Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 4/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-107

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne

zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,

Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,

Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a

Martina Vernarského o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 136

ods. 3 a o Ústavnom

súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o súhlas na vzatie do

väzby sudkyne Okresného súdu Bratislava V ,

, , zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Mišíkom,

Bajkalská 21/A, Bratislava, takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby sudkyne

Okresného súdu Bratislava V , ,

, stíhanej ako obvinenej na základe uznesenia prokurátorky Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vznesení obvinenia

č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020, v súvislosti so vznesením ktorého bola

obmedzená jej osobná sloboda zadržaním 11. marca 2020.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca

2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) podľa (ďalej len „“) a

ods. 1 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) o súhlas na vzatie do

väzby sudkyne Okresného súdu Bratislava V ,

, (ďalej len „sudkyňa“ alebo „dotknutá sudkyňa“).

2. Podľa prvej vety ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby

sudcu a generálneho prokurátora.

3. Podľa žiadosť o súhlas na vzatie do väzby

sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.

4. Podľa predseda ústavného súdu na základe žiadosti

podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,

pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.

5. Podľa o žiadosti podľa rozhodne ústavný súd

uznesením.

6. Podľa prvej vety uznesenie ústavného súdu

o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti

rozhodol.

7. Podľa a

rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa v pléne.

8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na

obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola žiadosť generálneho prokurátora

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi

spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu.

9. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátorky

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.

VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020 bolo podľa

s poukazom na vznesené obvinenie dotknutej sudkyni za zločin

prijímania úplatku podľa a formou spolupáchateľstva

podľa v bode 9 výrokovej časti uznesenia a za zločin zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa a

s poukazom na v bode 9 výrokovej časti uznesenia, pretože

je dostatočne odôvodnený záver, že:

„najneskôr od mesiaca mája roku 2017 v Bratislave na presne nezistených miestach

v právnej veci žalobcu Správa a inkaso zmeniek, s.r.o., so sídlom Trenčianska 57, 821 09

Bratislava, IČO: 50 335 839, žalovaný v prvom rade: , ,

žalovaný v druhom rade: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a,

843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873 o zaplatenie 8.298.479, 72 eur s príslušenstvom pod sp.

zn.: , na základe požiadavky

inštruovala zákonnú sudkyňu ako procesné postupovať v danom

spore, ako vytyčovať termíny pojednávaní s cieľom vyhlásenia rozsudku v prospech

, ktorého pravidelne informovala o procesných veciach v rámci daného

sporu, pričom tiež inštruovala sudkyňu , ktorá pred pojednávaním, na

ktorom vyhlásila rozsudok, aktívne pomáhala zákonnej sudkyni s jeho

vypracovaním a ktorá sa za účelom podpory zákonnej sudkyne dňa 26.4.2018 zúčastnila

pojednávania na Okresnom súde Bratislava V, na záver ktorého na

základe vopred dohodnutého postupu vyhlásila dokazovanie za skončené a vyhlásila

rozsudok v mene Slovenskej republiky a to, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a

nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 8.298.479,72 eur spolu s 6% ročným úrokom

zo sumy 8.298.479,72 eur od 16.6.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku, pričom ako zákonná sudkyňa konala v rozpore s Civilným

sporovým poriadkom, kedy nevykonala riadne dokazovanie, neskúmala pravosť zmenky a

rozhodla nie na základe zisteného skutkového a právneho stavu súdnej veci, ale na základe

pokynov , ktorá konala v prospech , pričom za

takýto nezákonný postup a prostredníctvom nej aj

prijali od finančnú hotovosť v nezistenej výške

prijala od finančnú hotovosť, a to z úplatku, ktorý jej

poskytol .“

V žiadosti sa ďalej konštatuje, že skutkové zistenia majúce oporu v tzv.

usvedčujúcich dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede svedkov) i dôkazoch

objektívneho charakteru (prepisy z mobilnej aplikácie Threema, zápisníc o vydaní vecí,

zápisníc z domových prehliadok) deklarujú zákonnosť jednak začatia trestného stíhania a

jednak vznesenia obvinenia na základe dostatočne odôvodnených právnych záverov, že

páchateľkou trestného činu je dotknutá sudkyňa.

Generálny prokurátor vo svojej žiadosti uvádza, že sú splnené všetky zákonné

predpoklady na to, aby ústavný súd udelil súhlas na vzatie do väzby, pretože existujú

dôvody väzby podľa a . Vo vzťahu k dotknutej

sudkyni sa v podanej žiadosti k dôvodnosti väzby uvádza:

«Z vykonaného dokazovania vyplýva, že menovaná pôvodne pracovala ako riaditeľka

kancelárie štátnej tajomníčky . Z výpovede svedkyne , ktorá

taktiež pracovala v danom čase v tejto kancelárii vyplýva, že bola vo vzťahu

k veľmi submisívna a menovanej sa doslova bála, naopak bola

vo vzťahu k veľmi direktívna, z čoho neraz aj plakala. Práve

sa následne stala sudkyňou a bola pridelená na Okresný súd Bratislava V a to

práve v čase, kedy sa na danom súde rozhodovali viaceré súdne konania v rámci kauzy

Zmeniek TV Markíza. Zo zaistenej komunikácie aplikácie Threema vyplýva, že

opakovane písala o tom, ako úkoluje v danej veci. Faktom je, že

konanie sa presne zhoduje s textom v danej komunikácii. Dokonca aj jej

rozhodnutie, ktoré v danom konaní vydala, nepísala ona, ale iná sudkyňa ,

taktiež blízky človek . Za svoje konanie v prospech a

však dostala aj odmenu, čo dokazuje opäť komunikácia z aplikácie Threema.

Je možné dodať, že odmenu dostala napriek tomu, že s jej prístupom a „výkonom“ bola

veľmi nespokojná, keďže „dohody sa majú dodržiavať“. Napriek nespornej

podriadenosti a možno aj strachu z , však konala z vlastnej vôle a

najmä s vyhliadkou sľúbenej odmeny, teda úplatku. To iba zvyšuje závažnosť jej konania.

To, že konala v prospech a dokazujú aj výpovede svedkov

a , ale nepriamo aj svedka , ktorý uvádza, že ho zoznámila

s , ktorá začala v určitom čase pravidelne a veľmi často vyhľadávať na

Okresnom súde Bratislava V napriek tomu, že pôsobila ako sudkyňa na inom

súde. Práve následne napísala rozsudok v kauze zmenky, ktorý pod svojim menom

vydala . Sudkyňa je síce na materskej dovolenke, no stále je

sudkyňa a pokojne sa môže vrátiť na súd ako aktívna sudkyňa aj v nasledujúci deň a jednak

ovplyvňovať svedkov, teda strany konania a iných pracovníkov dotknutého súdu, resp.

zvyšných obvinených. V tejto veci je potrebné vypočuť nie len strany konania z kauzy

zmeniek, ale aj pracovníkov Okresného súdu Bratislava V, ktorí mali na starosti

prideľovanie spisov, ale aj vybavovanie žiadostí polície, keďže o záujme polície o zaistenie

originálu zmenky sa neznámym spôsobom dozvedel práve obv. , ktorý cez svojho

právneho zástupcu tieto okamžite zo súdu stiahol skôr, ako si pre tieto prišli príslušníci

polície. A bola to práve , ktorá o tejto udalosti informovala sudcu

, ktorý v danom čase nebol v práci. Ako už bolo vyššie uvedené, menovaná je

síce v súčasnosti na materskej dovolenke, no na súd sa môže vrátiť prakticky kedykoľvek a

keďže aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že je zvyknutá konať na pokyn a želanie

, nie je možné vylúčiť, že bude ďalej pokračovať v trestnej činnosti.»

10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal

na ďalšie konanie uznesením sp. zn. z 12. marca 2020, ktoré nadobudlo

právoplatnosť okamihom jeho prijatia ( ).

II.

Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora

11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu,

z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora

(s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17

ods. 3 , pozri tiež o bezodkladnom zvolaní pléna

predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom

prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.

12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227

umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.

13. Ústavný súd v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti generálneho prokurátora

v prvom rade uvádza, že jeho súhlas na vzatie sudcu do väzby nenahrádza rozhodnutie

príslušného všeobecného súdu o väzbe (v tomto prípade rozhodnutie sudcu pre prípravné

konanie o návrhu prokurátora na vzatie obvineného sudcu do väzby, pozn.). Je len

predpokladom, aby príslušný súd mohol o väzbe (návrhu na vzatie do väzby) rozhodnúť,

pričom súhlas ústavného súdu nijako neprejudikuje samotné rozhodnutie o väzbe, ktoré

môže vyznieť ako pozitívne (vzatie do väzby), tak aj negatívne (nevzatie do väzby), s

možnou alternatívou nahradenia väzby zákonom ustanovenou garanciou (pri súčasnej

konštatácii dôvodov väzby). Samotný výsledok rozhodovania sudcu pre prípravné konanie

závisí od konkrétnych okolností prípadu a má byť výsledkom ústavne konformnej aplikácie

relevantnej právnej úpravy týkajúcej sa podmienok väzby [obsiahnutej v zákone

č. v znení neskorších predpisov.

14. Rozhodnutie ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby sudcu teda nenahrádza

rozhodnutie všeobecného súdu o väzbe, a to ani z hľadiska vyčerpávajúceho uplatnenia

kritérií, ktoré môžu byť uplatnené v rámci prieskumu väzobného rozhodnutia v konaní o

ústavnej sťažnosti (ku ktorému môže v konečnom dôsledku dôjsť aj po udelení súhlasu

ústavným súdom a právoplatnom vzatí sudcu do väzby). Súhlas na vzatie do väzby je

predovšetkým výrazom (aj keď v reakcii na konkrétne okolnosti prípadu) ochrany deľby

moci a má slúžiť na ochranu sudcov pred potenciálnym zneužitím represívnych nástrojov

trestného práva (procesu) zo strany iných zložiek štátnej moci (exekutíva, prokuratúra), či

už s cieľom odvety za skorší výkon súdnej právomoci, alebo v snahe zabrániť sudcovi v jej

budúcom výkone, tak v konkrétnej veci alebo všeobecne. Ochrana proti takému (hoci aj

sprostredkovanému) zneužitiu jedného druhu moci voči inej zložke štátnej moci je

v súvislosti s rozhodovaním o väzbe poskytovaná nielen moci súdnej (čl. 136 ods. 2 a 3

), ale aj moci zákonodarnej ( ), len v inom kompetenčnom

vyjadrení (požiadavka súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby jej

poslanca).

15. Ústavný súd by preto musel odoprieť súhlas na vzatie sudcu do väzby, ak by

zistil zneužitie moci v už uvedenom smere. Samozrejme, pri rozhodovaní o súhlase nemôže

abstrahovať od základných trestno-procesných (a zároveň aj ústavných) parametrov

podmienok väzby, a to či už materiálnych alebo formálnych.

16. Pokiaľ ide o dôvodnosť vzneseného obvinenia, predmetom konania o súhlase na

vzatie do väzby pred ústavným súdom nie je prieskum jeho skutkovej (dôkaznej) a právnej

opodstatnenosti vo všetkých intenciách, ktorým sa bude venovať všeobecný súd pri

rozhodovaní o väzbe (aj keď bez možnosti zvrátiť právny stav vznesenia obvinenia).

Úlohou ústavného súdu je posúdenie, či v dôsledku úplne nepodloženého alebo extrémne

arbitrárne odôvodneného obvinenia, prípadne v dôsledku iných zistených okolností nedošlo

k zneužitiu prostriedkov trestného práva proti dotknutému sudcovi, ktoré je opísané v bode

14 tohto uznesenia. K tomu je potrebné dodať, že podľa aktuálnej právnej úpravy sa na

trestné stíhanie sudcu na rozdiel od predchádzajúceho právneho stav nevyžaduje súhlas

ústavného súdu. Nevyhnutnou podmienkou na udelenie súhlasu na vzatie do väzby sudcu zo

strany ústavného súdu však naďalej zostáva vylúčenie porušenia ústavnej garancie

nezávislosti sudcov vyplývajúcej z , podľa ktorého za rozhodovanie

nemožno sudcu stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.

17. Vo vzťahu k jednotlivým zákonným väzobným dôvodom podľa § 71 Trestného

poriadku je ingerencia ústavného súdu pri rozhodovaní o súhlase na vzatie do väzby sudcu

obmedzená, pretože tieto dôvody je následne povolaný autonómne posudzovať všeobecný

súd pri rozhodovaní o väzbe, s možnosťou preskúmania takého rozhodnutia aj na základe

opravného prostriedku podaného oprávnenou osobou, resp. oprávnenými osobami (spoločne

s dôvodnosťou vzneseného obvinenia a formálnymi dôvodmi väzby, resp. náležitosťami

konania, ktoré predchádzalo rozhodovaniu súdu). Je potrebné si uvedomiť, že v čase

aktuálneho rozhodovania ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby návrh prokurátora na

vzatie do väzby ešte nebol a ani po udelení súhlasu nemusí byť podaný, resp. ústavný súd

nemôže verifikovať jeho finálny obsah.

18. Ústavný súd ďalej uvádza, že akceptuje podanie žiadosti o súhlas na vzatie do

väzby sudcu v čase, keď ešte samotný návrh na vzatie sudcu do väzby nebol príslušnému

všeobecnému súdu podaný, aj keď ide o súhlas ústavného súdu na vzatie do väzby sudcu

(súdom), a nie o súhlas na podanie návrhu na vzatie do väzby sudcu prokurátorom (bez

ohľadu na už uvedenú kompetenciu generálneho prokurátora na podanie žiadosti o súhlas na

vzatie do väzby sudcu). Udelenie súhlasu ústavným súdom však neprejudikuje ani

(žiadosťou generálneho prokurátora avizované) podanie návrhu prokurátora na vzatie sudcu

do väzby, a už vôbec nie rozhodnutie príslušného všeobecného súdu (sudcu pre prípravné

konanie) o návrhu prokurátora, resp. o väzbe obvineného sudcu.

19. Pokiaľ ide o formálnu stránku, ústavný súd preskúmal, či došlo k vzneseniu

obvinenia dotknutému sudcovi v príslušnej procesnej forme a s účinkami vykonateľnosti

predmetného uznesenia a či bol dodržaný postup, ktorý musí predchádzať podaniu návrhu

na vzatie do väzby vrátane okolnosti, či návrh na udelenie súhlasu nebol v danom prípade

podaný v momente, keď už bola prekročená lehota na odovzdanie zadržanej osoby súdu

podľa .

20. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho

prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej

časti . Tajným hlasovaním potom ústavný súd dospel k záveru, že

nemôže konštatovať existenciu okolností, ktoré by znamenali zneužitie postupu orgánov

činných v trestnom konaní proti dotknutej sudkyni, ktoré by vylučovalo súhlas na jej vzatie

do väzby alebo iné okolnosti, ktoré by v kontexte celého predchádzajúceho obsahu

odôvodnenia tohto uznesenia udelenie súhlasu znemožňovali. Preto bol súhlas udelený tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto

rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.

V Košiciach 12. marca 2020