Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 94/2020
PDF · 247.32 KB
No categories available
IV. ÚS 94/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2020
prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Petra Straku o jeho
zaujatosti vo veci ústavnej sťažnosti , ,
, vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
Rvp 1830/2019 a takto
rozhodol:
Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Straka n i e j e
v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 1830/2019.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a námietka zaujatosti
1.1 Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
Peter Straka prípisom z 19. februára 2020 v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) oznámil predsedovi ústavného súdu, že III. senát ústavného súdu,
ktorého je členom, má rozhodovať o ústavnej sťažnosti ,
, (ďalej len „sťažovateľ“). V predmetnej veci podotkol,
že ústavná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu senátu Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“), ktorého členom nebol. Napriek tomu listom z 10. decembra 2019 adresoval
sťažovateľovi výzvu na uplatnenie prípadnej námietky zaujatosti, a to z dôvodu,
že pri viacerých veciach sťažovateľa prejednávaných krajským súdom sudca ústavného
súdu Peter Straka nedokázal identifikovať, či ako sudca krajského súdu nerozhodoval
nejakú vec, ktorá by k veci sťažovateľa bola taká blízka, že by predstavovala pomer k veci
relevantný pre jeho vylúčenie. Najmä pri pozemných komunikáciách ide o stavby, ktoré sú
typické tým, že dopadajú na viacero pozemkov.
1.2 Sťažovateľ vo svojom vyjadrení podanom na ústavnom súde 19. decembra 2019
vzniesol námietku zaujatosti proti sudcovi ústavného súdu Petrovi Strakovi. V tejto
námietke sťažovateľ iba poukázal na výzvu sudcu Petra Straku, no neoznačil žiadne
rozhodnutia krajského súdu, o ktorých mal rozhodovať aj namietaný sudca. Sudca Peter
Straka k tomu uviedol, že bez konkrétnych rozhodnutí nedokáže s odstupom času posúdiť,
či nerozhodoval obdobný prípad, ktorý by mohol vyvolávať pochybnosti o nezaujatosti
pre jeho vecnú blízkosť k prejednávanej veci sťažovateľa vedenej na krajskom súde. Sudca
Peter Straka dodal, že v rámci senátu na krajskom súde rozhodoval stovky prípadov vrátane
pozemkových vecí a bez bližšieho, najmä mapového priblíženia nedokáže identifikovať
podobnosť jednotlivých vecí. Vyjadrenie sťažovateľa považuje za nekonkrétne
a nedostatočné na identifikovanie takého pomeru k prejednávanej veci, ktorý by mohol
spôsobiť jeho vylúčenie. Vo vzťahu k predmetnej námietke zaujatosti sa necíti byť zaujatý,
a preto s poukazom na § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhol, aby o predmetnej
námietke zaujatosti rozhodol zákonný senát ústavného súdu.
2. Pokynom predsedu ústavného súdu Ivana Fiačana z 20. februára 2020 bolo
oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. d) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 pridelené na rozhodnutie
podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde IV. senátu ústavného súdu.
II.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom
3. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu
ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v § 49 až § 52.
4.1 Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený
z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom
konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach na ústavnom súde.
4.2 Podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený
z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej
funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.
5. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde účastník konania má právo vzniesť
námietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať
a rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní
odo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy
sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť.
Sudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti
vyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného
súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej
námietke zaujatosti rozhodol.
6. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného
súdu určený rozvrhom práce.
7. Ústavný súd posúdil relevantnosť dôvodov oznámených sudcom a aj samotnej
námietky zaujatosti vznesenej sťažovateľom zo subjektívneho, ako aj z objektívneho
hľadiska. Prihliadol predovšetkým na neurčitosť námietky zaujatosti vznesenej
sťažovateľom, proaktívny postoj namietaného sudcu ústavného súdu vo veci ustálenia jeho
potenciálneho pomeru k prejednávanej veci, ako aj na charakter konkrétnej rozhodovacej
činnosti sudcu Petra Straku na krajskom súde, ktorá mohla založiť jeho vzťah
k prejednávanej veci, a samotné jeho stanovisko k námietke zaujatosti. Zo subjektívneho
postoja samotného sudcu je zrejmé, že sa necíti byť zaujatý a toto jeho stanovisko je
dostatočne vysvetlené. Z objektívneho hľadiska ústavný súd konštatuje, že aj námietka
zaujatosti a aj činnosť sudcu ústavného súdu Petra Straku na jeho predošlom pôsobisku sú
v tomto prípade také neurčité a vzdialené, že z nich nie je možné dospieť k záveru o vzťahu
sudcu ústavného súdu Petra Straku k veci, ktorý by viedol k záveru o jeho zaujatosti
v predmetnej veci (§ 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Rovnako možno z už uvedených
skutočností konštatovať, že sudca Peter Straka počas svojho pôsobenia na krajskom súde
bol v predmetnej veci činný iba na hypotetickej úrovni, čo nepostačuje na vyslovenie jeho
zaujatosti v predmetnej veci (§ 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
8. Ústavný súd v kontexte uvedeného tiež zohľadnil ústavné postavenie sudcu
ústavného súdu, jeho sľub a tiež skutočnosť, že garanciou pre nestrannú ochranu ústavnosti
v označenej veci je aj to, že jej prerokovanie a rozhodnutie je v pôsobnosti senátu, a nie
samotného sudcu.
9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde na vylúčenie sudcu ústavného súdu Petra
Straku z konania a rozhodovania o predmetnej veci, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu