postavení).

5.6 Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov ústavného

súdu v predmetnej veci sp. zn. si vyžaduje vylúčenie sudcu ústavného súdu

Rastislava Kaššáka z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. ,

a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu