Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (35)PL. ÚS 4/2020
PDF · 228.39 KB
No categories available
PL. ÚS 4/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne
zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,
Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,
Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca)
a Martina Vernarského o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa
čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o súhlas
na vzatie do väzby sudkyne Krajského súdu v Bratislave ,
, , zastúpenej advokátom
JUDr. Petrom Erdösom, Advokátska kancelária JUDr. Peter Erdös s. r. o., Námestie
M. Benku 15, Bratislava, takto
rozhodol:
Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby sudkyne
Krajského súdu v Bratislave , ,
, stíhanej ako obvinenej na základe uznesenia prokurátorky
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vznesení
obvinenia č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020, v súvislosti so vznesením ktorého
bola obmedzená jej osobná sloboda zadržaním 11. marca 2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca
2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 226
ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súhlas na vzatie do
väzby sudkyne Krajského súdu v Bratislave ,
, (ďalej len „sudkyňa“ alebo „dotknutá
sudkyňa“).
2. Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby
sudcu a generálneho prokurátora.
3. Podľa § 226 ods. 1 zákona o ústavnom súde žiadosť o súhlas na vzatie do väzby
sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.
4. Podľa § 227 zákona o ústavnom súde predseda ústavného súdu na základe žiadosti
podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,
pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.
5. Podľa § 228 zákona o ústavnom súde o žiadosti podľa § 226 rozhodne ústavný súd
uznesením.
6. Podľa § 229 prvej vety zákona o ústavnom súde uznesenie ústavného súdu
o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti
rozhodol.
7. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde
rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa čl. 136 ods. 3 ústavy v pléne.
8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na
obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola žiadosť generálneho prokurátora
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi
spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu.
9. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátorky
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/3 Gv
76/19/1000-57 z 9. marca 2020 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na
§ 207a Trestného poriadku vznesené obvinenie dotknutej sudkyni
- za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v bode 9 výrokovej časti uznesenia, pretože
je dostatočne odôvodnený záver, že:
„najneskôr od mesiaca mája roku 2017 v Bratislave na presne nezistených miestach
v právnej veci žalobcu Správa a inkaso zmeniek, s.r.o., so sídlom Trenčianska 57, 821 09
Bratislava, IČO: 50 335 839, žalovaný v prvom rade: , ,
žalovaný v druhom rade: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a,
843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873 o zaplatenie 8.298.479, 72 eur s príslušenstvom pod
sp. zn.: 2CbZm/59/2016, na základe požiadavky
inštruovala zákonnú sudkyňu ako procesne postupovať
v danom spore, ako vytyčovať termíny pojednávaní s cieľom vyhlásenia rozsudku
v prospech , ktorého pravidelne informovala o procesných veciach
v rámci daného sporu, pričom tiež inštruovala sudkyňu , ktorá pred
pojednávaním, na ktorom vyhlásila rozsudok, aktívne pomáhala
zákonnej sudkyni s jeho vypracovaním a ktorá sa za účelom podpory zákonnej sudkyne dňa
26.4.2018 zúčastnila pojednávania na Okresnom súde Bratislava V, na záver ktorého
na základe vopred dohodnutého postupu vyhlásila dokazovanie za
skončené a vyhlásila rozsudok v mene Slovenskej republiky a to, že žalovaní v 1. a 2. rade
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 8.298.479,72 eur
spolu s 6% ročným úrokom zo sumy 8.298.479,72 eur od 16.6.2015 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom ako zákonná sudkyňa konala v
rozpore s Civilným sporovým poriadkom, kedy nevykonala riadne dokazovanie, neskúmala
pravosť zmenky a rozhodla nie na základe zisteného skutkového a právneho stavu súdnej
veci, ale na základe pokynov , ktorá konala v prospech
, pričom za takýto nezákonný postup a prostredníctvom
nej aj prijali od finančnú hotovosť v nezistenej
výške prijala od finančnú hotovosť, a to
z úplatku, ktorý jej poskytol “,
- za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona v bode 25
výrokovej časti uznesenia, a to na skutkovom základe, že:
„ v presne nezistený deň v roku 2017 na presne nezistenom mieste
v Bratislave v súvislosti s rozhodnutím v exekučnej veci oprávneného VIGI TRADE s.r.o..
Filiálne nádražie 3015/3, 831 04 Bratislava, IČO: 50 136 020, proti povinnému MAJÁK
NÁDEJE, n. o. v likvidácii. Karpatská 24, 811 05 Bratislava, IČO: 31 821 804, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 61Er/344/2016, EX 5189/2016, sľúbil sudkyni
Okresného súdu Bratislava I , ktorá mala predmetnú vec
pridelenú ako zákonná sudkyňa, finančnú hotovosť vo výške 10.000 EUR za to, že na
základe jeho priamych pokynov vo vyššie uvedenom súdnom konaní, mala rozhodnúť v jeho
záujme a vyhovieť oprávnenému, pričom v presne nezistený deň v roku 2017 na presne
nezistenom mieste sľúbenú finančnú hotovosť vo výške 10.000 EUR aj
odovzdal , súčasne za tým istým účelom ako
a poskytla úplatok vo forme kytice
a parfumu nezistenej značky, napriek tomu ako zákonná sudkyňa dňa 11.9.2017 rozhodla
v predmetnom konaní v prospech povinného a exekúciu zastavila.“, a
- za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v bodoch 10 a 27 výrokovej časti
uznesenia, pretože je dostatočne odôvodnený záver, že:
„10. v presne nezistenej dobe, pravdepodobne v mesiacoch apríl
alebo máj roku 2018 v Bratislave, na presne nezistenom mieste poskytol finančnú hotovosť
v nezistenej výške , a prostredníctvom nej aj
, pričom časť finančnej hotovosti poskytla
za to, že najneskôr od mesiaca mája roku 2017 na presne nezistených
miestach v Bratislave v právnej veci žalobcu Správa a inkaso zmeniek, s.r.o., so sídlom
Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 50 335 839, žalovaný v prvom rade:
, , žalovaný v druhom rade: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o., so
sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873 o zaplatenie 8.298.479, 72 eur
s príslušenstvom vedenej pod sp. zn.: 2CbZm/59/2016, na základe požiadavky
inštruovala zákonnú sudkyňu ako
procesné postupovať v danom spore, ako vytyčovať termíny pojednávaní s cieľom
vyhlásenia rozsudku v prospech . ktorého pravidelne informovala o
procesných postupoch v rámci daného sporu, pričom tiež inštruovala sudkyňu
, ktorá pred pojednávaním, na ktorom vyhlásila rozsudok,
aktívne pomáhala zákonnej sudkyni s jeho vypracovaním a ktorá sa za účelom podpory
zákonnej sudkyne dňa 26.4.2018 zúčastnila hlavného pojednávania na Okresnom súde
Bratislava V, na záver ktorého , na základe vopred dohodnutého
postupu, vyhlásila dokazovanie za skončené a vyhlásila rozsudok v mene Slovenskej
republiky a to, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi zmenkovú sumu 8.298.479,72 eur spolu s 6% ročným úrokom zo sumy
8.298.479,72 eur od 16.6.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, pričom ako zákonná sudkyňa konala v rozpore s Civilným sporovým poriadkom,
kedy nevykonala riadne dokazovanie, neskúmala pravosť zmenky a rozhodla nie na základe
zisteného skutkového a právneho stavu súdnej veci ale na základe pokynov
, ktorá konala v prospech .
27. v presne nezistený deň v roku 2017 alebo 2018 na presne
nezistenom mieste v Bratislave v súvislosti s rozhodnutím v právnej veci žalobcu: PRVÁ
PRODUKČNÁ, s.r.o., so sídlom Pri Bielom Kríži 1157/16, 831 02 Bratislava, IČO: 35 821
213, proti žalovanému; SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so
sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 47 244 640, v konaní o
zaplatenie sumy 14.275.278 EUR vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
37Cb/130/2016 sľúbil po dohode a na základe požiadavky
sudcovi Okresného súdu Bratislava I , ktorý mal predmetnú
vec pridelenú ako zákonný sudca finančnú hotovosť vo výške 100.000 EUR za to, že tento
ako zákonný sudca z titulu svojej funkcie rozhodne na základe priamych pokynov
a v záujme , pričom úplatok pre
bol dňa 20.02.2018 uložený u sudkyne Krajského súdu Bratislava
, ktorá mala taktiež rovnaký záujem na predmetom spore a vedela, na čo sú
predmetné peňažné prostriedky určené, pričom mal podľa
požiadavky vyhovieť žalobe.“
V žiadosti sa ďalej konštatuje, že skutkové zistenia majúce oporu v tzv.
usvedčujúcich dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede svedkov) i dôkazoch
objektívneho charakteru (prepisy z mobilnej aplikácie Threema, zápisníc o vydaní vecí,
zápisníc z domových prehliadok) deklarujú zákonnosť jednak začatia trestného stíhania
a jednak vznesenia obvinenia na základe dostatočne odôvodnených právnych záverov, že
páchateľkou trestného činu je dotknutá sudkyňa.
Generálny prokurátor vo svojej žiadosti uvádza, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady na to, aby ústavný súd udelil súhlas na vzatie do väzby, pretože existujú
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Vo vzťahu k dotknutej
sudkyni sa v podanej žiadosti k dôvodnosti väzby uvádza:
«Menovaná je obvinená hneď z viacerých skutkov, pričom závažnosť jej konania
znásobuje aj skutočnosť, že v čase páchania trestnej činnosti bola nielen sudkyňou, ale
najmä štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti SR a práve z titulu svojej funkcie
ovplyvňovala konanie iných sudkýň (ktoré sú tiež obvinené) ako
a . Zo zaistenej komunikácie z aplikácie Threema jasne vyplýva, že
bola súčasťou korupčného konania obvineného , kedy v súvislosti s kauzou Zmeniek
TV Markíza sama píše , že so svojou odmenou za túto kauzu sa rozdelí
s , keďže táto napísala rozsudok v danej veci.
podľa zistených skutočností aktívne ovplyvňovala, resp. sa aktívne podieľala na
ovplyvňovaní hneď viacerých súdnych konaní na rôznych súdoch, pričom je potrebné
uviesť, že jej účasť na ďalších súdnych konaniach je predmetom ďalšieho dokazovania. V
tejto súvislosti je možné uviesť príklady súdnych konaní na Najvyššom súde SR vo veci
korupčnej kauzy profesora nitrianskej univerzity UKF, resp. súdne konanie na Okresnom
súde Trenčín vo veci spol. Agrofarma Červený Kameň. Z výpovede svedka vyplýva,
že bola najbližšou spolupracovníčkou pri jeho snahách o ovplyvňovanie
súdnych konaní, pričom veľmi blízke vzťahy a potvrdil aj svedok
. Činnosť sa však neobmedzila „iba“ na sprostredkovanie súdnych
rozhodnutí ako v prípade kauzy zmeniek, no aj sama organizovala ovplyvňovanie súdnych
konaní, čoho príkladom je kauza Vodári, čo opäť potvrdzuje svedok . Jeho výpoveď
však potvrdzuje aj zaistená komunikácia z aplikácie Threema, kde sama píše
, že „vodári zložili depozit u Hrachovej“, čo je v rámci danej komunikácie krycie
meno pre sudkyňu , sestru . Na uvedenej trestnej
činnosti sa však podieľala aj ďalšia sudkyňa, a to .
sa však pokúšala ovplyvniť aj rozhodnutie inej sudkyne, a to v kauze konkurzu
budovy Majáku nádeje v Bratislave, čo bola organizácia na pomoc týraným a zneužívaným
ženám. však mal v tejto veci vlastné záujmy a práve sním
kooperovala, čo potvrdzuje tak komunikácia vThreeme, ale aj svedok .
Z vyššie uvedeného vyplýva, že už predmetné obvinenie bolo vznesené aj vo vzťahu k
hneď pre niekoľko skutkov, ktoré sa týkajú množstva iných ľudí, ktorých je
potrebné vypočuť ako svedkov. Jedná sa najmä o sudcov, ktorí v daných kauzách
rozhodovali, ale aj strán konania a zvyšných obvinených. Ak by však obvinená
bola vyšetrovaná na slobode, je otázne, ako by polícia zabránila ďalšiemu
ovplyvňovaniu napríklad sudkýň a . V tejto súvislosti je
potrebné dať do pozornosti výpoveď svedkyne , ktorá pracovala tak s
, ako aj a ktorá v tejto súvislosti uviedla, že
bola absolútne poslušná a submisívna voči , ktorá bola vo
vzťahu k nej naopak veľmi direktívna, pričom sa jej mala doslova báť. Rovnako aj obava
z pokračovania v trestnej činnosti je namieste, nakoľko príjmy, ktoré mohla obvinená
mať z danej trestnej činnosti, mohli byť výrazným zdrojom jej príjmov. V tejto
súvislosti je možné spomenúť aj medializovanú kauzu bytu, v ktorom býva, pričom tento je
evidovaný na jej dvoch synov, pričom v súvislosti s týmto bytom nie je spojený žiadny
hypotekárny úver. Aj toto potvrdzuje vyššie uvedené podozrenia a dôvodnosť väzobného
stíhania.»
10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal
na ďalšie konanie uznesením sp. zn. PL. ÚS 4/2020 z 12. marca 2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť okamihom jeho prijatia (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
II.
Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora
11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu, z
ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora (s
ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17 ods.
3 ústavy, pozri tiež § 227 zákona o ústavnom súde o bezodkladnom zvolaní pléna
predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom
prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.
12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227
zákona o ústavnom súde umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.
13. Ústavný súd v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti generálneho prokurátora
v prvom rade uvádza, že jeho súhlas na vzatie sudcu do väzby nenahrádza rozhodnutie
príslušného všeobecného súdu o väzbe (v tomto prípade rozhodnutie sudcu pre prípravné
konanie o návrhu prokurátora na vzatie obvineného sudcu do väzby, pozn.). Je len
predpokladom, aby príslušný súd mohol o väzbe (návrhu na vzatie do väzby) rozhodnúť,
pričom súhlas ústavného súdu nijako neprejudikuje samotné rozhodnutie o väzbe, ktoré
môže vyznieť ako pozitívne (vzatie do väzby), tak aj negatívne (nevzatie do väzby),
s možnou alternatívou nahradenia väzby zákonom ustanovenou garanciou (pri súčasnej
konštatácii dôvodov väzby). Samotný výsledok rozhodovania sudcu pre prípravné konanie
závisí od konkrétnych okolností prípadu a má byť výsledkom ústavne konformnej aplikácie
relevantnej právnej úpravy týkajúcej sa podmienok väzby [obsiahnutej v zákone
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“)].
14. Rozhodnutie ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby sudcu teda nenahrádza
rozhodnutie všeobecného súdu o väzbe, a to ani z hľadiska vyčerpávajúceho uplatnenia
kritérií, ktoré môžu byť uplatnené v rámci prieskumu väzobného rozhodnutia v konaní o
ústavnej sťažnosti (ku ktorému môže v konečnom dôsledku dôjsť aj po udelení súhlasu
ústavným súdom a právoplatnom vzatí sudcu do väzby). Súhlas na vzatie do väzby je
predovšetkým výrazom (aj keď v reakcii na konkrétne okolnosti prípadu) ochrany deľby
moci a má slúžiť na ochranu sudcov pred potenciálnym zneužitím represívnych nástrojov
trestného práva (procesu) zo strany iných zložiek štátnej moci (exekutíva, prokuratúra), či
už s cieľom odvety za skorší výkon súdnej právomoci, alebo v snahe zabrániť sudcovi v jej
budúcom výkone, tak v konkrétnej veci alebo všeobecne. Ochrana proti takému (hoci aj
sprostredkovanému) zneužitiu jedného druhu moci voči inej zložke štátnej moci je v
súvislosti s rozhodovaním o väzbe poskytovaná nielen moci súdnej (čl. 136 ods. 2 a 3
ústavy), ale aj moci zákonodarnej (čl. 78 ods. 3 ústavy), len v inom kompetenčnom
vyjadrení (požiadavka súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby jej
poslanca).
15. Ústavný súd by preto musel odoprieť súhlas na vzatie sudcu do väzby, ak by
zistil zneužitie moci v už uvedenom smere. Samozrejme, pri rozhodovaní o súhlase nemôže
abstrahovať od základných trestno-procesných (a zároveň aj ústavných) parametrov
podmienok väzby, a to či už materiálnych alebo formálnych.
16. Pokiaľ ide o dôvodnosť vzneseného obvinenia, predmetom konania o súhlase na
vzatie do väzby pred ústavným súdom nie je prieskum jeho skutkovej (dôkaznej) a právnej
opodstatnenosti vo všetkých intenciách, ktorým sa bude venovať všeobecný súd pri
rozhodovaní o väzbe (aj keď bez možnosti zvrátiť právny stav vznesenia obvinenia).
Úlohou ústavného súdu je posúdenie, či v dôsledku úplne nepodloženého alebo extrémne
arbitrárne odôvodneného obvinenia, prípadne v dôsledku iných zistených okolností nedošlo
k zneužitiu prostriedkov trestného práva proti dotknutému sudcovi, ktoré je opísané v bode
14 tohto uznesenia. K tomu je potrebné dodať, že podľa aktuálnej právnej úpravy sa na
trestné stíhanie sudcu na rozdiel od predchádzajúceho právneho stavu nevyžaduje súhlas
ústavného súdu. Nevyhnutnou podmienkou na udelenie súhlasu na vzatie do väzby sudcu zo
strany ústavného súdu však naďalej zostáva vylúčenie porušenia ústavnej garancie
nezávislosti sudcov vyplývajúcej z čl. 148 ods. 4 ústavy, podľa ktorého za rozhodovanie
nemožno sudcu stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.
17. Vo vzťahu k jednotlivým zákonným väzobným dôvodom podľa § 71 Trestného
poriadku je ingerencia ústavného súdu pri rozhodovaní o súhlase na vzatie do väzby sudcu
obmedzená, pretože tieto dôvody je následne povolaný autonómne posudzovať všeobecný
súd pri rozhodovaní o väzbe, s možnosťou preskúmania takého rozhodnutia aj na základe
opravného prostriedku podaného oprávnenou osobou, resp. oprávnenými osobami (spoločne
s dôvodnosťou vzneseného obvinenia a formálnymi dôvodmi väzby, resp. náležitosťami
konania, ktoré predchádzalo rozhodovaniu súdu). Je potrebné si uvedomiť, že v čase
aktuálneho rozhodovania ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby návrh prokurátora na
vzatie do väzby ešte nebol a ani po udelení súhlasu nemusí byť podaný, resp. ústavný súd
nemôže verifikovať jeho finálny obsah.
18. Ústavný súd ďalej uvádza, že akceptuje podanie žiadosti o súhlas na vzatie do
väzby sudcu v čase, keď ešte samotný návrh na vzatie sudcu do väzby nebol príslušnému
všeobecnému súdu podaný, aj keď ide o súhlas ústavného súdu na vzatie do väzby sudcu
(súdom), a nie o súhlas na podanie návrhu na vzatie do väzby sudcu prokurátorom (bez
ohľadu na už uvedenú kompetenciu generálneho prokurátora na podanie žiadosti o súhlas na
vzatie do väzby sudcu). Udelenie súhlasu ústavným súdom však neprejudikuje ani
(žiadosťou generálneho prokurátora avizované) podanie návrhu prokurátora na vzatie sudcu
do väzby, a už vôbec nie rozhodnutie príslušného všeobecného súdu (sudcu pre prípravné
konanie) o návrhu prokurátora, resp. o väzbe obvineného sudcu.
19. Pokiaľ ide o formálnu stránku, ústavný súd preskúmal, či došlo k vzneseniu
obvinenia dotknutému sudcovi v príslušnej procesnej forme a s účinkami vykonateľnosti
predmetného uznesenia a či bol dodržaný postup, ktorý musí predchádzať podaniu návrhu
na vzatie do väzby vrátane okolnosti, či návrh na udelenie súhlasu nebol v danom prípade
podaný v momente, keď už bola prekročená lehota na odovzdanie zadržanej osoby súdu
podľa čl. 17 ods. 2 ústavy.
20. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho
prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej
časti zákona o ústavnom súde. Tajným hlasovaním potom ústavný súd dospel k záveru, že
nemôže konštatovať existenciu okolností, ktoré by znamenali zneužitie postupu orgánov
činných v trestnom konaní proti dotknutej sudkyni, ktoré by vylučovalo súhlas na jej vzatie
do väzby alebo iné okolnosti, ktoré by v kontexte celého predchádzajúceho obsahu
odôvodnenia tohto uznesenia udelenie súhlasu znemožňovali. Preto bol súhlas udelený tak,
ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto
rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.
V Košiciach 12. marca 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky