Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 107/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2020

prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátskou kanceláriou PAICEK LEGAL

s. r. o., Panská 17, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Paiček,

vo veci namietaného porušenia uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 2. júla 2019, ako aj postupom, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou

kanceláriou PAICEK LEGAL s. r. o., Panská 17, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Martin Paiček, vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 2. júla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 24. októbra

2018 v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného (Univerzita Komenského v Bratislave) č. kód 15458089

z 23. augusta 2018, ktorým je „Obhajoba záverečnej práce“. Napadnutým uznesením

krajský súd žalobu sťažovateľa odmietol s odôvodnením, že záznam o obhajobe záverečnej

práce nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledok obhajoby

za rozhodnutie vydané v takomto konaní. Krajský súd uviedol, že predmetná „Obhajoba

záverečnej práce“ nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva,

keďže nie je rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

S ohľadom na uvedený záver sa nezaoberal námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa

celkového priebehu obhajoby bakalárskej práce. Krajský súd napokon konštatoval, že neboli

naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho

súdnictva, keďže žaloba smeruje len proti takému aktu orgánu verejnej správy („Obhajoba

záverečnej práce“) vydanému v správnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu

na subjektívnych právach sťažovateľa, nejde o individuálny správny akt, pričom má

charakter predbežnej povahy, a preto žalobu v súlade s , v spojení s

a odmietol pre jej neprípustnosť.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že nielen meritórne rozhodnutia, ale

aj postup orgánu verejnej správy alebo iný zásah môže byť predmetom preskúmania súdom,

a práve preskúmania takého zásahu sa domáhal, preto ak krajský súd odmietol uplatniť

svoju právomoc, odoprel mu prístup k súdu.

4. Podľa názoru sťažovateľa „Záznam o obhajobe je súčasťou administratívneho

postupu orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti. Výsledkom tohto

administratívneho postupu je hodnotenie, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzickej osoby priamo dotknuté. Takéto hodnotenie nie je rozhodnutím, ale

opatrením orgánu verejnej správy, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy

fyzickej osoby priamo dotknuté. Dôkazom, že práva týmto opatrením (aktom) boli dotknuté,

je skutočnosť, že samy osebe (t. j. bez existencie alebo potreby vydania ďalšieho

meritórneho rozhodnutia) mali za následok ukončenie štúdia Sťažovateľa v dôsledku

nesplnenia podmienok pre pokračovanie v štúdiu v dôsledku toho, že (podľa skúšajúcich)

nevyhovel kritériám štúdia (po tretí krát bola jeho obhajoba bakalárskej práce odmietnutá,

bez splnenia základných požiadaviek zrozumiteľnosti tohto aktu Prírodovedeckej fakulty

UK).“.

5. Sťažovateľ tiež namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, keďže

krajský súd v ňom uvádza, že žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy vydaného

v správnom konaní, avšak bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia konštatuje, že tento

akt nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

6. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd „svojím postupom porušil právo na súdnu

ochranu a Sťažovateľovi odoprel prístup k súdu tým, že odmietol jediný možný a prípustný

prostriedok ochrany proti svojvôli a nezákonnosti v konaní a rozhodovaní orgánu verejnej

správy, ktorý mu právny poriadok proti opatreniu orgánu verejnej správy umožňuje

a priznáva. Týmto denegatio iustitie je Sťažovateľovi odopretý prístup k súdu

a spravodlivosti.“.

7. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby

ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky bolo postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.

-29, IČS: 101 820 1522, ECLI:SK:KSBA:2019:1018201522.1, zo dňa 02. 07.

2019, porušené.

3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. -29, IČS: 101 820

1522, F.CLI:SK:KSBA:2019:1018201522.1, zo dňa 02. 07. 2019, sa zrušuje a vec vracia

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

13. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

14. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

15. Zo samotnej ústavnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým

uznesením odmietol žalobu sťažovateľa. Súčasťou napadnutého uznesenia je i poučenie

o možnosti podať proti nemu kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia

na krajský súd. V okolnostiach posudzovanej veci nie je pre ústavný súd relevantné, či

sťažovateľ využil právo podať kasačnú sťažnosť alebo nie, ale rozhodujúca je právomoc

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnúť o kasačnej sťažnosti sťažovateľa, ktorá

v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

16. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistil, že

sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv a slobôd mohol domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, odmietol

ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo

už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu