Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

ktorých ústavný súd rozhodol v konaniach sp. zn. II. ÚS 509/2020 a sp. zn. IV. ÚS 92/2020. Z nich vyplýva, že „dôvodmi hodnými osobitného zreteľa“, pre ktoré sťažovateliav konaniach vedených ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 509/2020, sp. zn. IV. ÚS 92/2020, sp. zn. III. ÚS 179/2021). Vyjadrili tiež nevôľu požiadať o ustanovenie

509/2020 z 5. novembra 2020, č. k. Rvp 1274/2020-23 z 2. júla 2020, sp. zn. IV. ÚS 92/2020, č. k. IV. ÚS 340/2020 z 15. júla 2020, č. k. III. ÚS 179/2021 z 23. februárapredsedom II. senátu ústavného súdu, ktorých zaujatosť namieta opakovane (napr. IV. ÚS 92/2020), a novo sudcu Roberta Šorla, ktorý je predsedom III. senátu ústavného súdu

vyhodnotil sťažnosť sťažovateľky za podanú oneskorene (porov. IV. ÚS 539/2018, IV. ÚS 92/2020), a preto ju v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom

ktoré predchádzalo podaniu neprípustného dovolania (m. m. IV. ÚS 553/2012, IV. ÚS 92/2020). 23. Inak povedané, princíp zachovania lehoty po podaní dovolania aj vo

podaním z 11. februára 2020 v inom konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 92/2020, ktorou sa senát IV. ÚS nezaoberal, pretože nesmerovala proti žiadnemu zo

sťažovateľmi 16. februára 2023 tak bola podaná oneskorene (obdobne IV. ÚS 539/2018, IV. ÚS 92/2020). Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľov 1 a 3 v časti smerujúcej