Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 4/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-188

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2020 v pléne

zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,

Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,

Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca)

a Martina Vernarského o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa

a

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o súhlas

na vzatie do väzby sudcu Krajského súdu v Bratislave ,

, , takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky n e d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby sudcu

Krajského súdu v Bratislave , ,

, stíhaného ako obvineného na základe uznesenia prokurátorky

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vznesení

obvinenia č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020, v súvislosti so vznesením ktorého

bola obmedzená jeho osobná sloboda zadržaním 11. marca 2020.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca

2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) podľa (ďalej len „“) a

ods. 1 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) o súhlas na vzatie

do väzby sudcu Krajského súdu v Bratislave ,

, (ďalej len „dotknutý sudca“).

2. Podľa prvej vety ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby

sudcu a generálneho prokurátora.

3. Podľa žiadosť o súhlas na vzatie do väzby

sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.

4. Podľa predseda ústavného súdu na základe žiadosti

podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,

pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.

5. Podľa o žiadosti podľa rozhodne ústavný súd

uznesením.

6. Podľa prvej vety uznesenie ústavného súdu

o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti

rozhodol.

7. Podľa a

rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa v pléne.

8. V zmysle čl. V bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola žiadosť generálneho prokurátora

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi

spravodajcovi JUDr. Ľubošovi Szigetimu.

9. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátorky

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.

VII/3 Gv 76/19/1000-57 z 9. marca 2020 bolo dotknutému sudcovi vznesené obvinenie za

zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa a ,

lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že «

z pozície predsedu Krajského súdu v Bratislave v bližšie nezistený deň v mesiaci

decembri roku 2016 v Bratislave v priestoroch jeho kancelárie na Krajskom súde

Bratislava v súdnej veci spoločnosti Technopol Servis, a.s., Hurbanovo námestie 7, 811 03

Bratislava, IČO 35 700 840, povedal , ktorý v uvedenej veci

rozhodoval ako zákonný sudca, že „čo to s tým povyvádzali, že to treba dať do

poriadku v prospech , že ho o uvedené požiadal advokát , ktorý za ním prišiel na

dovolenku do Rakúska“, teda pôsobil na zákonného sudcu, aby

konal v prospech jednej strany konania...».

V žiadosti sa ďalej konštatuje, že skutkové zistenia majúce oporu v tzv.

usvedčujúcich dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede svedkov) i dôkazoch

objektívneho charakteru (prepisy z mobilnej aplikácie Threema, zápisníc o vydaní vecí,

zápisníc z domových prehliadok) deklarujú zákonnosť jednak začatia trestného stíhania

a jednak vznesenia obvinenia na základe dostatočne odôvodnených právnych záverov, že

páchateľom trestného činu je dotknutý sudca.

Generálny prokurátor vo svojej žiadosti uvádza, že sú splnené všetky zákonné

predpoklady na to, aby ústavný súd udelil súhlas na vzatie do väzby, pretože existujú

dôvody väzby podľa a . Vo vzťahu k dotknutému

sudcovi sa v podanej žiadosti k dôvodnosti väzby uvádza:

«Podobne ako u , aj v tomto prípade na závažnosti konania

obvineného pridáva jeho vtedajšie postavenie predsedu Krajského súdu Bratislava. Svedok

vypovedal, že má konať najmä v prospech advokáta

. S tým súvisí aj prvé konanie, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, kedy zo svojej

pozície predsedu krajského súdu si dal privolať sudcu a povedal mu, aby v kauze

Technopol „dal všetko do poriadku v prospech “. V tomto prípade treba objektívne

dodať, že v danej veci konal v prospech , resp. v neprospech a to

účelovo a protiprávne. Napriek tomu ani táto skutočnosť neospravedlňuje sudcu

z protiprávneho konania, keďže tento žiadal od zákonného sudcu, aby konal

podľa jeho predstáv, čo je tiež neprijateľné. ako predseda súdu a dlhoročný sudca

veľmi dobre pozná potreby dodržiavania sudcovskej nezávislosti, no svojim konaním

sudcovskú nezávislosť hrubo porušil, kedy fakticky zneužil svoje postavenie a žiadal niečo,

na čo nemal nárok. Pritom sa sám priznal, prečo tak koná, keďže uviedol, že ho

na dovolenke v Rakúsku vyhľadal advokát . Je otázne, z akého dôvodu nezávislého

predsedu krajského súdu môže iba tak osobne úmyselne vyhľadať s požiadavkami na

protiprávne konanie nejaký advokát, no na túto otázku bude musieť odpovedať sám

. Podobne ako prvé konanie, aj druhé, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, je

veľmi podobné. vyhľadal opäť sudcu a žiadal od neho, aby ako

podpredseda okresného súdu zistil podrobné informácie o konaní týkajúcom sa podnikateľa

v snahe tomuto presadiť advokáta ako právneho zástupcu vo veciach,

kde bol on, resp. jeho spoločnosti EKO- INVEST žalovaná bývalými zamestnancami. Podľa

svedka chcel a získať týmto spôsobom od veľa peňazí. Svedok

ďalej uvádza, že ho v tejto veci vyhľadal aj o nejaký čas neskôr, kedy od

neho žiadal, aby z titulu svojej funkcie zabezpečil čo najrýchlejšie odoslanie dotknutých

spisov na krajský súd, kde zrejme chcel využiť svoj vplyv na konkrétne rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania však vyplývajú aj iné podozrenia spojené s osobou

, ktoré bude musieť byť ďalej preverované. síce pred

časom odstúpil z postu predsedu súdu, no na tomto súde pôsobí naďalej ako aktívny sudca

a je možné konštatovať, že si tu jednak stále zachoval dostatočný vplyv, no najmä sa

dostáva dennodenne do osobného kontaktu aj s inými sudcami daného súdu, ktorí

rozhodovali v dotknutých konaniach. Je potrebné zabrániť takémuto kontaktu, ktorý je pre

políciu neodkontrolovatelný. Ak by bol obvinený vyšetrovaný na slobode, nebolo

by možné efektívne zaručiť nestretávanie sa dotknutých osôb. Keďže je však ďalej

sudcom a má ako dlhoročný predseda daného súdu stále vplyv a kontakty, môže ďalej

pokračovať v trestnej činnosti, na ktorú v podstate ani nemusí byť predsedom súdu, keďže

osloviť iného sudcu môže aj bez toho. Je otázne, akým spôsobom zabrániť takejto hrozbe

bez väzobného stíhania obvineného.»

10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal

na ďalšie konanie uznesením sp. zn. z 12. marca 2020, ktoré nadobudlo

právoplatnosť okamihom jeho prijatia ( ).

II.

Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora

11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu,

z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora

(s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17

ods. 3 , pozri tiež o bezodkladnom zvolaní pléna

predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom

prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.

12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227

umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.

13. Úlohou ústavného súdu pri vydávaní súhlasu na vzatie sudcu do väzby nie je

posudzovať dôvodnosť trestného stíhania sudcu, t. j. vykonávanie prieskumu a analýzy

skutkových argumentov a z toho rezultujúcich právnych záverov, ktoré u príslušného

obvineného sudcu viedli k vyformovaniu dôvodného podozrenia z trestnej činnosti v zmysle

kritérií, ktoré v sebe implikuje ustanovenie .

14. Rovnako nie je úlohou ústavného súdu vyjadrovať sa stricto sensu a ani sensu

lato k existencii konkrétnych väzobných dôvodov, ktoré reprezentujú ustanovenia § 71

ods. 1 písm. a) až c) , ktoré musia byť naplnené ako podmienka väzby

u obvinenej osoby.

15. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o návrhu generálneho prokurátora

na vyslovenie súhlasu na vzatie obvineného sudcu do väzby je vykonať prieskum výlučne

v rozsahu, ktorého hranice sú teleologicky vymedzené postavením a úlohou ústavného sudu

v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zmysel toho, prečo bol ústavný súd zahrnutý

do procesu rozhodovania o takom zásadnom obmedzení osobnej slobody u osobitnej

skupiny obvinených osôb, spočíva práve v osobitnom statuse obvinenej osoby sudcu ako

reprezentanta súdnej moci. Ústavný súd nemá za úlohu v procese rozhodovania o väzbe

suplovať či kontrolovať orgány činné v trestnom konaní a ani sudcu pre prípravné konanie

či súd. Jeho úloha je vytvoriť ústavnú hrádzu voči prípadným pokusom neústavným

spôsobom zasiahnuť do súdnej moci.

16. K takej situácii by mohlo dôjsť napríklad v tom prípade, ak by návrh

na vyslovenie súhlasu na vzatie do väzby bol natoľko všeobecný či povrchný, že by

z ústavného hľadiska nebolo možno ospravedlniť, prečo je nevyhnutné uprednostniť

obmedzenie osobnej slobody sudcu ako reprezentanta nezávislej súdnej moci pred

vykonávaním trestného stíhania jeho osoby na slobode. Iba formálne, nie vecné

zdôvodnenie návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie sudcu

do väzby, obmedzenie sa iba na citáciu zákona bez poskytnutia adekvátnej zrozumiteľnej

vysvetľujúcej argumentácie či lakonický prednes dôvodov na trestné stíhanie sudcu

či obmedzenie jeho osobnej slobody väzbou by mohli predstavovať hrozbu zásahu

do súdnej moci spôsobom, ktorý je ústavne neudržateľný. K tomuto zásahu pritom nemusí

dôjsť cielene ako vyústenie vopred premysleného konania, ale aj v dôsledku podstatnej

argumentačnej núdze žiadosti generálneho prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie

do väzby, ktorá je rovnako dostatočne kvalifikovaným dôvodom na vyslovenie takého

úsudku.

17. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho

prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej

časti . Výsledky tajného hlasovania pléna ústavného súdu

nasvedčujú tomu, že nedostatky žiadosti generálneho prokurátora vo vzťahu k obvinenému

sudcovi spochybňujú rešpekt k ústavne formulovanej nezávislosti sudcov v miere

odôvodňujúcej odopretie žiadaného súhlasu na väzbu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto

rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.

V Košiciach 12. marca 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky