Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (35)PL. ÚS 4/2020
PDF · 170.38 KB
No categories available
PL. ÚS 4/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 4/2020-179
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne
zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,
Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,
Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca)
a Martina Vernarského o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa
čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o súhlas
na vzatie do väzby podpredsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, poverenej
vedením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ,
, , takto
rozhodol:
Ústavný súd Slovenskej republiky n e d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby
podpredsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, poverenej vedením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, , ,
, stíhanej ako obvinenej na základe uznesenia prokurátorky
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vznesení
obvinenia č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020, v súvislosti so vznesením ktorého
bola obmedzená jej osobná sloboda zadržaním 11. marca 2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca
2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 226
ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súhlas na vzatie
do väzby podpredsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, poverenej vedením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ,
, (ďalej len „dotknutá sudkyňa“).
2. Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby
sudcu a generálneho prokurátora.
3. Podľa § 226 ods. 1 zákona o ústavnom súde žiadosť o súhlas na vzatie do väzby
sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.
4. Podľa § 227 zákona o ústavnom súde predseda ústavného súdu na základe žiadosti
podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,
pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.
5. Podľa § 228 zákona o ústavnom súde o žiadosti podľa § 226 rozhodne ústavný súd
uznesením.
6. Podľa § 229 prvej vety zákona o ústavnom súde uznesenie ústavného súdu
o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti
rozhodol.
7. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde
rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa čl. 136 ods. 3 ústavy v pléne.
8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola žiadosť generálneho prokurátora
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi
spravodajcovi JUDr. Ľubošovi Szigetimu.
9. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátorky
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.
VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020 bolo dotknutej sudkyni vznesené obvinenie za
prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona, lebo na podklade
zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že „
v bližšie nezistený deň v letných mesiacoch roku 2018 v Bratislave na ulici v bližšie
neurčenej kaviarni v blízkom okolí jej bytu, na základe jej predchádzajúcej žiadosti sa
stretla s , sudcom Okresného súdu Bratislava I, kde mu na
lístočku papiera ukázala napísané dve spisové značky sporových konaní, z ktorých jedno
mala pridelené ako zákonná sudkyňa a druhé
, ako aj spisové značky konaní o návrhoch o zosúladenie údajov v obchodnom
registri so skutočným stavom, ktoré mal pridelené ako zákonný sudca
, a to vo veci spoločnosti Technopol Servis, a.s., Hurbanovo námestie 7, 811 03
Bratislava, IČO 35 700 840, zároveň na papieri bolo napísané, aby sa prekazilo
tunelovanie a aby sa zabránilo úplnému vytunelovaniu, čo pochopil tak, aby rozhodol v
prospech jednej strany sporu a to v prospech , zároveň mala
so sebou druhý lístoček papiera, na ktorom malo byť napísané, že bude
spokojný, o tomto stretnutí informoval a
následne pri ďalšom stretnutí na tom istom mieste, ktoré opäť iniciovala
niekoľko dní po predchádzajúcom stretnutí, mu uviedla, že ak to urobí, teda
rozhodne v ich prospech, ponúkajú sumu 30.000 EUR, čo odmietol,
teda ponúkla zákonnému sudcovi finančnú hotovosť vo výške
30.000 EUR, aby rozhodol v prospech jednej strany sporu...“.
V žiadosti sa ďalej konštatuje, že skutkové zistenia majúce oporu v tzv.
usvedčujúcich dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede svedkov) i dôkazoch
objektívneho charakteru (prepisy z mobilnej aplikácie Threema, zápisníc o vydaní vecí,
zápisníc z domových prehliadok) deklarujú zákonnosť jednak začatia trestného stíhania
a jednak vznesenia obvinenia na základe dostatočne odôvodnených právnych záverov, že
páchateľkou trestného činu je dotknutá sudkyňa.
Generálny prokurátor vo svojej žiadosti uvádza, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady na to, aby ústavný súd udelil súhlas na vzatie do väzby, pretože existujú
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Vo vzťahu k dotknutej
sudkyni sa v podanej žiadosti k dôvodnosti väzby uvádza:
„V tomto prípade sa jedná vzhľadom na postavenie a funkciu obvinenej asi
o najzávažnejšie obvinenie. je podpredsedníčkou Najvyššieho súdu SR,
pričom v súčasnosti tento súd nemá predsedu a teda menovaná je fakticky na čele tohto
súdu. Obvinenie z korupčného konania je tým pádom v jej prípade o to závažnejšie.
je obvinená z dôvodu, že vo veci Technopol ponúkla ako sprostredkovateľka
úplatok sudcovi , ak v danej veci rozhodne v prospech strany konania. Menovaná
si opakovane zavolala na rozhovor, kde ho oboznámila s ponukou úplatku. Tieto
skutočnosti potvrdil sám sudca , takže jej správanie je dostatočne zdokumentované.
Navyše aj z komunikácie z aplikácie Threema vyplýva, že napísal , že by
vedel zabezpečiť odvolanie plnej moci pre právneho zástupcu práve strany konania, za
ktorú mala ponúkať úplatok . Niečo podobné mohol vedieť zabezpečiť
iba z dôvodu, že mal dosah na osobu, ktorá mala k tejto strane konania blízko a nepriamo
tým potvrdzuje svoju vlastnú výpoveď, kde korupčné konanie popisuje.
taktiež daroval mobilný telefón zn. iPhone, kde jej nainštaloval aplikáciu
Threema, cez ktorú následne spolu komunikovali. Tento telefón jej daroval k nejakému jej
sviatku, asi narodeninám. Je na mieste v tejto súvislosti otázka, či je adekvátne pri
postavení obvinenej prijať dar v podobe mobilného telefónu v cene približne
1.500,- Eur. Menovaná cez aplikáciu Threema poskytovala pravidelne dôverné
informácie o dianí na najvyššom súde, o sudcoch tohto súdu, ako aj o súdnych konaniach,
pričom v časti týchto konaní aj sama spolurozhodovala. Svedok sa tiež vyjadril, že
pri rozhodovaní o vzatí do väzby ju požiadal o pomoc pre ,
pričom v tomto čase už jednoznačne vedela, že má konať v prospech , čo
jej povedal . Napriek tomu postupne poskytovala podrobné informácie,
ktoré sa konania o vzatí do väzby týkali. V rámci predmetného trestného konania
však je stále preverované aj súdne konanie v kauze Eustream a Unex Prakovce, kde bola
predsedníčkou senátu práve . Svedok , ktorý je na čele
obchodnoprávneho (správne malo byť správneho, pozn.) kolégia najvyššieho súdu, sa
vyjadril, že má ako podpredsedníčka ich súdu, zastavený nápad spisov. Napriek
tomu sa stala predsedníčkou senátu vo vyššie uvedených veciach, pričom aj zo zaistenej
komunikácie z aplikácie Threema, ale aj z výsluchu svedka vyplýva podozrenie, že
rozhodovanie v týchto konaniach nemuselo byť úplne v súlade so zákonom a skutkovým
stavom. Podobnú úvahu vyjadril dokonca aj svedok , ktorý vyjadril „isté
pochybnosti“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že menovaná by v prípade svojho stíhania na
slobode mohla ovplyvňovať svedkov, minimálne zvyšných členov senátu v kauzách Kotleba,
Eustream a Unex Prakovce, rovnako aj stranu konania v kauze Technopol, pre ktorú sa
pokúsila ovplyvniť . V tomto prípade sa nedá vylúčiť ani možné pokračovanie
v trestnej činnosti, minimálne pre viaceré podozrenia spojené s osobou .
Je potrebné dodať, že pri pokuse korumpovať konala aktívne práve .
Ak by bola však vyšetrovaná na slobode, nie je možné zabezpečiť, že nebude pokračovať
v trestnej činnosti. Vyššie uvedené kauzy Eustream a Unex Prakovce budú z dôvodu
ústavných žalôb opätovne rozhodované na pôde najvyššieho súdu a bude o nich rozhodovať
rovnaký senát.“
10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal
na ďalšie konanie uznesením sp. zn. PL. ÚS 4/2020 z 12. marca 2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť okamihom jeho prijatia (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
II.
Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora
11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu,
z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora
(s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17
ods. 3 ústavy, pozri tiež § 227 zákona o ústavnom súde o bezodkladnom zvolaní pléna
predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom
prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.
12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227
zákona o ústavnom súde umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.
13. Úlohou ústavného súdu pri vydávaní súhlasu na vzatie sudcu do väzby nie je
posudzovať dôvodnosť trestného stíhania sudcu, t. j. vykonávanie prieskumu a analýzy
skutkových argumentov a z toho rezultujúcich právnych záverov, ktoré u príslušného
obvineného sudcu viedli k vyformovaniu dôvodného podozrenia z trestnej činnosti v zmysle
kritérií, ktoré v sebe implikuje ustanovenie § 206 ods. 1 Trestného poriadku.
14. Rovnako nie je úlohou ústavného súdu vyjadrovať sa stricto sensu a ani sensu
lato k existencii konkrétnych väzobných dôvodov, ktoré reprezentujú ustanovenia § 71
ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku, ktoré musia byť naplnené ako podmienka väzby
u obvinenej osoby.
15. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o návrhu generálneho prokurátora
na vyslovenie súhlasu na vzatie obvineného sudcu do väzby je vykonať prieskum výlučne
v rozsahu, ktorého hranice sú teleologicky vymedzené postavením a úlohou ústavného sudu
v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zmysel toho, prečo bol ústavný súd zahrnutý
do procesu rozhodovania o takom zásadnom obmedzení osobnej slobody u osobitnej
skupiny obvinených osôb, spočíva práve v osobitnom statuse obvinenej osoby sudcu ako
reprezentanta súdnej moci. Ústavný súd nemá za úlohu v procese rozhodovania o väzbe
suplovať či kontrolovať orgány činné v trestnom konaní a ani sudcu pre prípravné konanie
či súd. Jeho úlohou je vytvoriť ústavnú hrádzu voči prípadným pokusom neústavným
spôsobom zasiahnuť do súdnej moci.
16. K takej situácii by mohlo dôjsť napríklad v tom prípade, ak by návrh na
vyslovenie súhlasu na vzatie do väzby bol natoľko všeobecný či povrchný, že by
z ústavného hľadiska nebolo možno ospravedlniť, prečo je nevyhnutné uprednostniť
obmedzenie osobnej slobody sudcu ako reprezentanta nezávislej súdnej moci pred
vykonávaním trestného stíhania jeho osoby na slobode. Iba formálne, nie vecné
zdôvodnenie návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie sudcu
do väzby, obmedzenie sa iba na citáciu zákona bez poskytnutia adekvátnej zrozumiteľnej
vysvetľujúcej argumentácie či lakonický prednes dôvodov na trestné stíhanie sudcu
či obmedzenie jeho osobnej slobody väzbou by mohli predstavovať hrozbu zásahu
do súdnej moci spôsobom, ktorý je ústavne neudržateľný. K tomuto zásahu pritom nemusí
dôjsť cielene ako vyústenie vopred premysleného konania, ale aj v dôsledku podstatnej
argumentačnej núdze žiadosti generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie
do väzby, ktorá je rovnako dostatočne kvalifikovaným dôvodom na vyslovenie takého
úsudku.
17. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho
prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej
časti zákona o ústavnom súde. Výsledky tajného hlasovania pléna ústavného súdu
nasvedčujú tomu, že nedostatky žiadosti generálneho prokurátora vo vzťahu k obvinenej
sudkyni spochybňujú rešpekt k ústavne formulovanej nezávislosti sudcov v miere
odôvodňujúcej odopretie žiadaného súhlasu na väzbu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto
rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.
V Košiciach 12. marca 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky