Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (35)PL. ÚS 4/2020
PDF · 168.53 KB
No categories available
PL. ÚS 4/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 4/2020-170
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne
zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,
Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,
Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca)
a Martina Vernarského o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa
čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o súhlas
na vzatie do väzby sudcu Okresného súdu Bratislava V ,
, , takto
rozhodol:
Ústavný súd Slovenskej republiky n e d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby sudcu
Okresného súdu Bratislava V , ,
, stíhaného ako obvineného na základe uznesenia
prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
o vznesení obvinenia č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020, v súvislosti
so vznesením ktorého bola obmedzená jeho osobná sloboda zadržaním 11. marca 2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca
2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 226
ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súhlas na vzatie
do väzby sudcu Okresného súdu Bratislava V ,
, (ďalej len „sudca“ alebo „dotknutý sudca“).
2. Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby
sudcu a generálneho prokurátora.
3. Podľa § 226 ods. 1 zákona o ústavnom súde žiadosť o súhlas na vzatie do väzby
sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.
4. Podľa § 227 zákona o ústavnom súde predseda ústavného súdu na základe žiadosti
podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,
pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.
5. Podľa § 228 zákona o ústavnom súde o žiadosti podľa § 226 rozhodne ústavný súd
uznesením.
6. Podľa § 229 prvej vety zákona o ústavnom súde uznesenie ústavného súdu
o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti
rozhodol.
7. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde
rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa čl. 136 ods. 3 ústavy v pléne.
8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola žiadosť generálneho prokurátora
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi
spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu.
9. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátorky
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.
VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku
s poukazom na § 207a Trestného poriadku vznesené obvinenie dotknutému sudcovi
za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. a) Trestného zákona v bode 8 výrokovej časti
uznesenia na skutkovom základe, že:
„ , predseda Okresného súdu Bratislava V, v presne
nezistenej dobe na prelome mesiacov apríla a mája roku 2017 v Bratislave v priestoroch
Okresného súdu Bratislava V na požiadanie a v prospech , ktorý chcel,
aby niektoré zo zmenkových spisov boli v rámci prerozdeľovania spisov pridelené
novoprijatej sudkyni Okresného súdu Bratislava V do oddelenia
4CbZm, zabezpečil prostredníctvom príslušnej dozorovej úradníčky prerozdelenie spisov
tak, že z oddelení 1CbZm, 2CbZm a 3CbZm boli spisy cielene a účelovo vybrané a vložené
do generátora a to nasledovne : z oddelenia 1CbZm z cca 900 spisov bolo vybraných 493
spisov, z ktorých 253 spisov bolo prevedených do oddelenia 4CbZm, teda percentuálne
51,32% pomerom >2, z oddelenia 2CbZm zo 739 spisov bolo vybraných 135 spisov (medzi
nimi aj zmenkové spisy 2CbZm 59/2016, 2CbZm 60/2016 a 2CbZm 61/2016), z ktorých 67
spisov bolo prevedených do oddelenia 4CbZm, teda percentuálne 49,63% pomerom 14,
z oddelenia 3CbZm z cca 900 spisov bolo vybraných 318 spisov, z ktorých 273 spisov bolo
prevedených do oddelenia 4CbZm, teda percentuálne 85,85% pomerom blízkemu 1, čím
dosiahol želaný stav podľa požiadavky a zmenkový spis 2CbZm 59/2016
bol pridelený do oddelenia 4CbZm, čím postupoval v rozpore s § 51
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., ktorý okrem iného ustanovuje, že veci určené podľa
predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo
samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti tak, aby bola vylúčená možnosť
ovplyvňovania pridelenia vecí, a teda tým, že zabezpečil cielený
výber spisov v rámci jednotlivých oddelení CbZm a voľbou pomeru v akom vystupovali
z generovania, konal tak, že došlo k nezákonnému odňatiu vecí pôvodným zákonným
sudcom a k prideleniu takto odňatých vecí novému sudcovi.“
V žiadosti sa ďalej konštatuje, že skutkové zistenia majúce oporu v tzv.
usvedčujúcich dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede svedkov) i dôkazoch
objektívneho charakteru (prepisy z mobilnej aplikácie Threema, zápisníc o vydaní vecí,
zápisníc z domových prehliadok) deklarujú zákonnosť jednak začatia trestného stíhania
a jednak vznesenia obvinenia na základe dostatočne odôvodnených právnych záverov, že
páchateľom trestného činu je dotknutý sudca.
Generálny prokurátor vo svojej žiadosti uvádza, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady na to, aby ústavný súd udelil súhlas na vzatie do väzby, pretože existujú
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Vo vzťahu k dotknutému
sudcovi sa v podanej žiadosti k dôvodnosti väzby uvádza:
«Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obvinený
konal niekoľkokrát v rámci kauzy Zmeniek TV Markíza účelovo tak, že jeho konanie bolo
snahou o ovplyvňovanie v prospech a . Prvotne
je potrebné poukázať už na pridelenie viacerých zmenkových spisov sudcovi
. Keďže tento sudca však nerozhodoval podľa predstáv
a , opäť zasiahol predseda súdu a účelovo nastavil
prerozdelenie spisov novej sudkyni tak, aby naisto dostala aspoň
jeden zmenkový spis, čo sa aj stalo. Spôsob, akým bolo nastavené prerozdelenie daných
spisov, no najmä spôsob, akým boli vybrané spisy určené na prerozdelenie, jednoznačne
porušuje príslušné zákonné normy, čo muselo byť tak skúsenému predsedovi súdu, akým
nesporne je, jednoznačne známe. ako predseda súdu je
za prerozdeľovanie spisov osobne zodpovedný, a teda je zodpovedný za de facto
a v podstate aj de iure za odňatie spisu zákonnému sudcovi, keďže spôsob prerozdelenia
daných spisov túto skutočnosť objektívne spĺňa. Keďže však ani pod vplyvom účelového
rozhodovania sudkyni v kauze zmeniek nekonal sudca
stále podľa predstáv a , opäť zasiahol
a zavolal si oboch menovaných sudcov k sebe, kde im prízvukoval, aby
v daných konaniach rozhodli rovnako a keďže s mali dokázateľne
snahu, aby rozhodla prvá, je jasné, že mal
rozhodnúť rovnako, ako . Podobná „rada“, resp. skôr nátlak na zákonného
sudcu však nie je mysliteľný a dovolený. Podobné odporúčanie môže dať iba grémium
daného súdu, pričom nie je členom obchodnoprávneho úseku a teda mu
podobný postup neprináleží. Z výsluchu sudcu vyplýva, že tomuto sa sám
vyjadril, že si pridelenie spisu na danom súde poistil.
Podobne vypovedal aj svedok . To, že sudcu chceli v danej
veci ovplyvniť, potvrdil sám menovaný vo svojom výsluchu, kedy uviedol, že nejaké osoby
vyhľadali jeho brata, no neúspešne. Svedok navyše uviedol, že
mal vždy snahu maximálne vyhovieť vedeniu ministerstva spravodlivosti.
V uvedenej vecí je potrebné vypočuť príslušné súdne úradníčky, ktoré spolupracovali
na danom pridelení, resp. prerozdelení spisov, súčasne je potrebné vypočuť všetkých
sudcov, ktorým boli konania zmeniek pridelené (pri niektorých boli stiahnuté žaloby, resp.
nezaplatené súdne poplatky). Ak bude vyšetrovaný na slobode, nie je
možné zabezpečiť, že vyššie uvedené osoby nebudú ovplyvnené, či už priamo menovaným
alebo nepriamo obavou z menovaného. Keďže však obvinený je stále aktívnym
sudcom a stále má vplyv na Okresný súd Bratislava V, je na mieste aj obava z pokračovania
v trestnej činnosti či už priamo alebo nepriamo cez iné (podriadené) osoby.»
10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal
na ďalšie konanie uznesením sp. zn. PL. ÚS 4/2020 z 12. marca 2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť okamihom jeho prijatia (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
II.
Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora
11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu,
z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora
(s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17
ods. 3 ústavy, pozri tiež § 227 zákona o ústavnom súde o bezodkladnom zvolaní pléna
predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom
prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.
12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227
zákona o ústavnom súde umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.
13. Úlohou ústavného súdu pri vydávaní súhlasu na vzatie sudcu do väzby nie je
posudzovať dôvodnosť trestného stíhania sudcu, t. j. vykonávanie prieskumu a analýzy
skutkových argumentov a z toho rezultujúcich právnych záverov, ktoré u príslušného
obvineného sudcu viedli k vyformovaniu dôvodného podozrenia z trestnej činnosti v zmysle
kritérií, ktoré v sebe implikuje ustanovenie § 206 ods. 1 Trestného poriadku.
14. Rovnako nie je úlohou ústavného súdu vyjadrovať sa stricto sensu a ani sensu
lato k existencii konkrétnych väzobných dôvodov, ktoré reprezentujú ustanovenia § 71
ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku, ktoré musia byť naplnené ako podmienka väzby
u obvinenej osoby.
15. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o návrhu generálneho prokurátora
na vyslovenie súhlasu na vzatie obvineného sudcu do väzby je vykonať prieskum výlučne
v rozsahu, ktorého hranice sú teleologicky vymedzené postavením a úlohou ústavného sudu
v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zmysel toho, prečo bol ústavný súd zahrnutý
do procesu rozhodovania o takom zásadnom obmedzení osobnej slobody u osobitnej
skupiny obvinených osôb, spočíva práve v osobitnom statuse obvinenej osoby sudcu ako
reprezentanta súdnej moci. Ústavný súd nemá za úlohu v procese rozhodovania o väzbe
suplovať či kontrolovať orgány činné v trestnom konaní a ani sudcu pre prípravné konanie
či súd. Jeho úlohou je vytvoriť ústavnú hrádzu voči prípadným pokusom neústavným
spôsobom zasiahnuť do súdnej moci.
16. K takej situácii by mohlo dôjsť napríklad v tom prípade, ak by návrh
na vyslovenie súhlasu na vzatie do väzby bol natoľko všeobecný či povrchný, že by
z ústavného hľadiska nebolo možno ospravedlniť, prečo je nevyhnutné uprednostniť
obmedzenie osobnej slobody sudcu ako reprezentanta nezávislej súdnej moci pred
vykonávaním trestného stíhania jeho osoby na slobode. Iba formálne, nie vecné
zdôvodnenie návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie sudcu
do väzby, obmedzenie sa iba na citáciu zákona bez poskytnutia adekvátnej zrozumiteľnej
vysvetľujúcej argumentácie či lakonický prednes dôvodov na trestné stíhanie sudcu
či obmedzenie jeho osobnej slobody väzbou by mohli predstavovať hrozbu zásahu
do súdnej moci spôsobom, ktorý je ústavne neudržateľný. K tomuto zásahu pritom nemusí
dôjsť cielene ako vyústenie vopred premysleného konania, ale aj v dôsledku podstatnej
argumentačnej núdze žiadosti generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie
do väzby, ktorá je rovnako dostatočne kvalifikovaným dôvodom na vyslovenie takého
úsudku.
17. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho
prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej
časti zákona o ústavnom súde. Výsledky tajného hlasovania pléna ústavného súdu
nasvedčujú tomu, že nedostatky žiadosti generálneho prokurátora vo vzťahu k obvinenému
sudcovi spochybňujú rešpekt k ústavne formulovanej nezávislosti sudcov v miere
odôvodňujúcej odopretie žiadaného súhlasu na väzbu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto
rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.
V Košiciach 12. marca 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky