Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 4/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-82

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne

zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Ladislava Duditša, Libora Duľu,

Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Mojmíra

Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského prerokoval

oznámenie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Jany Baricovej o dôvodoch jej

vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. pre možný pomer k ,

, , sudcovi Okresného súdu

Bratislava V, a takto

rozhodol:

1. Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Baricová n i e j e

v y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. .

2. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky o nevylúčení sudkyne Ústavného

súdu Slovenskej republiky z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným

súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. n a d o b ú d a právoplatnosť

a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a oznámenie možných dôvodov vylúčenia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. marca 2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) podľa a

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „“) o súhlas na vzatie do väzby sudcu

Okresného súdu Bratislava V , ,

.

2. Sudkyňa ústavného súdu Jana Baricová oznámením z 12. marca 2020 v súlade

s ustanovením oznámila predsedovi ústavného súdu

okolnosti, ktoré môžu odôvodňovať jej vylúčenie z prejednávanej veci:

«... a dlhoročne poznám ako svojich dobrých kolegov z čias

môjho pôsobenia na všeobecných súdoch, pričom náš vzájomný kontakt bol spojený

aj s obvyklým kolegiálnym priateľstvom.

Tým je, bez ohľadu na mnou subjektívne garantovaný profesionálny prístup

k rozhodovaniu zodpovedajúci výkonu funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“), splnená premisa podľa ...»

II.

Relevantná právna úprava

3. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

Podľa prvej s druhej vety ak ide o rozhodovanie

v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje plénum ústavného

súdu. Sudca ústavného súdu, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti účastníkom

konania, ktorý vyhlásil svoju zaujatosť vo veci alebo ktorý oznámil dôvody vylúčenia

podľa § 49 ods. 4, sa hlasovania o svojom vylúčení a hlasovania o vylúčení iného sudcu

ústavného súdu nezúčastní.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

4. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva

na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd

pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim

rozvíja už viac ako 30 rokov (porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok

ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP

z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované

rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti

sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić

v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri

objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok ESĽP

z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod

na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je

rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne

odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP

z 25. 6. 1992, bod 51).

4.1 Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie,

postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa

predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Na subjektívny test plynule nadväzuje test

objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho

nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie

(ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“).

5. Podstatou oznámenia sudkyne ústavného súdu Jany Baricovej (ďalej aj „dotknutá

sudkyňa ústavného súdu“) o dôvodoch jej možného vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie

v konaní vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn. je skutočnosť, že

sa osobne pozná s a prišla s ním viackrát pracovne

do kontaktu.

5.1 V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49 ods. 1

je potrebné uviesť, že predpoklad vylúčenia dotknutej sudkyne

ústavného súdu opísaný ako „pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo

ich zástupcom“ naplnený vo veci oznámenia dotknutej sudkyni ústavného súdu nie je.

5.2 Dotknutá sudkyňa ústavného súdu nie je v príbuzenskom vzťahu

s , jeho blízkou osobou, s jej právnym zástupcom pred

ústavným súdom alebo pred všeobecnými súdmi.

5.3 Známosť medzi dotknutou sudkyňou ústavného súdu a

je známosť profesijná, bez intenzívnejších alebo osobnejších vzťahov

a bez periodického osobného kontaktu nesúvisiaceho s profesijnou činnosťou (minulou

alebo súčasnou) dotknutej sudkyne ústavného súdu. V tejto súvislosti je teda možnú

zaujatosť na základe oznámenia dotknutej sudkyne ústavného súdu nutné vykladať

o to reštriktívnejšie.

5.4 Vec dotknutej sudkyne ústavného súdu tak v prvom rade nevykazuje explicitnosť

a intenzitu predpojatosti, ktorá by spadala pod subjektívny test.

5.5 Pri skúmaní nestrannosti dotknutej sudkyne ústavného súdu z objektívneho

hľadiska neexistuje zistiteľná skutočnosť, ktorá môže vzbudzovať pochybnosti

o nestrannosti dotknutej sudkyne ústavného súdu, keďže súvislosť medzi označeným

profesijným vzťahom dotknutej sudkyne ústavného súdu s

na jednej strane a konaním pred ústavným súdom vedeným pod sp. zn.

na strane druhej je nepriama a príliš abstraktná k nadobudnutiu konkrétnejšej objektívnej

pochybnosti o zaujatosti dotknutej sudkyne ústavného súdu vo veci vedenej pred ústavným

súdom pod sp. zn. .

5.6 Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti dotknutej sudkyne

ústavného súdu v predmetnej veci vedenej pod sp. zn. si nevyžaduje

vylúčenie dotknutej sudkyne ústavného súdu z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn.

, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

6. Vzhľadom na zákonnú požiadavku na bezodkladnosť rozhodovania ústavného

súdu o žiadosti generálneho prokurátora podľa ústavný súd

rozhodol podľa tak, že toto uznesenie o nevylúčení

dotknutej sudkyne ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

ústavným súdom pod sp. zn. nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť

okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna

Ústavného súdu Slovenskej republiky