Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (35)PL. ÚS 4/2020
PDF · 166.58 KB
No categories available
PL. ÚS 4/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 4/2020-161
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne
zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,
Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,
Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca)
a Martina Vernarského o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa
čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o súhlas
na vzatie do väzby sudkyne Krajského súdu v Bratislave ,
, , zastúpenej advokátom Mgr. Jiřím
Kučerom, advokátska kancelária, Trnavská cesta 60, Bratislava, takto
rozhodol:
Ústavný súd Slovenskej republiky n e d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby sudkyne
Krajského súdu v Bratislave , ,
, stíhanej ako obvinenej na základe uznesenia
prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
o vznesení obvinenia č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020, v súvislosti
so vznesením ktorého bola obmedzená jej osobná sloboda zadržaním 11. marca 2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca
2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 226
ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súhlas na vzatie
do väzby sudkyne Krajského súdu v Bratislave ,
, (ďalej len „sudkyňa“ alebo
„dotknutá sudkyňa“).
2. Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby
sudcu a generálneho prokurátora.
3. Podľa § 226 ods. 1 zákona o ústavnom súde žiadosť o súhlas na vzatie do väzby
sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.
4. Podľa § 227 zákona o ústavnom súde predseda ústavného súdu na základe žiadosti
podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,
pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.
5. Podľa § 228 zákona o ústavnom súde o žiadosti podľa § 226 rozhodne ústavný súd
uznesením.
6. Podľa § 229 prvej vety zákona o ústavnom súde uznesenie ústavného súdu
o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti
rozhodol.
7. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde
rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa čl. 136 ods. 3 ústavy v pléne.
8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na
obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola žiadosť generálneho prokurátora
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi
spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu.
9. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátorky
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.
VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku s
poukazom na § 207a Trestného poriadku vznesené obvinenie dotknutej sudkyni za prečin
podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona v bode 27 výrokovej časti uznesenia, a to na skutkovom
základe, že:
„ v presne nezistený deň v roku 2017 alebo 2018 na presne
nezistenom mieste v Bratislave v súvislosti s rozhodnutím v právnej veci žalobcu: PRVÁ
PRODUKČNÁ, s.r.o., so sídlom Pri Bielom Kríži 1157/16, 831 02 Bratislava, IČO: 35 821
213, proti žalovanému; SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik,
so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 47 244 640, v konaní
o zaplatenie sumy 14.275.278 EUR vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
37Cb/130/2016 sľúbil po dohode a na základe požiadavky
sudcovi Okresného súdu Bratislava I , ktorý mal predmetnú
vec pridelenú ako zákonný sudca finančnú hotovosť vo výške 100.000 EUR za to, že tento
ako zákonný sudca z titulu svojej funkcie rozhodne na základe priamych pokynov
a v záujme , pričom úplatok pre
bol dňa 20.02.2018 uložený u sudkyne Krajského súdu Bratislava
, ktorá mala taktiež rovnaký záujem na predmetom spore a vedela, na čo sú
predmetné peňažné prostriedky určené, pričom mal podľa
požiadavky vyhovieť žalobe.“
V žiadosti sa ďalej konštatuje, že skutkové zistenia majúce oporu v tzv.
usvedčujúcich dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede svedkov) i dôkazoch
objektívneho charakteru (prepisy z mobilnej aplikácie Threema, zápisníc o vydaní vecí,
zápisníc z domových prehliadok) deklarujú zákonnosť jednak začatia trestného stíhania a
jednak vznesenia obvinenia na základe dostatočne odôvodnených právnych záverov, že
páchateľkou trestného činu je dotknutá sudkyňa.
Generálny prokurátor vo svojej žiadosti uvádza, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady na to, aby ústavný súd udelil súhlas na vzatie do väzby, pretože existujú
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Vo vzťahu k dotknutej
sudkyni sa v podanej žiadosti k dôvodnosti väzby uvádza:
„Z vykonaného dokazovania vyplýva, že menovaná sudkyňa sa mala podieľať na
ovplyvňovaní minimálne jedného konania, a to tzv. kauzy Vodári. Zo zaistenej komunikácie
vyplýva, že u menovanej boli zložené peniaze (úplatok) za rozhodnutie v tejto veci.
No nezostalo iba pritom, keďže aj z výpovede svedka vyplýva, že potom, čo
sa rozhodol v danej veci konať v prospech druhej strany, vyhľadala ho sudkyňa
, ktorú za ním poslala sudkyňa na pokyn svojej sestry
. Tieto skutočnosti však okrem výsluchu svedka potvrdzuje aj
komunikácia z aplikácie Threema, kde sama píše, že práve u jej sestry
bol zložený úplatok. Je však potrebné uviesť, že z iných konaní, ktoré sú taktiež preverované
v rámci tejto trestnej veci, vyplýva, že aj v nich rozhodovala, resp. spolurozhodovala aj
sudkyňa a aj tieto konania vykazujú určité znaky podozrenia, resp.
manipulácie. To však bude predmetom ďalšieho konania, no v prípade, ak by menovaná
bola stíhaná na slobode, nie je možné účinne zabezpečiť, aby jednak nekontaktovala zvyšné
dve členky svojho senátu a jednak zvyšných obvinených, resp. strany konaní, kde
rozhodovala alebo spolurozhodovala. Je namieste pripomenúť tiež skutočnosť vyplývajúcu
z výsluchu svedka , ktorý uviedol, že ešte pred odoslaním spisu v kauze
Zmenky na druhostupňový súd, sa dozvedeli, že toto konanie by na Krajskom súde
Bratislava mala dostať práve sudkyňa a práve jej senát skutočne predmetnú
vec dostal pridelenú. V prípade osoby sudkyne je namieste uviesť, že bude
potrebné preveriť viacero podozrení, ktoré súvisia s jej osobou, a to od jej prípadnej účasti
na ďalších skutkoch, cez podozrivé prideľovanie spisov práve jej senátu, až po jej presnú
úlohu na korupčnom konaní. Sama by mala ozrejmiť, prečo bol úplatok za
kauzu Vodári zložený práve u nej, kto ho tam nechal, na koho pokyn a čo sa s daným
úplatkom stalo, keďže sudca rozhodol opačne, teda nie podľa pôvodnej
dohody v prospech záujmu . Z vyššie uvedeného vyplýva, že je
jednak potrebné vypočuť zvyšné dve členky senátu sudkyne , strany konaní, kde
tento senát rozhodoval, osoby zodpovedné za prideľovanie spisov na Krajskom súde
Bratislava, sudcu, ktorý mal pôvodne rozhodovať v kauze Zmenky, no naplánoval si
dovolenku a pod. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť výsluch svedka ,
ktorý uviedol, že práve cez účelovú dovolenku alebo práceneschopnosť sa na súdoch zvyknú
na požiadanie vymeniť sudcovia tak, aby vec rozhodoval konkrétny sudca. Z vyššie
uvedeného tak jednoznačne vyplýva dôvodnosť podľa písmena b) ustanovenia týkajúceho sa
dôvodov väzby. Vzhľadom k tomu, že menovaná je naďalej sudkyňou, pravdepodobne mala
z trestnej činnosti nezanedbateľné príjmy, je na mieste potrebné skonštatovať, že v jej
prípade existuje aj obava, že bude v trestnej činnosti pokračovať.“
10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal
na ďalšie konanie uznesením sp. zn. PL. ÚS 4/2020 z 12. marca 2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť okamihom jeho prijatia (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
II.
Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora
11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu,
z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora
(s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17
ods. 3 ústavy, pozri tiež § 227 zákona o ústavnom súde o bezodkladnom zvolaní pléna
predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom
prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.
12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227
zákona o ústavnom súde umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.
13. Úlohou ústavného súdu pri vydávaní súhlasu na vzatie sudcu do väzby nie je
posudzovať dôvodnosť trestného stíhania sudcu, t. j. vykonávanie prieskumu a analýzy
skutkových argumentov a z toho rezultujúcich právnych záverov, ktoré u príslušného
obvineného sudcu viedli k vyformovaniu dôvodného podozrenia z trestnej činnosti v zmysle
kritérií, ktoré v sebe implikuje ustanovenie § 206 ods. 1 Trestného poriadku.
14. Rovnako nie je úlohou ústavného súdu vyjadrovať sa stricto sensu a ani sensu
lato k existencii konkrétnych väzobných dôvodov, ktoré reprezentujú ustanovenia § 71
ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku, ktoré musia byť naplnené ako podmienka väzby
u obvinenej osoby.
15. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o návrhu generálneho prokurátora na
vyslovenie súhlasu na vzatie obvineného sudcu do väzby je vykonať prieskum výlučne
v rozsahu, ktorého hranice sú teleologicky vymedzené postavením a úlohou ústavného sudu
v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zmysel toho, prečo bol ústavný súd zahrnutý do
procesu rozhodovania o takom zásadnom obmedzení osobnej slobody u osobitnej skupiny
obvinených osôb spočíva práve v osobitnom statuse obvinenej osoby sudcu ako
reprezentanta súdnej moci. Ústavný súd nemá za úlohu v procese rozhodovania o väzbe
suplovať či kontrolovať orgány činné v trestnom konaní a ani sudcu pre prípravné konanie
či súd. Jeho úlohou je vytvoriť ústavnú hrádzu voči prípadným pokusom neústavným
spôsobom zasiahnuť do súdnej moci.
16. K takej situácii by mohlo dôjsť napríklad v tom prípade, ak by návrh na
vyslovenie súhlasu na vzatie do väzby bol natoľko všeobecný či povrchný, že by
z ústavného hľadiska nebolo možno ospravedlniť, prečo je nevyhnutné uprednostniť
obmedzenie osobnej slobody sudcu ako reprezentanta nezávislej súdnej moci pred
vykonávaním trestného stíhania jeho osoby na slobode. Iba formálne, nie vecné
zdôvodnenie návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie sudcu do
väzby, obmedzenie sa iba na citáciu zákona bez poskytnutia adekvátnej zrozumiteľnej
vysvetľujúcej argumentácie či lakonický prednes dôvodov na trestné stíhanie sudcu či
obmedzenie jeho osobnej slobody väzbou by mohli predstavovať hrozbu zásahu do súdnej
moci spôsobom, ktorý je ústavne neudržateľný. K tomuto zásahu pritom nemusí dôjsť
cielene ako vyústenie vopred premysleného konania, ale aj v dôsledku podstatnej
argumentačnej núdze žiadosti generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie do
väzby, ktorá je rovnako dostatočne kvalifikovaným dôvodom na vyslovenie takého úsudku.
17. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho
prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej
časti zákona o ústavnom súde. Výsledky tajného hlasovania pléna ústavného súdu
nasvedčujú tomu, že nedostatky žiadosti generálneho prokurátora vo vzťahu k obvinenej
sudkyni spochybňujú rešpekt k ústavne formulovanej nezávislosti sudcov v miere
odôvodňujúcej odopretie žiadaného súhlasu na väzbu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto
rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.
V Košiciach 12. marca 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky