Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 4/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-161

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne

zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,

Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,

Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca)

a Martina Vernarského o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa

a

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o súhlas

na vzatie do väzby sudkyne Krajského súdu v Bratislave ,

, , zastúpenej advokátom Mgr. Jiřím

Kučerom, advokátska kancelária, Trnavská cesta 60, Bratislava, takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky n e d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby sudkyne

Krajského súdu v Bratislave , ,

, stíhanej ako obvinenej na základe uznesenia

prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

o vznesení obvinenia č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020, v súvislosti

so vznesením ktorého bola obmedzená jej osobná sloboda zadržaním 11. marca 2020.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca

2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) podľa (ďalej len „“) a

ods. 1 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) o súhlas na vzatie

do väzby sudkyne Krajského súdu v Bratislave ,

, (ďalej len „sudkyňa“ alebo

„dotknutá sudkyňa“).

2. Podľa prvej vety ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby

sudcu a generálneho prokurátora.

3. Podľa žiadosť o súhlas na vzatie do väzby

sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.

4. Podľa predseda ústavného súdu na základe žiadosti

podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,

pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.

5. Podľa o žiadosti podľa rozhodne ústavný súd

uznesením.

6. Podľa prvej vety uznesenie ústavného súdu

o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti

rozhodol.

7. Podľa a

rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa v pléne.

8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na

obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola žiadosť generálneho prokurátora

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi

spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu.

9. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátorky

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.

VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020 bolo podľa s

poukazom na vznesené obvinenie dotknutej sudkyni za prečin

podplácania podľa a formou spolupáchateľstva

podľa v bode 27 výrokovej časti uznesenia, a to na skutkovom

základe, že:

„ v presne nezistený deň v roku 2017 alebo 2018 na presne

nezistenom mieste v Bratislave v súvislosti s rozhodnutím v právnej veci žalobcu: PRVÁ

PRODUKČNÁ, s.r.o., so sídlom Pri Bielom Kríži 1157/16, 831 02 Bratislava, IČO: 35 821

213, proti žalovanému; SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik,

so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 47 244 640, v konaní

o zaplatenie sumy 14.275.278 EUR vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

sľúbil po dohode a na základe požiadavky

sudcovi Okresného súdu Bratislava I , ktorý mal predmetnú

vec pridelenú ako zákonný sudca finančnú hotovosť vo výške 100.000 EUR za to, že tento

ako zákonný sudca z titulu svojej funkcie rozhodne na základe priamych pokynov

a v záujme , pričom úplatok pre

bol dňa 20.02.2018 uložený u sudkyne Krajského súdu Bratislava

, ktorá mala taktiež rovnaký záujem na predmetom spore a vedela, na čo sú

predmetné peňažné prostriedky určené, pričom mal podľa

požiadavky vyhovieť žalobe.“

V žiadosti sa ďalej konštatuje, že skutkové zistenia majúce oporu v tzv.

usvedčujúcich dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede svedkov) i dôkazoch

objektívneho charakteru (prepisy z mobilnej aplikácie Threema, zápisníc o vydaní vecí,

zápisníc z domových prehliadok) deklarujú zákonnosť jednak začatia trestného stíhania a

jednak vznesenia obvinenia na základe dostatočne odôvodnených právnych záverov, že

páchateľkou trestného činu je dotknutá sudkyňa.

Generálny prokurátor vo svojej žiadosti uvádza, že sú splnené všetky zákonné

predpoklady na to, aby ústavný súd udelil súhlas na vzatie do väzby, pretože existujú

dôvody väzby podľa a . Vo vzťahu k dotknutej

sudkyni sa v podanej žiadosti k dôvodnosti väzby uvádza:

„Z vykonaného dokazovania vyplýva, že menovaná sudkyňa sa mala podieľať na

ovplyvňovaní minimálne jedného konania, a to tzv. kauzy Vodári. Zo zaistenej komunikácie

vyplýva, že u menovanej boli zložené peniaze (úplatok) za rozhodnutie v tejto veci.

No nezostalo iba pritom, keďže aj z výpovede svedka vyplýva, že potom, čo

sa rozhodol v danej veci konať v prospech druhej strany, vyhľadala ho sudkyňa

, ktorú za ním poslala sudkyňa na pokyn svojej sestry

. Tieto skutočnosti však okrem výsluchu svedka potvrdzuje aj

komunikácia z aplikácie Threema, kde sama píše, že práve u jej sestry

bol zložený úplatok. Je však potrebné uviesť, že z iných konaní, ktoré sú taktiež preverované

v rámci tejto trestnej veci, vyplýva, že aj v nich rozhodovala, resp. spolurozhodovala aj

sudkyňa a aj tieto konania vykazujú určité znaky podozrenia, resp.

manipulácie. To však bude predmetom ďalšieho konania, no v prípade, ak by menovaná

bola stíhaná na slobode, nie je možné účinne zabezpečiť, aby jednak nekontaktovala zvyšné

dve členky svojho senátu a jednak zvyšných obvinených, resp. strany konaní, kde

rozhodovala alebo spolurozhodovala. Je namieste pripomenúť tiež skutočnosť vyplývajúcu

z výsluchu svedka , ktorý uviedol, že ešte pred odoslaním spisu v kauze

Zmenky na druhostupňový súd, sa dozvedeli, že toto konanie by na Krajskom súde

Bratislava mala dostať práve sudkyňa a práve jej senát skutočne predmetnú

vec dostal pridelenú. V prípade osoby sudkyne je namieste uviesť, že bude

potrebné preveriť viacero podozrení, ktoré súvisia s jej osobou, a to od jej prípadnej účasti

na ďalších skutkoch, cez podozrivé prideľovanie spisov práve jej senátu, až po jej presnú

úlohu na korupčnom konaní. Sama by mala ozrejmiť, prečo bol úplatok za

kauzu Vodári zložený práve u nej, kto ho tam nechal, na koho pokyn a čo sa s daným

úplatkom stalo, keďže sudca rozhodol opačne, teda nie podľa pôvodnej

dohody v prospech záujmu . Z vyššie uvedeného vyplýva, že je

jednak potrebné vypočuť zvyšné dve členky senátu sudkyne , strany konaní, kde

tento senát rozhodoval, osoby zodpovedné za prideľovanie spisov na Krajskom súde

Bratislava, sudcu, ktorý mal pôvodne rozhodovať v kauze Zmenky, no naplánoval si

dovolenku a pod. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť výsluch svedka ,

ktorý uviedol, že práve cez účelovú dovolenku alebo práceneschopnosť sa na súdoch zvyknú

na požiadanie vymeniť sudcovia tak, aby vec rozhodoval konkrétny sudca. Z vyššie

uvedeného tak jednoznačne vyplýva dôvodnosť podľa písmena b) ustanovenia týkajúceho sa

dôvodov väzby. Vzhľadom k tomu, že menovaná je naďalej sudkyňou, pravdepodobne mala

z trestnej činnosti nezanedbateľné príjmy, je na mieste potrebné skonštatovať, že v jej

prípade existuje aj obava, že bude v trestnej činnosti pokračovať.“

10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal

na ďalšie konanie uznesením sp. zn. z 12. marca 2020, ktoré nadobudlo

právoplatnosť okamihom jeho prijatia ( ).

II.

Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora

11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu,

z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora

(s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17

ods. 3 , pozri tiež o bezodkladnom zvolaní pléna

predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom

prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.

12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227

umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.

13. Úlohou ústavného súdu pri vydávaní súhlasu na vzatie sudcu do väzby nie je

posudzovať dôvodnosť trestného stíhania sudcu, t. j. vykonávanie prieskumu a analýzy

skutkových argumentov a z toho rezultujúcich právnych záverov, ktoré u príslušného

obvineného sudcu viedli k vyformovaniu dôvodného podozrenia z trestnej činnosti v zmysle

kritérií, ktoré v sebe implikuje ustanovenie .

14. Rovnako nie je úlohou ústavného súdu vyjadrovať sa stricto sensu a ani sensu

lato k existencii konkrétnych väzobných dôvodov, ktoré reprezentujú ustanovenia § 71

ods. 1 písm. a) až c) , ktoré musia byť naplnené ako podmienka väzby

u obvinenej osoby.

15. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o návrhu generálneho prokurátora na

vyslovenie súhlasu na vzatie obvineného sudcu do väzby je vykonať prieskum výlučne

v rozsahu, ktorého hranice sú teleologicky vymedzené postavením a úlohou ústavného sudu

v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zmysel toho, prečo bol ústavný súd zahrnutý do

procesu rozhodovania o takom zásadnom obmedzení osobnej slobody u osobitnej skupiny

obvinených osôb spočíva práve v osobitnom statuse obvinenej osoby sudcu ako

reprezentanta súdnej moci. Ústavný súd nemá za úlohu v procese rozhodovania o väzbe

suplovať či kontrolovať orgány činné v trestnom konaní a ani sudcu pre prípravné konanie

či súd. Jeho úlohou je vytvoriť ústavnú hrádzu voči prípadným pokusom neústavným

spôsobom zasiahnuť do súdnej moci.

16. K takej situácii by mohlo dôjsť napríklad v tom prípade, ak by návrh na

vyslovenie súhlasu na vzatie do väzby bol natoľko všeobecný či povrchný, že by

z ústavného hľadiska nebolo možno ospravedlniť, prečo je nevyhnutné uprednostniť

obmedzenie osobnej slobody sudcu ako reprezentanta nezávislej súdnej moci pred

vykonávaním trestného stíhania jeho osoby na slobode. Iba formálne, nie vecné

zdôvodnenie návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie sudcu do

väzby, obmedzenie sa iba na citáciu zákona bez poskytnutia adekvátnej zrozumiteľnej

vysvetľujúcej argumentácie či lakonický prednes dôvodov na trestné stíhanie sudcu či

obmedzenie jeho osobnej slobody väzbou by mohli predstavovať hrozbu zásahu do súdnej

moci spôsobom, ktorý je ústavne neudržateľný. K tomuto zásahu pritom nemusí dôjsť

cielene ako vyústenie vopred premysleného konania, ale aj v dôsledku podstatnej

argumentačnej núdze žiadosti generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie do

väzby, ktorá je rovnako dostatočne kvalifikovaným dôvodom na vyslovenie takého úsudku.

17. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho

prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej

časti . Výsledky tajného hlasovania pléna ústavného súdu

nasvedčujú tomu, že nedostatky žiadosti generálneho prokurátora vo vzťahu k obvinenej

sudkyni spochybňujú rešpekt k ústavne formulovanej nezávislosti sudcov v miere

odôvodňujúcej odopretie žiadaného súhlasu na väzbu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto

rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.

V Košiciach 12. marca 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky