Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (35)PL. ÚS 4/2020
PDF · 158.55 KB
No categories available
PL. ÚS 4/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne
zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,
Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara, Petra Molnára a Martina Vernarského prerokoval
oznámenie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky Libora Duľu, Miroslava Duriša,
Jany Laššákovej, Mojmíra Mamojku, Petra Straku a Ľuboša Szigetiho o dôvodoch
ich vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 523/2020 pre možný pomer k ,
,
, sudkyni Krajského súdu v Bratislave s dočasne
pozastaveným výkonom funkcie sudcu, a takto
rozhodol:
1. Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa, Miroslav Duriš,
Jana Laššáková, Mojmír Mamojka, Peter Straka a Ľuboš Szigeti n i e s ú v y l ú č e n í
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky
pod sp. zn. Rvp 523/2020.
2. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky o nevylúčení sudcov Ústavného
súdu Slovenskej republiky z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným
súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 523/2020 n a d o b ú d a právoplatnosť
a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a oznámenie možných dôvodov vylúčenia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. marca 2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky
(ďalej len „generálny prokurátor“) podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 226
ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súhlas na vzatie
do väzby , ,
, sudkyne
Krajského súdu v Bratislave s dočasne pozastaveným výkonom funkcie sudcu.
2. Sudca ústavného súdu Libor Duľa oznámením z 12. marca 2020 v súlade
s ustanovením § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde predsedovi ústavného súdu oznámil:
„ dlhoročne poznám, a rovnako vo svojej skoršej funkcii sudcu
všeobecného súdnictva a predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky som s ňou mnohokrát prišiel do kontaktu predovšetkým ako so štátnou
tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, vrátane spoločenských
stretnutí a podujatí v sudcovskej a právnickej komunite, keď náš vzájomný kontakt bol
spojený aj s obvyklým kolegiálnym priateľstvom. Tým je, bez ohľadu na mnou subjektívne
garantovaný profesionálny prístup k rozhodovaniu zodpovedajúci výkonu funkcie sudcu
ústavného súdu, splnená premisa podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde, teda možnosť
mať pochybnosti o mojej nezaujatosti so zreteľom pomer k účastníkovi konania, resp. obom
dotknutým účastníčkam. Plním teda povinnosť podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde
a oznamujem vyššie uvedené skutočnosti na účel rozhodnutia pléna ústavného súdu
podľa § 51 zákona odstavnom súde, či som vylúčený z konania a rozhodovania vo vyššie
označenej veci.“
2.1 Sudca ústavného súdu Miroslav Duriš oznámením z 12. marca 2020 v súlade
s ustanovením § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde predsedovi ústavného súdu oznámil:
„ taktiež dlhoročne poznám a v mojej skoršej funkcie prezidenta
Notárskej komory som s ňou mnohokrát prišiel do kontaktu ako so štátnou tajomníčkou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, vrátane spoločenských stretnutí a podujatí
na ktorých reprezentovala rezort spravodlivosti a na ktorých sa náš profesionálny vzťah
menil na vzťah kolegiálny až priateľský. Osobné kontakty s ňou ale neudržiavam. Tým je,
bez ohľadu na mnou subjektívne garantovaný profesionálny prístup k rozhodovaniu
zodpovedajúci výkonu funkcie sudcu ústavného súdu, splnená premisa podľa § 49 ods. 1
zákona o ústavnom súde, teda možnosť mať pochybnosti o mojej nezaujatosti so zreteľom
pomer k uvedeným osobám.“
2.2 Sudkyňa ústavného súdu Jana Laššáková oznámením z 12. marca 2020 v súlade
s ustanovením § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde predsedovi ústavného súdu oznámila:
„ poznám od roku 2012, keď sme spolu kandidovali za poslankyne
Národnej rady Slovenskej republiky a následne - ako so štátnou tajomníčkou - som s ňou
komunikovala legislatívne návrhy. Tým je, bez ohľadu na mnou subjektívne garantovaný
profesionálny prístup k rozhodovaniu zodpovedajúci výkonu funkcie sudcu ústavného súdu,
splnená premisa podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde, teda možnosť mať pochybnosti
o mojej nezaujatosti so zreteľom na pomer k účastníkovi konania, resp. k účastníčke.“
2.3 Sudca ústavného súdu Mojmír Mamojka oznámením z 12. marca 2020 v súlade
s ustanovením § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde predsedovi ústavného súdu oznámil:
„Ako predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky som
bol s menovanou v kontakte pri predkladaní návrhov zákonov, ktoré
menovaná prezentovala pred týmto výborom. Tým je, bez ohľadu na mnou subjektívne
garantovaný profesionálny prístup k rozhodovaniu zodpovedajúci výkonu funkcie sudcu
ústavného súdu, splnená premisa podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde, teda možnosť
mať pochybnosti o mojej nezaujatosti so zreteľom na pomer k účastníkovi konania,
resp. k účastníčke.“
2.4 Sudca ústavného súdu Peter Straka oznámením z 12. marca 2020 v súlade
s ustanovením § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde predsedovi ústavného súdu oznámil:
„Vo vzťahu k sa rovnako necítim byť subjektívne zaujatý,
no objektívne môžu vzniknúť pochybnosti o mojej nestrannosti v súvislosti s tým, že som sa
zúčastnil viacerých odborných podujatí sudcov aj s neformálnym spoločenským posedením,
na ktorých bola prítomná aj uvedená sudkyňa.“
2.5 Sudca ústavného súdu Ľuboš Szigeti oznámením z 12. marca 2020 v súlade
s ustanovením § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde predsedovi ústavného súdu oznámil:
« poznám dlhé roky, spolu sme pôsobili v stavovskej organizácii
„Združenie sudcov Slovenska“. S menovanou si tykám a bol som v kontakte s ňou za moje
predchádzajúce pôsobenie predsedu súdu ako so štátnou tajomníčkou. Tým je, bez ohľadu
na mnou subjektívne garantovaný profesionálny prístup k rozhodovaniu zodpovedajúci
výkonu funkcie sudcu ústavného súdu, splnená premisa podľa § 49 ods. 1 zákona
o ústavnom súde, teda možnosť mať pochybnosti o mojej nezaujatosti so zreteľom na pomer
k účastníkovi konania, resp. k účastníčke.»
II.
Relevantná právna úprava
3. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený
z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom
konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach na ústavnom súde.
Podľa § 51 ods. 1 prvej s druhej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje plénum ústavného
súdu. Sudca ústavného súdu, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti účastníkom
konania, ktorý vyhlásil svoju zaujatosť vo veci alebo ktorý oznámil dôvody vylúčenia podľa
§ 49 ods. 4, sa hlasovania o svojom vylúčení a hlasovania o vylúčení iného sudcu ústavného
súdu nezúčastní.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
4. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva
na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd
pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim
rozvíja už viac ako 30 rokov (porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok
ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP
z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované
rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti
sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić
v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri
objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok ESĽP
z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod
na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je
rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne
odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP
z 25. 6. 1992, bod 51).
4.1 Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie,
postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa
predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Na subjektívny test plynule nadväzuje test
objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho
nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie
(ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“).
5. Podstatou oznámení sudcov ústavného súdu Libora Duľu, Miroslava Duriša, Jany
Laššákovej, Mojmíra Mamojku, Petra Straku a Ľuboša Szigetiho (ďalej aj „dotknutí
sudcovia“) o dôvodoch ich možného vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní
vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 523/2020 je skutočnosť, že sudcovia
ústavného súdu sa osobne poznajú s , sudkyňou Krajského súdu
v Bratislave s dočasne pozastaveným výkonom funkcie sudcu, a prišli s ňou viackrát
pracovne do kontaktu.
5.1 V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49 ods. 1
zákona o ústavnom súde je potrebné uviesť, že predpoklad vylúčenia dotknutých sudcov
ústavného súdu opísaný ako „pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo
ich zástupcom“ naplnený vo veci oznámenia dotknutých sudcov ústavného súdu nie je.
5.2 Dotknutí sudcovia ústavného súdu nie sú v príbuzenskom vzťahu
s , jej blízkou osobou, s jej právnym zástupcom pred ústavným
súdom alebo pred všeobecnými súdmi.
5.3 Známosť medzi dotknutými sudcami ústavného súdu a
je známosť profesijná, bez intenzívnejších alebo osobnejších vzťahov
a bez periodického osobného kontaktu nesúvisiaceho s profesijnou činnosťou (minulou
alebo súčasnou) dotknutých sudcov ústavného súdu. V tejto súvislosti je teda možnú
zaujatosť na základe oznámenia dotknutých sudcov ústavného súdu nutné vykladať
o to reštriktívnejšie.
5.4 Vec dotknutých sudcov ústavného súdu tak v prvom rade nevykazuje explicitnosť
a intenzitu predpojatosti, ktorá by spadala pod subjektívny test.
5.5 Pri skúmaní nestrannosti dotknutých sudcov ústavného súdu z objektívneho
hľadiska neexistuje zistiteľná skutočnosť, ktorá môže vzbudzovať pochybnosti
o nestrannosti dotknutých sudcov ústavného súdu, keďže súvislosť medzi označeným
profesijným vzťahom dotknutých sudcov ústavného súdu s
na jednej strane a konaním pred ústavným súdom sp. zn. Rvp 523/2020 na strane druhej
je nepriama a príliš abstraktná k nadobudnutiu konkrétnejšej objektívnej pochybnosti
o zaujatosti dotknutých sudcov ústavného súdu vo veci vedenej pred ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 523/2020.
5.6 Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti dotknutých sudcov
ústavného súdu v predmetnej veci sp. zn. Rvp 523/2020 si nevyžaduje vylúčenie dotknutých
sudcov ústavného súdu z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 523/2020,
a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
6. Vzhľadom na zákonnú požiadavku na bezodkladnosť rozhodovania ústavného
súdu o žiadosti generálneho prokurátora podľa § 227 zákona o ústavnom súde ústavný súd
rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie o nevylúčení
dotknutých sudcov ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom
ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 523/2020 nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť
okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. marca 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky