Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (35)PL. ÚS 4/2020
PDF · 152.85 KB
No categories available
PL. ÚS 4/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 4/2020-217
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne
zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,
Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,
Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca)
a Martina Vernarského o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa
čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o súhlas
na vzatie do väzby
, sudcu Okresného súdu Bratislava III, s prerušeným výkonom funkcie
sudcu, takto
rozhodol:
Ústavný súd Slovenskej republiky n e d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby sudcu
Okresného súdu Bratislava III
, s prerušeným výkonom funkcie sudcu, stíhaného
ako obvineného na základe uznesenia prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020,
v súvislosti so vznesením ktorého bola obmedzená jeho osobná sloboda zadržaním
11. marca 2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca
2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 226
ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súhlas na vzatie
do väzby
, sudcu Okresného súdu Bratislava III, s prerušeným výkonom funkcie
sudcu (ďalej aj „dotknutý sudca“).
2. Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby
sudcu a generálneho prokurátora.
3. Podľa § 226 ods. 1 zákona o ústavnom súde žiadosť o súhlas na vzatie do väzby
sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.
4. Podľa § 227 zákona o ústavnom súde predseda ústavného súdu na základe žiadosti
podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,
pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.
5. Podľa § 228 zákona o ústavnom súde o žiadosti podľa § 226 rozhodne ústavný súd
uznesením.
6. Podľa § 229 prvej vety zákona o ústavnom súde uznesenie ústavného súdu
o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti
rozhodol.
7. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde
rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa čl. 136 ods. 3 ústavy v pléne.
8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na
obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola žiadosť generálneho prokurátora
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi
spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu.
9. Z obsahu žiadosti generálneho prokurátora vyplýva, že uznesením prokurátorky
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.
VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020 (ďalej aj „uznesenie o obvinení“) bolo podľa
§ 206 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 207a Trestného poriadku vznesené
obvinenie
, sudcovi Okresného súdu Bratislava III, s prerušeným výkonom funkcie
sudcu, za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona v bode 29
výrokovej časti uznesenia, a to na tom základe, že:
« v presne nezistený deň v roku 2017 v priestoroch Justičného
paláca v Bratislave, na ul. Záhradníckej č. 10 v súvislosti s rozhodovaním vo viacerých
právnych veciach, v ktorých vystupovali ako strany konania
a Carlton Property, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 3, 811 02 Bratislava, IČO: 36
860 492, vedených na Okresnom súde Bratislava I pod doteraz nezistenými spisovými
značkami, sľúbil sudcovi vyššie uvedeného súdu bližšie
nešpecifikovaný úplatok so slovami „vedia sa veľmi dobre a veľkoryso odmeniť“ za to, že
tento ako podpredseda daného súdu z titulu svojej funkcie bude pôsobiť na zákonných
sudcov, ktorým boli pridelené vyššie uvedené súdne konania a to na základe priamych
pokynov od a v prospech .»
V žiadosti sa ďalej konštatuje, že skutkové zistenia majúce oporu v tzv.
usvedčujúcich dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede svedkov) i dôkazoch
objektívneho charakteru (prepisy z mobilnej aplikácie Threema, zápisníc o vydaní vecí,
zápisníc z domových prehliadok) deklarujú zákonnosť jednak začatia trestného stíhania
a jednak vznesenia obvinenia na základe dostatočne odôvodnených právnych záverov, že
páchateľom trestného činu je dotknutý sudca.
Generálny prokurátor vo svojej žiadosti uvádza, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady na to, aby ústavný súd udelil súhlas na vzatie do väzby, pretože existujú
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Vo vzťahu k dotknutému
sudcovi sa v podanej žiadosti k dôvodnosti väzby uvádza:
„Menovaný je obvinený pre svoje konanie v rámci konania hotela Carlton, kedy
aktívne vyhľadal sudcu a požiadal ho, aby ako podpredseda súdu ovplyvnil zákonné
sudkyne v daných konaniach výmenou za nešpecifikovanú odmenu. vzhľadom na
osobný spor s osobou , čo je strana konania, túto žiadosť odmietol. Je jasné,
že konanie je jednoznačne korupčné a teda neprijateľné, pričom treba
dodať, že bol v tom čase predsedom Okresného súdu Bratislava I. Z výsluchu
svedka vyplýva aj viacero ďalších podozrení na ďalšie protiprávne konania
obvineného , ktoré bude potrebné ďalej preveriť. V prípade tohto obvineného je
zaujímavé, že si pozastavil výkon funkcie sudcu a súčasne začal pôsobiť ako advokát.
Je teda súčasne sudcom, aj advokátom a je otázne, prečo sa nevzdal funkcie sudcu.
Z uvedeného vyplýva dôvodná obava, že menovaný sa práve prostredníctvom zotrvania na
funkcií sudcu, bude chcieť pokúšať ovplyvňovať súdne konania, ale aj iné osoby pôsobiace
na súdoch. Keďže menovaný nie je obvinený pre svoje pôsobenie vo funkcií sudcu, ale pre
de facto korumpovanie, v tejto činnosti môže pokračovať aj ako advokát, keďže má stále
dostatočné kontakty v súdnom prostredí. Je preto potrebné stíhať menovaného väzobné tak
z dôvodu obavy z ovplyvňovania svedkov (strana konania v kauze Carlton), ale aj
pokračovania v trestnej činnosti.“
10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal
na ďalšie konanie uznesením sp. zn. PL. ÚS 4/2020 z 12. marca 2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť okamihom jeho prijatia (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
II.
Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora
11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu,
z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora
(s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17
ods. 3 ústavy, pozri tiež § 227 zákona o ústavnom súde o bezodkladnom zvolaní pléna
predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom
prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.
12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227
zákona o ústavnom súde umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.
13. Úlohou ústavného súdu pri vydávaní súhlasu na vzatie sudcu do väzby nie je
posudzovať dôvodnosť trestného stíhania sudcu, t. j. vykonávanie prieskumu a analýzy
skutkových argumentov a z toho rezultujúcich právnych záverov, ktoré u príslušného
obvineného sudcu viedli k vyformovaniu dôvodného podozrenia z trestnej činnosti v zmysle
kritérií, ktoré v sebe implikuje ustanovenie § 206 ods. 1 Trestného poriadku.
14. Rovnako nie je úlohou ústavného súdu vyjadrovať sa stricto sensu a ani sensu
lato k existencii konkrétnych väzobných dôvodov, ktoré reprezentujú ustanovenia § 71
ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku, ktoré musia byť naplnené ako podmienka väzby
u obvinenej osoby.
15. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o návrhu generálneho prokurátora
na vyslovenie súhlasu na vzatie obvineného sudcu do väzby je vykonať prieskum výlučne
v rozsahu, ktorého hranice sú teleologicky vymedzené postavením a úlohou ústavného sudu
v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zmysel toho, prečo bol ústavný súd zahrnutý
do procesu rozhodovania o takom zásadnom obmedzení osobnej slobody u osobitnej
skupiny obvinených osôb, spočíva práve v osobitnom statuse obvinenej osoby sudcu ako
reprezentanta súdnej moci. Ústavný súd nemá za úlohu v procese rozhodovania o väzbe
suplovať či kontrolovať orgány činné v trestnom konaní a ani sudcu pre prípravné konanie
či súd. Jeho úloha je vytvoriť ústavnú hrádzu voči prípadným pokusom neústavným
spôsobom zasiahnuť do súdnej moci.
16. K takej situácii by mohlo dôjsť napríklad v tom prípade, ak by návrh na
vyslovenie súhlasu na vzatie do väzby bol natoľko všeobecný či povrchný, že by
z ústavného hľadiska nebolo možno ospravedlniť, prečo je nevyhnutné uprednostniť
obmedzenie osobnej slobody sudcu ako reprezentanta nezávislej súdnej moci pred
vykonávaním trestného stíhania jeho osoby na slobode. Iba formálne, nie vecné
zdôvodnenie návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie sudcu
do väzby, obmedzenie sa iba na citáciu zákona bez poskytnutia adekvátnej zrozumiteľnej
vysvetľujúcej argumentácie či lakonický prednes dôvodov na trestné stíhanie sudcu
či obmedzenie jeho osobnej slobody väzbou by mohli predstavovať hrozbu zásahu
do súdnej moci spôsobom, ktorý je ústavne neudržateľný. K tomuto zásahu pritom nemusí
dôjsť cielene ako vyústenie vopred premysleného konania, ale aj v dôsledku podstatnej
argumentačnej núdze žiadosti generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie
do väzby, ktorá je rovnako dostatočne kvalifikovaným dôvodom na vyslovenie takého
úsudku.
17. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho
prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej
časti zákona o ústavnom súde. Výsledky tajného hlasovania pléna ústavného súdu
nasvedčujú tomu, že nedostatky žiadosti generálneho prokurátora vo vzťahu k obvinenému
sudcovi spochybňujú rešpekt k ústavne formulovanej nezávislosti sudcov v miere
odôvodňujúcej odopretie žiadaného súhlasu na väzbu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto
rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.
V Košiciach 12. marca 2020
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky