Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 4/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-75

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne

zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Ladislava Duditša, Rastislava

Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra

Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského prerokoval oznámenie sudcov Ústavného

súdu Slovenskej republiky Jany Baricovej, Libora Duľu a Miroslava Duriša o dôvodoch ich

vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. pre možný pomer k sudkyni Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky poverenej vedením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

, , ,

a takto

rozhodol:

1. Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Baricová, Libor Duľa

a Miroslav Duriš n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

2. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky o nevylúčení sudcov Ústavného

súdu Slovenskej republiky z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným

súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. n a d o b ú d a právoplatnosť

a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a oznámenie možných dôvodov vylúčenia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. marca 2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) podľa a

ods. 1 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) o súhlas na vzatie

do väzby sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poverenej vedením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky , ,

.

2. Sudca ústavného súdu Libor Duľa oznámením z 12. marca 2020 v súlade

s ustanovením oznámil predsedovi ústavného súdu

okolnosti, ktoré môžu odôvodňovať jeho vylúčenie z prejednávanej veci:

„ je podpredsedníčkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

na ktorom som vykonával funkciu sudcu až do svojho vymenovania za sudcu Ústavného

súdu Slovenskej republiky 10. októbra 2019, a z pozície svojej funkcie predsedu

trestnoprávneho kolégia som s ňou v posledných rokoch prichádzal do každodenného

kontaktu v rámci funkčnej súčinnosti.“

2.1 Sudca ústavného súdu Miroslav Duriš oznámením z 12. marca 2020 v súlade

s ustanovením oznámil predsedovi ústavného súdu tieto

okolnosti, ktoré môžu odôvodňovať jeho vylúčenie z prejednávanej veci:

„ ako podpredsedníčku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

osobne poznám, bol som s ňou niekoľkokrát v profesionálnom kontakte, naposledy som sa

zúčastnil minulý rok pracovnej cesty do Petrohradu, kde bola aj pani .

Osobné kontakty s ňou ale neudržiavam.“

2.2 Sudkyňa ústavného súdu Jana Baricová oznámením z 12. marca 2020 v súlade

s ustanovením oznámila predsedovi ústavného súdu

tieto okolnosti, ktoré môžu odôvodňovať jej vylúčenie z prejednávanej veci:

« bola členkou môjho senátu 5S v čase, keď som bola sudkyňou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a neskôr aj

podpredsedníčkou najvyššieho súdu. Naše vzťahy boli vždy korektné a priateľské, čo by

mohlo navodiť dojem ohrozenia mojej subjektívnej, ale aj objektívnej nestrannosti.»

II.

Relevantná právna úprava

3. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

Podľa prvej s druhej vety ak ide o rozhodovanie

v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje plénum ústavného

súdu. Sudca ústavného súdu, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti účastníkom

konania, ktorý vyhlásil svoju zaujatosť vo veci alebo ktorý oznámil dôvody vylúčenia podľa

§ 49 ods. 4, sa hlasovania o svojom vylúčení a hlasovania o vylúčení iného sudcu ústavného

súdu nezúčastní.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

4. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva

na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd

pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim

rozvíja už viac ako 30 rokov (porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok

ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP

z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované

rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti

sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić

v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne

pri objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok

ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny

dôvod na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je

rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne

odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP

z 25. 6. 1992, bod 51).

4.1 Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie,

postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa

predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Na subjektívny test plynule nadväzuje test

objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho

nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie

(ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“).

5. Podstatou oznámení sudcov ústavného súdu Jany Baricovej, Libora Duľu,

a Miroslava Duriša (ďalej aj „dotknutí sudcovia“) o dôvodoch ich možného vylúčenia

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn.

je skutočnosť, že sudcovia ústavného súdu sa osobne poznajú

s a prišli s ňou viackrát pracovne do kontaktu.

5.1 V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49 ods. 1

je potrebné uviesť, že predpoklad vylúčenia dotknutých sudcov

ústavného súdu opísaný ako „pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo

ich zástupcom“ naplnený vo veci oznámenia dotknutých sudcov ústavného súdu nie je.

5.2 Dotknutí sudcovia ústavného súdu nie sú v príbuzenskom vzťahu

s , jej blízkou osobou, s jej právnym zástupcom pred ústavným

súdom alebo pred všeobecnými súdmi.

5.3 Známosť medzi dotknutými sudcami ústavného súdu a

je známosť profesijná, bez intenzívnejších alebo osobnejších vzťahov

a bez periodického osobného kontaktu nesúvisiaceho s profesijnou činnosťou (minulou

alebo súčasnou) dotknutých sudcov ústavného súdu. V tejto súvislosti je teda možnú

zaujatosť na základe oznámenia dotknutých sudcov ústavného súdu nutné vykladať

o to reštriktívnejšie.

5.4 Vec dotknutých sudcov ústavného súdu tak v prvom rade nevykazuje explicitnosť

a intenzitu predpojatosti, ktorá by spadala pod subjektívny test.

5.5 Pri skúmaní nestrannosti dotknutých sudcov ústavného súdu z objektívneho

hľadiska neexistuje zistiteľná skutočnosť, ktorá môže vzbudzovať pochybnosti

o nestrannosti dotknutých sudcov ústavného súdu, keďže súvislosť medzi označeným

profesijným vzťahom dotknutých sudcov ústavného súdu s na

jednej strane a konaním pred ústavným súdom sp. zn. na strane druhej

je nepriama a príliš abstraktná k nadobudnutiu konkrétnejšej objektívnej pochybnosti

o zaujatosti dotknutých sudcov ústavného súdu vo veci vedenej pred ústavným súdom

pod sp. zn. .

5.6 Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti dotknutých sudcov

ústavného súdu v predmetnej veci sp. zn. si nevyžaduje vylúčenie dotknutých

sudcov ústavného súdu z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. , a preto

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

6. Vzhľadom na zákonnú požiadavku na bezodkladnosť rozhodovania ústavného

súdu o žiadosti generálneho prokurátora podľa ústavný súd

rozhodol podľa tak, že toto uznesenie o nevylúčení

dotknutých sudcov ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

ústavným súdom pod sp. zn. nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť

okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky