Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (35)PL. ÚS 4/2020
PDF · 161.89 KB
No categories available
PL. ÚS 4/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 4/2020-188
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne
zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,
Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,
Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca)
a Martina Vernarského o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa
čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 226 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o súhlas
na vzatie do väzby sudcu Krajského súdu v Bratislave ,
, , takto
rozhodol:
Ústavný súd Slovenskej republiky n e d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby sudcu
Krajského súdu v Bratislave , ,
, stíhaného ako obvineného na základe uznesenia prokurátorky
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vznesení
obvinenia č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020, v súvislosti so vznesením ktorého
bola obmedzená jeho osobná sloboda zadržaním 11. marca 2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca
2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 226
ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súhlas na vzatie
do väzby sudcu Krajského súdu v Bratislave ,
, (ďalej len „dotknutý sudca“).
2. Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby
sudcu a generálneho prokurátora.
3. Podľa § 226 ods. 1 zákona o ústavnom súde žiadosť o súhlas na vzatie do väzby
sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.
4. Podľa § 227 zákona o ústavnom súde predseda ústavného súdu na základe žiadosti
podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,
pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.
5. Podľa § 228 zákona o ústavnom súde o žiadosti podľa § 226 rozhodne ústavný súd
uznesením.
6. Podľa § 229 prvej vety zákona o ústavnom súde uznesenie ústavného súdu
o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti
rozhodol.
7. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde
rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa čl. 136 ods. 3 ústavy v pléne.
8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola žiadosť generálneho prokurátora
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi
spravodajcovi JUDr. Ľubošovi Szigetimu.
9. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátorky
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.
VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020 bolo dotknutému sudcovi vznesené obvinenie za
zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona,
lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že «
z pozície predsedu Krajského súdu v Bratislave v bližšie nezistený deň v mesiaci
decembri roku 2016 v Bratislave v priestoroch jeho kancelárie na Krajskom súde
Bratislava v súdnej veci spoločnosti Technopol Servis, a.s., Hurbanovo námestie 7, 811 03
Bratislava, IČO 35 700 840, povedal , ktorý v uvedenej veci
rozhodoval ako zákonný sudca, že „čo to s tým povyvádzali, že to treba dať do
poriadku v prospech , že ho o uvedené požiadal advokát , ktorý za ním prišiel na
dovolenku do Rakúska“, teda pôsobil na zákonného sudcu, aby
konal v prospech jednej strany konania...».
V žiadosti sa ďalej konštatuje, že skutkové zistenia majúce oporu v tzv.
usvedčujúcich dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede svedkov) i dôkazoch
objektívneho charakteru (prepisy z mobilnej aplikácie Threema, zápisníc o vydaní vecí,
zápisníc z domových prehliadok) deklarujú zákonnosť jednak začatia trestného stíhania
a jednak vznesenia obvinenia na základe dostatočne odôvodnených právnych záverov, že
páchateľom trestného činu je dotknutý sudca.
Generálny prokurátor vo svojej žiadosti uvádza, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady na to, aby ústavný súd udelil súhlas na vzatie do väzby, pretože existujú
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Vo vzťahu k dotknutému
sudcovi sa v podanej žiadosti k dôvodnosti väzby uvádza:
«Podobne ako u , aj v tomto prípade na závažnosti konania
obvineného pridáva jeho vtedajšie postavenie predsedu Krajského súdu Bratislava. Svedok
vypovedal, že má konať najmä v prospech advokáta
. S tým súvisí aj prvé konanie, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, kedy zo svojej
pozície predsedu krajského súdu si dal privolať sudcu a povedal mu, aby v kauze
Technopol „dal všetko do poriadku v prospech “. V tomto prípade treba objektívne
dodať, že v danej veci konal v prospech , resp. v neprospech a to
účelovo a protiprávne. Napriek tomu ani táto skutočnosť neospravedlňuje sudcu
z protiprávneho konania, keďže tento žiadal od zákonného sudcu, aby konal
podľa jeho predstáv, čo je tiež neprijateľné. ako predseda súdu a dlhoročný sudca
veľmi dobre pozná potreby dodržiavania sudcovskej nezávislosti, no svojim konaním
sudcovskú nezávislosť hrubo porušil, kedy fakticky zneužil svoje postavenie a žiadal niečo,
na čo nemal nárok. Pritom sa sám priznal, prečo tak koná, keďže uviedol, že ho
na dovolenke v Rakúsku vyhľadal advokát . Je otázne, z akého dôvodu nezávislého
predsedu krajského súdu môže iba tak osobne úmyselne vyhľadať s požiadavkami na
protiprávne konanie nejaký advokát, no na túto otázku bude musieť odpovedať sám
. Podobne ako prvé konanie, aj druhé, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, je
veľmi podobné. vyhľadal opäť sudcu a žiadal od neho, aby ako
podpredseda okresného súdu zistil podrobné informácie o konaní týkajúcom sa podnikateľa
v snahe tomuto presadiť advokáta ako právneho zástupcu vo veciach,
kde bol on, resp. jeho spoločnosti EKO- INVEST žalovaná bývalými zamestnancami. Podľa
svedka chcel a získať týmto spôsobom od veľa peňazí. Svedok
ďalej uvádza, že ho v tejto veci vyhľadal aj o nejaký čas neskôr, kedy od
neho žiadal, aby z titulu svojej funkcie zabezpečil čo najrýchlejšie odoslanie dotknutých
spisov na krajský súd, kde zrejme chcel využiť svoj vplyv na konkrétne rozhodnutie.
Z vykonaného dokazovania však vyplývajú aj iné podozrenia spojené s osobou
, ktoré bude musieť byť ďalej preverované. síce pred
časom odstúpil z postu predsedu súdu, no na tomto súde pôsobí naďalej ako aktívny sudca
a je možné konštatovať, že si tu jednak stále zachoval dostatočný vplyv, no najmä sa
dostáva dennodenne do osobného kontaktu aj s inými sudcami daného súdu, ktorí
rozhodovali v dotknutých konaniach. Je potrebné zabrániť takémuto kontaktu, ktorý je pre
políciu neodkontrolovatelný. Ak by bol obvinený vyšetrovaný na slobode, nebolo
by možné efektívne zaručiť nestretávanie sa dotknutých osôb. Keďže je však ďalej
sudcom a má ako dlhoročný predseda daného súdu stále vplyv a kontakty, môže ďalej
pokračovať v trestnej činnosti, na ktorú v podstate ani nemusí byť predsedom súdu, keďže
osloviť iného sudcu môže aj bez toho. Je otázne, akým spôsobom zabrániť takejto hrozbe
bez väzobného stíhania obvineného.»
10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal
na ďalšie konanie uznesením sp. zn. PL. ÚS 4/2020 z 12. marca 2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť okamihom jeho prijatia (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
II.
Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora
11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu,
z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora
(s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17
ods. 3 ústavy, pozri tiež § 227 zákona o ústavnom súde o bezodkladnom zvolaní pléna
predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom
prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.
12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227
zákona o ústavnom súde umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.
13. Úlohou ústavného súdu pri vydávaní súhlasu na vzatie sudcu do väzby nie je
posudzovať dôvodnosť trestného stíhania sudcu, t. j. vykonávanie prieskumu a analýzy
skutkových argumentov a z toho rezultujúcich právnych záverov, ktoré u príslušného
obvineného sudcu viedli k vyformovaniu dôvodného podozrenia z trestnej činnosti v zmysle
kritérií, ktoré v sebe implikuje ustanovenie § 206 ods. 1 Trestného poriadku.
14. Rovnako nie je úlohou ústavného súdu vyjadrovať sa stricto sensu a ani sensu
lato k existencii konkrétnych väzobných dôvodov, ktoré reprezentujú ustanovenia § 71
ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku, ktoré musia byť naplnené ako podmienka väzby
u obvinenej osoby.
15. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o návrhu generálneho prokurátora
na vyslovenie súhlasu na vzatie obvineného sudcu do väzby je vykonať prieskum výlučne
v rozsahu, ktorého hranice sú teleologicky vymedzené postavením a úlohou ústavného sudu
v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zmysel toho, prečo bol ústavný súd zahrnutý
do procesu rozhodovania o takom zásadnom obmedzení osobnej slobody u osobitnej
skupiny obvinených osôb, spočíva práve v osobitnom statuse obvinenej osoby sudcu ako
reprezentanta súdnej moci. Ústavný súd nemá za úlohu v procese rozhodovania o väzbe
suplovať či kontrolovať orgány činné v trestnom konaní a ani sudcu pre prípravné konanie
či súd. Jeho úloha je vytvoriť ústavnú hrádzu voči prípadným pokusom neústavným
spôsobom zasiahnuť do súdnej moci.
16. K takej situácii by mohlo dôjsť napríklad v tom prípade, ak by návrh
na vyslovenie súhlasu na vzatie do väzby bol natoľko všeobecný či povrchný, že by
z ústavného hľadiska nebolo možno ospravedlniť, prečo je nevyhnutné uprednostniť
obmedzenie osobnej slobody sudcu ako reprezentanta nezávislej súdnej moci pred
vykonávaním trestného stíhania jeho osoby na slobode. Iba formálne, nie vecné
zdôvodnenie návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie sudcu
do väzby, obmedzenie sa iba na citáciu zákona bez poskytnutia adekvátnej zrozumiteľnej
vysvetľujúcej argumentácie či lakonický prednes dôvodov na trestné stíhanie sudcu
či obmedzenie jeho osobnej slobody väzbou by mohli predstavovať hrozbu zásahu
do súdnej moci spôsobom, ktorý je ústavne neudržateľný. K tomuto zásahu pritom nemusí
dôjsť cielene ako vyústenie vopred premysleného konania, ale aj v dôsledku podstatnej
argumentačnej núdze žiadosti generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie
do väzby, ktorá je rovnako dostatočne kvalifikovaným dôvodom na vyslovenie takého
úsudku.
17. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho
prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej
časti zákona o ústavnom súde. Výsledky tajného hlasovania pléna ústavného súdu
nasvedčujú tomu, že nedostatky žiadosti generálneho prokurátora vo vzťahu k obvinenému
sudcovi spochybňujú rešpekt k ústavne formulovanej nezávislosti sudcov v miere
odôvodňujúcej odopretie žiadaného súhlasu na väzbu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto
rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.
V Košiciach 12. marca 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky