Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (35)PL. ÚS 4/2020
PDF · 192.65 KB
No categories available
PL. ÚS 4/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 4/2020-197
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne
zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,
Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,
Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca)
a Martina Vernarského o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa
čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o súhlas
na vzatie do väzby , ,
, sudkyne Okresného súdu Bratislava I, zastúpenej
advokátom JUDr. Petrom Slovíkom, Zelená 2, Bratislava, a advokátom JUDr. Radoslavom
Hajdúchom, Rovinka 498, takto
rozhodol:
Ústavný súd Slovenskej republiky n e d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby sudkyne
Okresného súdu Bratislava I , ,
, stíhanej ako obvinenej na základe uznesenia
prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020, v súvislosti so vznesením ktorého bola
obmedzená jej osobná sloboda zadržaním dňa 11. marca 2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca
2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 226
ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súhlas na vzatie
do väzby , ,
, sudkyne Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „dotknutá
sudkyňa“).
2. Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby
sudcu a generálneho prokurátora.
3. Podľa § 226 ods. 1 zákona o ústavnom súde žiadosť o súhlas na vzatie do väzby
sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.
4. Podľa § 227 zákona o ústavnom súde predseda ústavného súdu na základe žiadosti
podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,
pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.
5. Podľa § 228 zákona o ústavnom súde o žiadosti podľa § 226 rozhodne ústavný súd
uznesením.
6. Podľa § 229 prvej vety zákona o ústavnom súde uznesenie ústavného súdu
o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti
rozhodol.
7. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde
rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa čl. 136 ods. 3 ústavy v pléne.
8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola žiadosť generálneho prokurátora
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi
spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu.
9. Z obsahu žiadosti generálneho prokurátora vyplýva, že uznesením prokurátorky
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.
VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020 (ďalej aj „uznesenie o obvinení“) bolo podľa
§ 206 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 207a Trestného poriadku vznesené
obvinenie , ,
, sudkyni Okresného súdu Bratislava I, za zločin prijímania úplatku
podľa § 329 ods. 1 a 2 Trestného zákona v bode 14 výrokovej časti uznesenia, za zločin
zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona
v bode 26 výrokovej časti uznesenia, a to na tom základe, že:
„ v presne nezistenej dobe v roku 2017 v Bratislave na bližšie
nezistenom mieste požiadal v právnej veci žalobcu Medzinárodná
investičná banka, medzivládna organizácia založená a existujúca podľa medzinárodného
práva verejného, založená Dohodou o založení Medzinárodnej investičnej banky uzavretou
dňa 10.7.1970 a zapísaná na sekretariáte Organizácie spojených národov, so sídlom 7,
ulica Mashi Poryvaevoy, 107078 Moskva, Ruská federácia proti žalovanému I & R
Konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 06 Bratislava, IČO: 36 865
265, správca úpadcu Dixia Sollaris, s.r.o. Nám. Slobody 11. 811 06 Bratislava, IČO: 36
281 212, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7Cbi/7/2016 o určenie popretej
pohľadávky, ktorú mala pridelenú ako zákonná sudkyňa , aby
zabezpečil, že žaloba v tejto veci bude zamietnutá, čo aj
aj urobila a žalobu dňa 31.5.2018 zamietla, pričom po dohode
s zabezpečil, že rozsudok vo veci vypracovala
, ktorá následne vypracovaný rozsudok odovzdala na USB kľúči
, ktorý ho následne odovzdal a ten zákonnej sudkyni
, ktorá za uvedené rozhodnutie v presne nezistenej dobe v roku
2018 v priestoroch svojej kancelárie na Okresnom súde Bratislava I prijala od
prostredníctvom úplatok vo forme bližšie
nešpecifikovanej kabelky.
v presne nezistenej dobe v roku 2018 v Bratislave na bližšie
nezistenom mieste poskytol prostredníctvom sudkyni
bližšie nešpecifikovanú kabelku ako úplatok za to, že v právnej
veci žalobcu Medzinárodná investičná banka, medzivládna organizácia založená
a existujúca podľa medzinárodného práva verejného, založená Dohodou o založení
Medzinárodnej investičnej banky uzavretou dňa 10.7.1970 a zapísaná na sekretariáte
Organizácie spojených národov, so sídlom 7, ulica Mashi Poryvaevoy, 107078 Moskva,
Ruská federácia proti žalovanému I & R Konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., so sídlom
Šoltésovej 2, 811 06 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca úpadcu Dixia Sollaris, s.r.o.
Nám. Slobody 11. 811 06 Bratislava, IČO: 36 281 212, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 7Cbi/7/2016 o určenie popretej pohľadávky, ktorú mala pridelenú
ako zákonná sudkyňa, rozhodla v prospech žalovaného a žalobu dňa 31.5.2018 zamietla,
čo pre zabezpečoval po predchádzajúcej dohode
,
V presne nezistený deň v roku 2017 alebo 2018 na presne nezistenom mieste
v Bratislave požiadal sudcu Okresného súdu Bratislava I.
, aby v právnej veci žalobcu; PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o., so sídlom Pri Bielom
Kríži 1157/16, 831 02 Bratislava, IČO; 35 821 213, proti žalovanému: SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55
Banská Štiavnica, IČO: 47 244 640, v konaní o zaplatenie 14.275.278 EUR, ktorú mal
pridelenú ako zákonný sudca pod sp. zn. 37Cb/130/2016 rozhodol v prospech žalobcu, za
čo si dal od finančnú hotovosť vo výške 100.000
EUR, pričom konal na základe žiadosti , ktorá
mala záujem na vyhovení žalobe v predmetnej veci, následne o presne nezistený čas neskôr
v roku 2017 alebo 2018 v priestoroch Justičného paláca v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 10,
kontaktoval sudca Krajského súdu Bratislava
, ktorý mu uviedol, že má vedomosť o tom, že koná
v predmetnej veci v prospech , pričom sa ho dopytoval, či by bol
ochotný vyhovieť žalovanému. Potom v ďalšom období opakovane
kontaktoval ohľadne predmetného súdneho konania, na čo
v presne nezistený deň v roku 2018 súhlasil so žiadosťou
a zaviazal sa vyhovieť v predmetnom súdnom konaní žalovanému,
za čo si dal od pri osobnom stretnutí v jeho kancelárii
v priestoroch Krajského súdu Bratislava sľúbiť finančnú hotovosť vo výške 20,000,- Eur.
Potom, čo sa o zmene postoja v danej veci dozvedela
, poverila sudkyňu Krajského súdu Bratislava , aby
táto prostredníctvom sudkyne Okresného súdu Bratislava I
kontaktovala a požiadala ho, aby rozhodol v prospech žalobcu
a nie podľa žiadosti , pričom sudcu
v tejto veci vyhľadala a žiadala ho, aby vyhovel žalobcovi, na čo
však reagoval negatívne, následne ho teda
požiadala, aby aspoň odročil pojednávanie, čomu
vyhovel, súčasne v danom období v presne nezistenom čase priniesol na
nezistenom USB kľúči už vypracovaný text rozhodnutia, ktoré bolo určené pre predmetné
konanie , ktorý mal toto vydať ako vlastné v predmetnej veci,
následne aj napriek snahe dňa
21.2.2019 rozhodol podľa žiadosti a vyhovel žalovanému
a rozsudkom žalobu zamietol, pričom pre svoje rozhodnutie v danej veci využil text, ktorý
mu predtým priniesol . Po rozhodnutí v danej veci
pred budovou Justičného paláca v Bratislave prevzal od
v knihe zabalenej do igelitovej tašky sľúbenú finančnú hotovosť vo výške 20.000 EUR.“
V žiadosti sa ďalej konštatuje, že skutkové zistenia majúce oporu v tzv.
usvedčujúcich dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede vyššie označených svedkov)
i dôkazoch objektívneho charakteru (prepisy z mobilnej aplikácie Threema, zápisníc
o vydaní vecí, zápisníc z domových prehliadok) deklarujú zákonnosť jednak začatia
trestného stíhania a jednak vznesenia obvinenia na základe dostatočne odôvodnených
právnych záverov, že páchateľkou trestného činu je dotknutá sudkyňa.
Generálny prokurátor vo svojej žiadosti uvádza, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady na to, aby Ústavný súd Slovenskej republiky udelil súhlas na vzatie do väzby,
pretože existujú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku.
Vo vzťahu k dotknutej sudkyni sa v podanej žiadosti k dôvodnosti väzby uvádza:
„Aj menovaná sudkyňa je obvinená z viacerých skutkov. Z výpovede svedka
vyplýva, že podľa jeho žiadosti konala v konaní Dixia Sollaris, kde rozhodla
podľa želania , ktorý jej ako poďakovanie poslal nešpecifikovanú kabelku,
a to prostredníctvom . musela s určitosťou vedieť, že nekoná
iba v prospech blízkeho kolegu, ale v prospech záujmu konkrétnej osoby, keďže ani
rozhodnutie si v tejto veci nenapísala sama, ale napísala jej ho obvinená advokátka
. To, že za túto službu dostala menovaná „iba“ kabelku netreba
podceňovať, keďže tento doplnok môže a často aj má, veľmi vysokú hodnotu, bez problémov
aj niekoľko tisíc Eur. Svedok sa vyjadril, že sudkyňa
je blízkou priateľkou sudkýň a . Potvrdzuje to aj jej
konanie, pre ktoré jej je taktiež vznesené obvinenie. Menovaná v kauze Vodári opakovane
vyhľadala sudcu potom, čo zmenil názor a rozhodol sa konať podľa pokynu
a teda v neprospech záujmov a . Toto iba
potvrdzuje vyjadrenie o blízkom vzťahu
k , resp. k . požadovala od
, aby rozhodol podľa želania , čo však tento odmietol vzhľadom na novú
dohodu s . Následne sa vrátila a požiadala aspoň
o odročenie pojednávania, túto požiadavku následne pri ďalšom pojednávaní zopakovala.
To však už odmietol, pričom popísal následné konanie právneho zástupcu
konajúceho za stranu , ktoré malo byť obštrukčné. Sudkyňa
je naďalej aktívna sudkyňa na Okresnom súde Bratislava I.
sa vyjadril, že ak to bolo možné, vždy vyšla v ústrety jeho žiadostiam. Je otázka, že ak vyšla
v ústrety , či nevyšla podobne v ústrety aj iným osobám. Minimálne
a áno, čo potvrdzuje aj výsluch a následné jej konanie
v dotknutých súdnych konaniach. V tomto prípade je potrebné taktiež vypočuť jednak strany
dotknutých konaní, ale aj zvyšných obvinených a nie je možné v prípade stíhania menovanej
na slobode zabezpečiť, že nebude ovplyvňovať iné osoby, alebo naopak nebudú iné osoby
ovplyvňovať ju. Je preto potrebné stíhať ju väzobné. Keďže je však menovaná aktívna
sudkyňa, dokonca je podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I pre obchodný úsek,
je predpoklad, že môže a bude pokračovať v trestnej činnosti, z ktorej podobne ako iní
obvinení, mala aj ona výhody a odmeny, na ktoré nemala nárok.“
10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal
na ďalšie konanie uznesením sp. zn. PL. ÚS 4/2020 z 12. marca 2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť okamihom jeho prijatia (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
II.
Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora
11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu,
z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora
(s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17
ods. 3 ústavy, pozri tiež § 227 zákona o ústavnom súde o bezodkladnom zvolaní pléna
predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom
prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.
12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227
zákona o ústavnom súde umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.
13. Úlohou ústavného súdu pri vydávaní súhlasu na vzatie sudcu do väzby nie je
posudzovať dôvodnosť trestného stíhania sudcu, t. j. vykonávanie prieskumu a analýzy
skutkových argumentov a z toho rezultujúcich právnych záverov, ktoré u príslušného
obvineného sudcu viedli k vyformovaniu dôvodného podozrenia z trestnej činnosti v zmysle
kritérií, ktoré v sebe implikuje ustanovenie § 206 ods. 1 Trestného poriadku.
14. Rovnako nie je úlohou ústavného súdu vyjadrovať sa stricto sensu a ani sensu
lato k existencii konkrétnych väzobných dôvodov, ktoré reprezentujú ustanovenia § 71
ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku, ktoré musia byť naplnené ako podmienka väzby
u obvinenej osoby.
15. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o návrhu generálneho prokurátora
na vyslovenie súhlasu na vzatie obvineného sudcu do väzby je vykonať prieskum výlučne
v rozsahu, ktorého hranice sú teleologicky vymedzené postavením a úlohou ústavného sudu
v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zmysel toho, prečo bol ústavný súd zahrnutý
do procesu rozhodovania o takom zásadnom obmedzení osobnej slobody u osobitnej
skupiny obvinených osôb, spočíva práve v osobitnom statuse obvinenej osoby sudcu ako
reprezentanta súdnej moci. Ústavný súd nemá za úlohu v procese rozhodovania o väzbe
suplovať či kontrolovať orgány činné v trestnom konaní a ani sudcu pre prípravné konanie
či súd. Jeho úloha je vytvoriť ústavnú hrádzu voči prípadným pokusom neústavným
spôsobom zasiahnuť do súdnej moci.
16. K takej situácii by mohlo dôjsť napríklad v tom prípade, ak by návrh
na vyslovenie súhlasu na vzatie do väzby bol natoľko všeobecný či povrchný, že by
z ústavného hľadiska nebolo možno ospravedlniť, prečo je nevyhnutné uprednostniť
obmedzenie osobnej slobody sudcu ako reprezentanta nezávislej súdnej moci pred
vykonávaním trestného stíhania jeho osoby na slobode. Iba formálne, nie vecné
zdôvodnenie návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie sudcu
do väzby, obmedzenie sa iba na citáciu zákona bez poskytnutia adekvátnej zrozumiteľnej
vysvetľujúcej argumentácie či lakonický prednes dôvodov na trestné stíhanie sudcu
či obmedzenie jeho osobnej slobody väzbou by mohli predstavovať hrozbu zásahu
do súdnej moci spôsobom, ktorý je ústavne neudržateľný. K tomuto zásahu pritom nemusí
dôjsť cielene ako vyústenie vopred premysleného konania, ale aj v dôsledku podstatnej
argumentačnej núdze žiadosti generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie
do väzby, ktorá je rovnako dostatočne kvalifikovaným dôvodom na vyslovenie takého
úsudku.
17. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho
prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej
časti zákona o ústavnom súde. Výsledky tajného hlasovania pléna ústavného súdu
nasvedčujú tomu, že nedostatky žiadosti generálneho prokurátora vo vzťahu k obvinenej
sudkyni spochybňujú rešpekt k ústavne formulovanej nezávislosti sudcov v miere
odôvodňujúcej odopretie žiadaného súhlasu na väzbu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto
rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.
V Košiciach 12. marca 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky