Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

predchádzajúce rozhodnutia (v ktorých sa už obdobnou otázkou zaoberal – IV. ÚS 117/2020, II. ÚS 79/2021), dospel k záveru, že právne závery okresného súdu – vo vzťahunapadnutom rozhodnutí podporne poukázal na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 117/2020 a sp. zn. II. ÚS 79/2021, ktorými boli sťažnosti s obdobnou argumentáciou

ustanovenia vyhlášky. Zároveň poukázal aj na uznesenie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 117/2020 z 1. apríla 2020, podľa ktorého náhrada za stratu času je výlučne viazanáexistuje stabilná rozhodovaciu prax ústavného súdu (porov. III. ÚS 48/2022, IV. ÚS 117/2020, IV. ÚS 213/2022, II. ÚS 79/2021), v zmysle ktorej je sťažovateľom napádaný

bola predmetom konania pred ústavným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 117/2020 (totožnosť právneho zástupcu je zachovaná). Rovnako ako v uvedenom konaníže vo svojich skorších rozhodnutiach (III. ÚS 596/2015, I. ÚS 511/2016, IV. ÚS 117/2020) už posudzoval ústavnú udržateľnosť právneho posúdenia predmetnej otázky

– sa priklonil k argumentácii vyjadrenej v uznesení ústavného súdu č. k. IV. ÚS 117/2020-11 z 1. apríla 2020, podľa ktorej „zmyslom náhrady straty času podľa § 17poukázal na judikatúru ústavného súdu (napr. III. ÚS 596/2015, III. ÚS 48/2022, IV. ÚS 117/2020), ktorá podporuje uvedený právny názor. II. Argumentácia sťažovateliek 6

nepriznaniu náhrady za stratu času odkázal na uznesenie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 117/2020 z 1. apríla 2020. Nepriznanie náhrady za stratu času právnemu zástupcovisamostatne.“ 20. V úvode sa ústavný súd vyjadrí k uzneseniu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 117/2020 z 1. apríla 2020, na ktoré vo vyjadrení poukázal okresný súd. V danej veci

prípade spôsobilým predmetom uvedeného dovolacieho konania (porovnaj m. m. IV. ÚS 117/2020). 19. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho