Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 4/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-94

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne

zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,

Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,

Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca)

a Martina Vernarského o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa

a

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o súhlas

na vzatie do väzby sudkyne Krajského súdu v Bratislave ,

, , zastúpenej advokátom

JUDr. Petrom Erdösom, Advokátska kancelária JUDr. Peter Erdös s. r. o., Námestie

M. Benku 15, Bratislava, takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby sudkyne

Krajského súdu v Bratislave , ,

, stíhanej ako obvinenej na základe uznesenia prokurátorky

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vznesení

obvinenia č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020, v súvislosti so vznesením ktorého

bola obmedzená jej osobná sloboda zadržaním 11. marca 2020.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca

2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) podľa (ďalej len „“) a

ods. 1 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) o súhlas na vzatie do

väzby sudkyne Krajského súdu v Bratislave ,

, (ďalej len „sudkyňa“ alebo „dotknutá

sudkyňa“).

2. Podľa prvej vety ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby

sudcu a generálneho prokurátora.

3. Podľa žiadosť o súhlas na vzatie do väzby

sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.

4. Podľa predseda ústavného súdu na základe žiadosti

podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,

pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.

5. Podľa o žiadosti podľa rozhodne ústavný súd

uznesením.

6. Podľa prvej vety uznesenie ústavného súdu

o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti

rozhodol.

7. Podľa a

rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa v pléne.

8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na

obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola žiadosť generálneho prokurátora

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi

spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu.

9. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátorky

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/3 Gv

76/19/1000-57 z 9. marca 2020 bolo podľa s poukazom na

vznesené obvinenie dotknutej sudkyni

- za zločin prijímania úplatku podľa a formou

spolupáchateľstva podľa v bode 9 výrokovej časti uznesenia, pretože

je dostatočne odôvodnený záver, že:

„najneskôr od mesiaca mája roku 2017 v Bratislave na presne nezistených miestach

v právnej veci žalobcu Správa a inkaso zmeniek, s.r.o., so sídlom Trenčianska 57, 821 09

Bratislava, IČO: 50 335 839, žalovaný v prvom rade: , ,

žalovaný v druhom rade: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a,

843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873 o zaplatenie 8.298.479, 72 eur s príslušenstvom pod

sp. zn.: , na základe požiadavky

inštruovala zákonnú sudkyňu ako procesne postupovať

v danom spore, ako vytyčovať termíny pojednávaní s cieľom vyhlásenia rozsudku

v prospech , ktorého pravidelne informovala o procesných veciach

v rámci daného sporu, pričom tiež inštruovala sudkyňu , ktorá pred

pojednávaním, na ktorom vyhlásila rozsudok, aktívne pomáhala

zákonnej sudkyni s jeho vypracovaním a ktorá sa za účelom podpory zákonnej sudkyne dňa

26.4.2018 zúčastnila pojednávania na Okresnom súde Bratislava V, na záver ktorého

na základe vopred dohodnutého postupu vyhlásila dokazovanie za

skončené a vyhlásila rozsudok v mene Slovenskej republiky a to, že žalovaní v 1. a 2. rade

sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 8.298.479,72 eur

spolu s 6% ročným úrokom zo sumy 8.298.479,72 eur od 16.6.2015 do zaplatenia, a to

všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom ako zákonná sudkyňa konala v

rozpore s , kedy nevykonala riadne dokazovanie, neskúmala

pravosť zmenky a rozhodla nie na základe zisteného skutkového a právneho stavu súdnej

veci, ale na základe pokynov , ktorá konala v prospech

, pričom za takýto nezákonný postup a prostredníctvom

nej aj prijali od finančnú hotovosť v nezistenej

výške prijala od finančnú hotovosť, a to

z úplatku, ktorý jej poskytol “,

- za prečin podplácania podľa a v bode 25

výrokovej časti uznesenia, a to na skutkovom základe, že:

„ v presne nezistený deň v roku 2017 na presne nezistenom mieste

v Bratislave v súvislosti s rozhodnutím v exekučnej veci oprávneného VIGI TRADE s.r.o..

Filiálne nádražie 3015/3, 831 04 Bratislava, IČO: 50 136 020, proti povinnému MAJÁK

NÁDEJE, n. o. v likvidácii. Karpatská 24, 811 05 Bratislava, IČO: 31 821 804, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , EX 5189/2016, sľúbil sudkyni

Okresného súdu Bratislava I , ktorá mala predmetnú vec

pridelenú ako zákonná sudkyňa, finančnú hotovosť vo výške 10.000 EUR za to, že na

základe jeho priamych pokynov vo vyššie uvedenom súdnom konaní, mala rozhodnúť v jeho

záujme a vyhovieť oprávnenému, pričom v presne nezistený deň v roku 2017 na presne

nezistenom mieste sľúbenú finančnú hotovosť vo výške 10.000 EUR aj

odovzdal , súčasne za tým istým účelom ako

a poskytla úplatok vo forme kytice

a parfumu nezistenej značky, napriek tomu ako zákonná sudkyňa dňa 11.9.2017 rozhodla

v predmetnom konaní v prospech povinného a exekúciu zastavila.“, a

- za prečin podplácania podľa a formou

spolupáchateľstva podľa v bodoch 10 a 27 výrokovej časti

uznesenia, pretože je dostatočne odôvodnený záver, že:

„10. v presne nezistenej dobe, pravdepodobne v mesiacoch apríl

alebo máj roku 2018 v Bratislave, na presne nezistenom mieste poskytol finančnú hotovosť

v nezistenej výške , a prostredníctvom nej aj

, pričom časť finančnej hotovosti poskytla

za to, že najneskôr od mesiaca mája roku 2017 na presne nezistených

miestach v Bratislave v právnej veci žalobcu Správa a inkaso zmeniek, s.r.o., so sídlom

Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 50 335 839, žalovaný v prvom rade:

, , žalovaný v druhom rade: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o., so

sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873 o zaplatenie 8.298.479, 72 eur

s príslušenstvom vedenej pod sp. zn.: , na základe požiadavky

inštruovala zákonnú sudkyňu ako

procesné postupovať v danom spore, ako vytyčovať termíny pojednávaní s cieľom

vyhlásenia rozsudku v prospech . ktorého pravidelne informovala o

procesných postupoch v rámci daného sporu, pričom tiež inštruovala sudkyňu

, ktorá pred pojednávaním, na ktorom vyhlásila rozsudok,

aktívne pomáhala zákonnej sudkyni s jeho vypracovaním a ktorá sa za účelom podpory

zákonnej sudkyne dňa 26.4.2018 zúčastnila hlavného pojednávania na Okresnom súde

Bratislava V, na záver ktorého , na základe vopred dohodnutého

postupu, vyhlásila dokazovanie za skončené a vyhlásila rozsudok v mene Slovenskej

republiky a to, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi zmenkovú sumu 8.298.479,72 eur spolu s 6% ročným úrokom zo sumy

8.298.479,72 eur od 16.6.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku, pričom ako zákonná sudkyňa konala v rozpore s ,

kedy nevykonala riadne dokazovanie, neskúmala pravosť zmenky a rozhodla nie na základe

zisteného skutkového a právneho stavu súdnej veci ale na základe pokynov

, ktorá konala v prospech .

27. v presne nezistený deň v roku 2017 alebo 2018 na presne

nezistenom mieste v Bratislave v súvislosti s rozhodnutím v právnej veci žalobcu: PRVÁ

PRODUKČNÁ, s.r.o., so sídlom Pri Bielom Kríži 1157/16, 831 02 Bratislava, IČO: 35 821

213, proti žalovanému; SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so

sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 47 244 640, v konaní o

zaplatenie sumy 14.275.278 EUR vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

sľúbil po dohode a na základe požiadavky

sudcovi Okresného súdu Bratislava I , ktorý mal predmetnú

vec pridelenú ako zákonný sudca finančnú hotovosť vo výške 100.000 EUR za to, že tento

ako zákonný sudca z titulu svojej funkcie rozhodne na základe priamych pokynov

a v záujme , pričom úplatok pre

bol dňa 20.02.2018 uložený u sudkyne Krajského súdu Bratislava

, ktorá mala taktiež rovnaký záujem na predmetom spore a vedela, na čo sú

predmetné peňažné prostriedky určené, pričom mal podľa

požiadavky vyhovieť žalobe.“

V žiadosti sa ďalej konštatuje, že skutkové zistenia majúce oporu v tzv.

usvedčujúcich dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede svedkov) i dôkazoch

objektívneho charakteru (prepisy z mobilnej aplikácie Threema, zápisníc o vydaní vecí,

zápisníc z domových prehliadok) deklarujú zákonnosť jednak začatia trestného stíhania

a jednak vznesenia obvinenia na základe dostatočne odôvodnených právnych záverov, že

páchateľkou trestného činu je dotknutá sudkyňa.

Generálny prokurátor vo svojej žiadosti uvádza, že sú splnené všetky zákonné

predpoklady na to, aby ústavný súd udelil súhlas na vzatie do väzby, pretože existujú

dôvody väzby podľa a . Vo vzťahu k dotknutej

sudkyni sa v podanej žiadosti k dôvodnosti väzby uvádza:

«Menovaná je obvinená hneď z viacerých skutkov, pričom závažnosť jej konania

znásobuje aj skutočnosť, že v čase páchania trestnej činnosti bola nielen sudkyňou, ale

najmä štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti SR a práve z titulu svojej funkcie

ovplyvňovala konanie iných sudkýň (ktoré sú tiež obvinené) ako

a . Zo zaistenej komunikácie z aplikácie Threema jasne vyplýva, že

bola súčasťou korupčného konania obvineného , kedy v súvislosti s kauzou Zmeniek

TV Markíza sama píše , že so svojou odmenou za túto kauzu sa rozdelí

s , keďže táto napísala rozsudok v danej veci.

podľa zistených skutočností aktívne ovplyvňovala, resp. sa aktívne podieľala na

ovplyvňovaní hneď viacerých súdnych konaní na rôznych súdoch, pričom je potrebné

uviesť, že jej účasť na ďalších súdnych konaniach je predmetom ďalšieho dokazovania. V

tejto súvislosti je možné uviesť príklady súdnych konaní na Najvyššom súde SR vo veci

korupčnej kauzy profesora nitrianskej univerzity UKF, resp. súdne konanie na Okresnom

súde Trenčín vo veci spol. Agrofarma Červený Kameň. Z výpovede svedka vyplýva,

že bola najbližšou spolupracovníčkou pri jeho snahách o ovplyvňovanie

súdnych konaní, pričom veľmi blízke vzťahy a potvrdil aj svedok

. Činnosť sa však neobmedzila „iba“ na sprostredkovanie súdnych

rozhodnutí ako v prípade kauzy zmeniek, no aj sama organizovala ovplyvňovanie súdnych

konaní, čoho príkladom je kauza Vodári, čo opäť potvrdzuje svedok . Jeho výpoveď

však potvrdzuje aj zaistená komunikácia z aplikácie Threema, kde sama píše

, že „vodári zložili depozit u Hrachovej“, čo je v rámci danej komunikácie krycie

meno pre sudkyňu , sestru . Na uvedenej trestnej

činnosti sa však podieľala aj ďalšia sudkyňa, a to .

sa však pokúšala ovplyvniť aj rozhodnutie inej sudkyne, a to v kauze konkurzu

budovy Majáku nádeje v Bratislave, čo bola organizácia na pomoc týraným a zneužívaným

ženám. však mal v tejto veci vlastné záujmy a práve sním

kooperovala, čo potvrdzuje tak komunikácia vThreeme, ale aj svedok .

Z vyššie uvedeného vyplýva, že už predmetné obvinenie bolo vznesené aj vo vzťahu k

hneď pre niekoľko skutkov, ktoré sa týkajú množstva iných ľudí, ktorých je

potrebné vypočuť ako svedkov. Jedná sa najmä o sudcov, ktorí v daných kauzách

rozhodovali, ale aj strán konania a zvyšných obvinených. Ak by však obvinená

bola vyšetrovaná na slobode, je otázne, ako by polícia zabránila ďalšiemu

ovplyvňovaniu napríklad sudkýň a . V tejto súvislosti je

potrebné dať do pozornosti výpoveď svedkyne , ktorá pracovala tak s

, ako aj a ktorá v tejto súvislosti uviedla, že

bola absolútne poslušná a submisívna voči , ktorá bola vo

vzťahu k nej naopak veľmi direktívna, pričom sa jej mala doslova báť. Rovnako aj obava

z pokračovania v trestnej činnosti je namieste, nakoľko príjmy, ktoré mohla obvinená

mať z danej trestnej činnosti, mohli byť výrazným zdrojom jej príjmov. V tejto

súvislosti je možné spomenúť aj medializovanú kauzu bytu, v ktorom býva, pričom tento je

evidovaný na jej dvoch synov, pričom v súvislosti s týmto bytom nie je spojený žiadny

hypotekárny úver. Aj toto potvrdzuje vyššie uvedené podozrenia a dôvodnosť väzobného

stíhania.»

10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal

na ďalšie konanie uznesením sp. zn. z 12. marca 2020, ktoré nadobudlo

právoplatnosť okamihom jeho prijatia ( ).

II.

Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora

11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu, z

ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora (s

ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17 ods.

3 , pozri tiež o bezodkladnom zvolaní pléna

predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom

prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.

12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227

umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.

13. Ústavný súd v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti generálneho prokurátora

v prvom rade uvádza, že jeho súhlas na vzatie sudcu do väzby nenahrádza rozhodnutie

príslušného všeobecného súdu o väzbe (v tomto prípade rozhodnutie sudcu pre prípravné

konanie o návrhu prokurátora na vzatie obvineného sudcu do väzby, pozn.). Je len

predpokladom, aby príslušný súd mohol o väzbe (návrhu na vzatie do väzby) rozhodnúť,

pričom súhlas ústavného súdu nijako neprejudikuje samotné rozhodnutie o väzbe, ktoré

môže vyznieť ako pozitívne (vzatie do väzby), tak aj negatívne (nevzatie do väzby),

s možnou alternatívou nahradenia väzby zákonom ustanovenou garanciou (pri súčasnej

konštatácii dôvodov väzby). Samotný výsledok rozhodovania sudcu pre prípravné konanie

závisí od konkrétnych okolností prípadu a má byť výsledkom ústavne konformnej aplikácie

relevantnej právnej úpravy týkajúcej sa podmienok väzby [obsiahnutej v zákone

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“)].

14. Rozhodnutie ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby sudcu teda nenahrádza

rozhodnutie všeobecného súdu o väzbe, a to ani z hľadiska vyčerpávajúceho uplatnenia

kritérií, ktoré môžu byť uplatnené v rámci prieskumu väzobného rozhodnutia v konaní o

ústavnej sťažnosti (ku ktorému môže v konečnom dôsledku dôjsť aj po udelení súhlasu

ústavným súdom a právoplatnom vzatí sudcu do väzby). Súhlas na vzatie do väzby je

predovšetkým výrazom (aj keď v reakcii na konkrétne okolnosti prípadu) ochrany deľby

moci a má slúžiť na ochranu sudcov pred potenciálnym zneužitím represívnych nástrojov

trestného práva (procesu) zo strany iných zložiek štátnej moci (exekutíva, prokuratúra), či

už s cieľom odvety za skorší výkon súdnej právomoci, alebo v snahe zabrániť sudcovi v jej

budúcom výkone, tak v konkrétnej veci alebo všeobecne. Ochrana proti takému (hoci aj

sprostredkovanému) zneužitiu jedného druhu moci voči inej zložke štátnej moci je v

súvislosti s rozhodovaním o väzbe poskytovaná nielen moci súdnej (čl. 136 ods. 2 a 3

), ale aj moci zákonodarnej ( ), len v inom kompetenčnom

vyjadrení (požiadavka súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby jej

poslanca).

15. Ústavný súd by preto musel odoprieť súhlas na vzatie sudcu do väzby, ak by

zistil zneužitie moci v už uvedenom smere. Samozrejme, pri rozhodovaní o súhlase nemôže

abstrahovať od základných trestno-procesných (a zároveň aj ústavných) parametrov

podmienok väzby, a to či už materiálnych alebo formálnych.

16. Pokiaľ ide o dôvodnosť vzneseného obvinenia, predmetom konania o súhlase na

vzatie do väzby pred ústavným súdom nie je prieskum jeho skutkovej (dôkaznej) a právnej

opodstatnenosti vo všetkých intenciách, ktorým sa bude venovať všeobecný súd pri

rozhodovaní o väzbe (aj keď bez možnosti zvrátiť právny stav vznesenia obvinenia).

Úlohou ústavného súdu je posúdenie, či v dôsledku úplne nepodloženého alebo extrémne

arbitrárne odôvodneného obvinenia, prípadne v dôsledku iných zistených okolností nedošlo

k zneužitiu prostriedkov trestného práva proti dotknutému sudcovi, ktoré je opísané v bode

14 tohto uznesenia. K tomu je potrebné dodať, že podľa aktuálnej právnej úpravy sa na

trestné stíhanie sudcu na rozdiel od predchádzajúceho právneho stavu nevyžaduje súhlas

ústavného súdu. Nevyhnutnou podmienkou na udelenie súhlasu na vzatie do väzby sudcu zo

strany ústavného súdu však naďalej zostáva vylúčenie porušenia ústavnej garancie

nezávislosti sudcov vyplývajúcej z , podľa ktorého za rozhodovanie

nemožno sudcu stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.

17. Vo vzťahu k jednotlivým zákonným väzobným dôvodom podľa § 71 Trestného

poriadku je ingerencia ústavného súdu pri rozhodovaní o súhlase na vzatie do väzby sudcu

obmedzená, pretože tieto dôvody je následne povolaný autonómne posudzovať všeobecný

súd pri rozhodovaní o väzbe, s možnosťou preskúmania takého rozhodnutia aj na základe

opravného prostriedku podaného oprávnenou osobou, resp. oprávnenými osobami (spoločne

s dôvodnosťou vzneseného obvinenia a formálnymi dôvodmi väzby, resp. náležitosťami

konania, ktoré predchádzalo rozhodovaniu súdu). Je potrebné si uvedomiť, že v čase

aktuálneho rozhodovania ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby návrh prokurátora na

vzatie do väzby ešte nebol a ani po udelení súhlasu nemusí byť podaný, resp. ústavný súd

nemôže verifikovať jeho finálny obsah.

18. Ústavný súd ďalej uvádza, že akceptuje podanie žiadosti o súhlas na vzatie do

väzby sudcu v čase, keď ešte samotný návrh na vzatie sudcu do väzby nebol príslušnému

všeobecnému súdu podaný, aj keď ide o súhlas ústavného súdu na vzatie do väzby sudcu

(súdom), a nie o súhlas na podanie návrhu na vzatie do väzby sudcu prokurátorom (bez

ohľadu na už uvedenú kompetenciu generálneho prokurátora na podanie žiadosti o súhlas na

vzatie do väzby sudcu). Udelenie súhlasu ústavným súdom však neprejudikuje ani

(žiadosťou generálneho prokurátora avizované) podanie návrhu prokurátora na vzatie sudcu

do väzby, a už vôbec nie rozhodnutie príslušného všeobecného súdu (sudcu pre prípravné

konanie) o návrhu prokurátora, resp. o väzbe obvineného sudcu.

19. Pokiaľ ide o formálnu stránku, ústavný súd preskúmal, či došlo k vzneseniu

obvinenia dotknutému sudcovi v príslušnej procesnej forme a s účinkami vykonateľnosti

predmetného uznesenia a či bol dodržaný postup, ktorý musí predchádzať podaniu návrhu

na vzatie do väzby vrátane okolnosti, či návrh na udelenie súhlasu nebol v danom prípade

podaný v momente, keď už bola prekročená lehota na odovzdanie zadržanej osoby súdu

podľa .

20. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho

prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej

časti . Tajným hlasovaním potom ústavný súd dospel k záveru, že

nemôže konštatovať existenciu okolností, ktoré by znamenali zneužitie postupu orgánov

činných v trestnom konaní proti dotknutej sudkyni, ktoré by vylučovalo súhlas na jej vzatie

do väzby alebo iné okolnosti, ktoré by v kontexte celého predchádzajúceho obsahu

odôvodnenia tohto uznesenia udelenie súhlasu znemožňovali. Preto bol súhlas udelený tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto

rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.

V Košiciach 12. marca 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky