Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 111/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť maloletého ,

, , maloletej , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, a , , , zastúpených

advokátom JUDr. Ladislavom Potockým, Mydlárska 19, Žilina, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. z 12. januára 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť maloletého , maloletej , ,

, , , a

o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť maloletého , ,

, maloletej , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, a , , (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. z 12. januára

2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia v procesnom

postavení žalobcov sa žalobou doručenou Okresnému súdu Martin proti žalovanému

domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške bližšie špecifikovanej v žalobnom návrhu.

Konanie o návrhu sťažovateľov bolo na Okresnom súde Martin vedené pod sp. zn.

.

2.1 Okresný súd Martin žalobu sťažovateľov rozsudkom sp. zn.

zo 4. februára 2015 (ďalej len „rozsudok Okresného súdu Martin“) zamietol. Sťažovatelia

proti rozsudku Okresného súdu Martin podali odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 29. júna 2015 tak, že

rozsudok Okresného súdu Martin zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že krajský súd uznesením

sp. zn. z 28. septembra 2017 prikázal vec vedenú na Okresnom súde Martin

pod sp. zn. na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Dolný Kubín.

4. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľov zamietol.

4.1 Sťažovatelia proti napadnutému rozsudku okresného súdu podali odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. z 28. septembra 2018 tak,

že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

4.2 V nadväznosti na rozhodnutie krajského súdu o odvolaní proti napadnutému

rozsudku okresného súdu sa sťažovatelia následne ochrany svojich práv domáhali

na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) prostredníctvom

dovolania, ktoré podali proti rozsudku krajského súdu. Najvyšší súd uznesením sp. zn.

zo 16. januára 2020 dovolanie sťažovateľov odmietol.

5. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti tvrdia, že napadnutý rozsudok okresného súdu je

„rozsudkom predčasným, nezákonným a arbitrárnym“.

5.1 Porušenie označených práv sťažovatelia vidia v postupe okresného súdu, ktorý

nevykonal dokazovanie v nimi požadovanom rozsahu, čo malo podľa sťažovateľov vplyv

na jeho konečné rozhodnutie vo veci samej. Sťažovatelia zároveň v ústavnej sťažnosti

zdôrazňujú, že napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým zamietol nimi uplatnený nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na premlčanie uplatneného nároku, je založený

na nesprávnom právnom posúdení veci.

6. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

vyslovil porušenie ich základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu a aby im priznal nárok

na náhradu trov konania pred ústavným súdom.

6.1 Sťažovatelia zároveň žiadajú, aby im ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie každému vo výške 8 000 €. Sťažovatelia svoj návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v ústavnej sťažnosti neodôvodnili.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie ich

základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva vyjadriť sa

ku všetkým vykonaným dôkazom podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12. Podľa . ods. 1 každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa . ods. 2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc všeobecných súdov

je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)

a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

16. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv

alebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku

okresného súdu konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu ústavnej

sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu.

18. V danom prípade sťažovatelia disponovali možnosťou uplatniť svoje námietky

o prípadnom pochybení okresného súdu prostredníctvom odvolania, o ktorom je oprávnený

a aj povinný rozhodnúť odvolací orgán, v danom prípade krajský súd.

18.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia v predmetnej veci využili

opravný prostriedok poskytnutý im zákonom na ochranu ich práv a proti napadnutému

rozsudku okresného súdu podali odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd. Právomoc

krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľov proti napadnutému rozsudku okresného

súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu na preskúmanie ústavnej

sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu. Ústavný súd preto ústavnú

sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudku okresného súdu odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. a) pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej

prerokovanie.

19. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľov uvedenými v ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže

rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

20. Javí sa ako potrebné nad rámec už uvedených záverov (teda ako „obiter dictum“)

dodať, že sťažovatelia podali ústavnú sťažnosť prostredníctvom advokáta, teda osoby

zákonom aprobovanej na kvalifikovanú právnu pomoc. V ústavnej sťažnosti (v úvodnej

časti – záhlaví, ako aj vo výsledne formulovanom záverečnom návrhu nálezu ústavného

súdu – v tzv. petite) je však označený ako porušovateľ práv len okresný súd (nie krajský súd

ani najvyšší súd), čím je ústavný súd podľa § 43, § 123 ods. 1 a § 45 zákona o ústavnom

súde viazaný, a teda je viazaný rozsahom návrhu, a jeho dôvodmi je viazaný len

ako argumentáciou na podporu návrhu v jeho konkrétnom vymedzení, a teda aj ohraničení.

V tomto kontexte zároveň platí, že sťažovatelia nenavrhujú zrušiť ani rozsudok okresného

súdu (čo je neštandardné, avšak riešiteľné ústavným a zákonným mechanizmom

rozhodovania o ústavnej sťažnosti). Ústavný súd však nemôže napraviť stav, keď ústavnou

sťažnosťou nebolo napadnuté ani rozhodnutie krajského súdu, ani rozhodnutie najvyššieho

súdu, a tak prekročiť svoju prieskumnú právomoc (či už s pozitívnym, alebo negatívnym

výsledkom prieskumu). Eventuálny postup na odstraňovanie nedostatkov návrhu spôsobom

uvedeným v nie je možný, keďže touto cestou nemožno

generovať podanie ústavnej sťažnosti proti inému (ďalšiemu) porušovateľovi práva a jeho

rozhodnutiu (navyše už po uplynutí lehoty na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 124

proti takému rozhodnutiu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu