Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 114/2020
PDF · 189.05 KB
No categories available
III. ÚS 114/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca
spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , , zastúpeného advokátkou
JUDr. Janou Hreňovou, Krížna 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa čl. 36. ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva vlastniť majetok
podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.
26 Co 164/2017 z 26. júna 2018 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie v celom
rozsahu.
2. O d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.
19 C 453/2015 z 12. decembra 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.
26 Co 164/2017 z 26. júna 2018 do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veci samej.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra
2018 doručená ústavná sťažnosť , ,
, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 36 ods. 1
a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 26 Co 164/2017
z 26. júna 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ (pred všeobecnými
súdmi žalovaný) bol rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
19 C 453/2015 z 12. decembra 2016 (ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“) zaviazaný
zaplatiť žalobcovi (obchodná spoločnosť SPP – distribúcia, a. s.) náhradu škody vo výške
2 117,57 € s príslušenstvom a trovy konania. Sťažovateľ je odberateľom plynu na odbernom
mieste (ďalej len „odberné miesto“). Dňa 27. marca 2014 bola
na odbernom mieste vykonaná výmena meradla plynu z dôvodu podozrenia na pozmenenie
overovacej – zabezpečovacej značky číselníka plynomera. Plynomer sa nachádzal v skrinke
pod schodmi na pozemku sťažovateľa. Znalec Ing. Peter Leško v znaleckom posudku
č. 313/PL-2014 (ďalej len „znalecký posudok“) nezistil poškodenie overovacej –
zabezpečovacej značky číselníka plynomera. «Optickým skúmaním označení, ktoré boli
vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu
špecifických znakov sporných odtlačkov na meradle a kontrolných odtlačkov poskytnutých
mu žalobcom. V dôsledku toho vyslovil záver, že sporné odtlačky a kontrolné odtlačky
neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Okrem toho ako rok overenia plynomeru
sa uvádzal rok 2009, v dôsledku čoho malo byť na plombe otlačené označenie „09“.
Nachádzalo sa tam však označenie „10“, čo naznačuje, že pri následnom označovaní došlo
k omyle toho, kto toto označenie vykonával. Na základe toho možno s veľkou
pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie (plomba) bolo porušené
a nahradené novým, ktoré nieslo označenie roku 2010 a výrazne odlišné označenie M 43.».
Na základe uvedeného žalobca vyúčtoval sťažovateľovi škodu za neoprávnený odber plynu
v období od 19. júla 2013 do 27. marca 2014, a to v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona
č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o energetike“) a vyhlášky Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“). Okresný súd vec posúdil
tak, že keďže bolo na plynomeri porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
(plomba), dôsledkom je objektívna zodpovednosť sťažovateľa za neoprávnený odber plynu
predstavujúci škodu. Krajský súd o veci rozhodoval na základe sťažovateľom podaného
odvolania a usúdil, že keďže na odbernom mieste bola na plynomere poškodená plomba,
keďže plynomer nebol verejne prístupný, lebo bol na pozemku žalovaného v uzamknutej
skrinke a naposledy úradne overený v roku 2009, „[z]odpovedá preto logickej úvahe, ale aj
všeobecným skúsenostiam, že na ňom správne mala byť overovacia značka s dvojčíslím
„09“. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že overovanie meradiel
(ne)vykonáva(sic!, pozn.) žalobca osobne, ale vykonáva to preň tretia osoba, ktorá je
držiteľkou príslušného oprávnenia v zmysle zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii.
Zodpovedá potom všeobecným životným skúsenostiam záver, že je v podstate vylúčené, aby
v takomto procese došlo k tak zásadnej chybe, že by meradlo v roku 2009 bolo opatrené
overovacou značkou s rokom 2010. Logickým by skôr mohol byť opačný omyl, teda že
v neskoršom roku by sa omylom použila skoršia overovacia značka. Nie je ale s logickou
úvahou dobre zlučiteľné, aby bola v skoršom roku použitá neskoršia overovacia značka; na
také použitie niet logického dôvodu. S tým potom korešponduje záver znalca o tom, že zistil
tvarovú nezhodu aj na druhej strane overovacej značky, teda na znakoch M43. Znalec
pritom vo svojej výpovedi primerane vysvetlil, akým spôsobom vykonáva znalecké
posúdenie a prečo nie je potrebné, aby mal raznice, ale kontrolné odtlačky. Jeho vysvetlenie
zodpovedá zásadám logického myslenia a je preskúmateľné. Všetky tieto dôkazy
vo vzájomnej súvislosti opodstatňujú záver, že na plynomere na odbernom mieste
žalovaného došlo k odstráneniu pôvodnej overovacej značky a jej nahradeniu inou, ktorá
bola vyhotovená iným náčiním než používa autorizovaná osoba, ktorú žalobca touto
činnosťou poveril.“. Krajský súd bol toho názoru, že sťažovateľ viac polemizuje nad
pojmom neoprávnená manipulácia [v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike], než napáda
skutkové zistenia okresného súdu. Krajský súd ďalej uzavrel, že sťažovateľ neuniesol
dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia, že by za odobratý plyn v distribučnej sústave zaplatil
konkrétnemu dodávateľovi, pričom k odberu na odbernom mieste dochádzalo, ergo krajský
súd dôvodil, že odobratý plyn v distribučnej sústave chýbal a chýbala zaň platba. Pre
určenie toho, komu platba chýba, sú potom rozhodujúce pravidlá organizácie trhu s plynom
Výšku škody nebolo možné určiť práve preto, že nebolo možné určiť okamih, kedy došlo
k porušeniu plomby. Z uvedených dôvodov bola paušálna náhrada škody vypočítaná podľa
vyhlášky plne opodstatnená. Krajský súd uviedol, že keďže okamih, keď k neoprávnenému
zásahu do meradla došlo, nie je možné objektívne určiť, mohlo to byť kedykoľvek medzi
montážou meradla (r. 2009) a dátumom kontroly (27. marec 2014). „Tak je logickým záver
súdu prvej inštancie, že nemožno použiť žiaden údaj z tohto určeného meradla na určenie
množstva odobratého plynu. Pokusom žalovaného stotožňovať túto situáciu so zánikom
platnosti overenia meradla uplynutím času chýba racionalita, keďže zánik platnosti
meradla uplynutím času nie je medzi skutkovými podstatami neoprávneného odberu podľa §
82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. Je vecou žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete
dbať o to, aby meral dodávku plynu vyhovujúcim určeným meradlom (porov. § 76 ods. 1
zákona č. 251/2012 Z. z.).“ Svoje rozhodnutie krajský súd napokon podporne argumentoval
odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 3 Obdo 51/2017, v ktorom (najvyšší súd) „zaujal jednoznačný záver, že
za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon [§ 82 ods. 1
písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.] považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) cit. zák. rozhodujúce samotné porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či
bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší
odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre
naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) cit.
zák. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje
k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ
plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody.
V dôsledku toho sa nemožno stotožniť s úvahami žalovaného o tom, že sa nedopustil
porušenia právnej povinnosti. Z cit. rozhodnutia najvyššieho súdu v podstate vyplýva, že
odberateľ plynu tu zodpovedá za objektívny protiprávny stav vzniknutý na určenom meradle
na jeho odbernom mieste bez ohľadu na to, či tento stav sám zavinil alebo vyvolal.“ Krajský
súd sa napokon nestotožnil ani s námietkou premlčania žalovaného nároku z dôvodu, že
žalobca nadobudol bezpečnú vedomosť, že došlo k zásahu do meradla až v okamihu, keď
mal k dispozícii výsledky znaleckého posudku (R 38/1975, najvyšší súd sp. zn.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta nesprávne posúdenie vznesenej námietky
premlčania. Plynutie subjektívnej premlčacej doby odvodzuje od posledného odpočtu stavu
meradla, nie od dňa vyhotovenia znaleckého posudku. Plynutie objektívnej premlčacej doby
odvodzuje od porušenia plomby plynomera, s čím sa krajský súd nevysporiadal vôbec.
Namieta, že znalecký posudok je tendenčný, pretože znalec vyberal porovnávací odtlačok
na základe žiadosti žalobcu a neporovnával sporný odtlačok „10“ s kontrolným odtlačkom
„10“, teda pri znaleckom skúmaní neporovnával relevantné vzorky. Už v čase zadania
znaleckého posudku bolo zrejmé, aký bude výsledok dokazovania, t. j. konštatovaná
nezhoda medzi odtlačkom „09“ a „10“. Sťažovateľ tiež namieta nepreukázanú príčinnú
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a nepreukázané zavinenie
na vzniku škody. Podľa názoru sťažovateľa poškodenie plomby na plynomere tvrdený vznik
škody, čo sa týka spotreby plynu, nezakladá, k tomu by musela pristúpiť aj neoprávnená
manipulácia s plynomerom (stočením číselníka). Sťažovateľ argumentuje, že žalobca
v konaní nepreukázal vznik skutočnej škody, ktorej náhrady sa domáhal. Napáda
argumentáciu krajského súdu, podľa ktorej «[v] dôsledku porušenia zabezpečenia určeného
meradla pred neoprávnenou manipuláciou sú údaje z takéhoto meradla nepoužiteľné, takže
prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže zistiť množstvo plynu, ktoré by mal „spárovať“
s príslušným odberateľom, ktorý má pre toto odberné miesto zmluvu. Ak však na takomto
odbernom mieste bol odoberaný plyn, vznikala tým v sieti nerovnováha, pretože množstvo
odobraného plynu nemá ekvivalent v množstve dodaného plynu. Túto nerovnováhu musel
vyrovnať prevádzkovateľ distribučnej siete dodaním vlastného plynu, resp. znášaním
nákladov na tento plyn, ktorý nemôže priradiť a vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi.
Škoda vzniknutá týmto spôsobom teda vzniká prevádzkovateľovi distribučnej siete a vzniká
mu v zásade obchodne, teda tak, že plyn, ktorý reálne bol odobraný zo siete na danom
odbernom mieste a ktorý v sieti chýba, nemôže vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Tým je
daná aj žalovaným popieraná kauzalita medzi porušením zabezpečenia pred neoprávnenou
manipuláciou a vznikom škody.». Sťažovateľ tvrdí, že v súdenej veci je jediným priamym
následkom iba poškodenie plomby a krajský súd odvodzuje následky z následkov:
„[o] absencii priamej príčinnej súvislosti svedčí aj fakt, že v zmysle uvedeného postupu
jedna osoba (nemusí ísť o odberateľa) poškodila zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, druhá osoba (prevádzkovateľ distribučnej siete) vyhodnotila porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako spôsobujúce zánik platnosti overenia
určeného meradla a preto poskytla dodávateľovi údaje o spotrebe vo výške 0 m3,
a nakoniec tretia osoba (dodávateľ) vydala vyúčtovanie/vyúčtovaciu faktúru odberateľovi.“
Podľa názoru sťažovateľa je neprípustné, aby zodpovedal za stav, ktorý vznikol konaním
prevádzkovateľa distribučnej siete (posúdenie zániku platnosti overenia určeného meradla a
3
poskytnutie údajov o spotrebe 0 m) a konaním dodávateľa (vydanie vyúčtovania), pričom
tento stav nezapríčinil a nemohol ho žiadnym spôsobom ovplyvniť. Napokon sťažovateľ
namieta, že o zániku platnosti overenia meradla môžu rozhodnúť iba oprávnené osoby (§ 25
ods. 2 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
pričom prevádzkovateľ distribučnej siete nie je takýmto subjektom. „Správny postup podľa
sťažovateľa by bol taký, že prevádzkovateľ distribučnej siete mal požiadať ústav, určenú
organizáciu alebo autorizovanú osobu o overenie meradla z odberného miesta odberateľa,
a až v prípade, keď by jeden z týchto oprávnených subjektov posúdil stav zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii ako stav odôvodňujúci zánik platnosti overenia určeného
meradla, tak len v tomto prípade možno hovoriť o zániku platnosti overenia určeného
meradla a robiť z neho ďalšie dôsledky.“ Celkovo sťažovateľ hodnotí napadnuté
rozhodnutie za neodôvodnené, navyše v rozpore s početnou judikatúrou (napr. Krajský súd
v Prešove sp. zn. 15 Co 275/2015 z 27. januára 2016). Podstata argumentácie uvedenej
v predmetných rozhodnutiach je tá, že „nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa
považuje aj odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, má za následok vznik škody, ktorej sa žalobca domáha, a podmienkou vzniku
nároku na náhradu škody je aj v tomto špecifickom právnom vzťahu logicky preukázanie, že
škoda skutočne vznikla. Tejto dôkaznej povinnosti žalobca nie je zbavený, pričom
preukázanie skutočného vzniku škody nie je dôvodné stotožňovať s preukázaním poškodenia
overovacej značky meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo
nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu.“.
4. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
vyslovil porušenie v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv napadnutým rozhodnutím,
aby napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby
sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
9. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme
ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
10. Ústavný súd ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde
predbežne prerokoval, preskúmal, či bola podaná vo forme ustanovenej § 40 zákona
o ústavnom súde a či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené § 39, § 43 a § 123
zákona o ústavnom súde a ďalšie procesné podmienky vyplývajúce z § 124 zákona
o ústavnom súde. Keďže v zmysle uvedenej úpravy nezistil nedostatky a ani dôvody
na odmietnutie ústavnej sťažnosti, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej
obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie
konanie.
11. Podľa § 129 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa
odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore
s verejným záujmom.
12. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Argumentuje, že v konaní pred okresným súdom
(neuvádza ktorým, pozn.) bol oslobodený od súdnych poplatkov vo výške 93 %, má
diagnostikované závažné ochorenie (rakovinu), s liečbou ktorého sú spojené výrazné
výdavky, pričom žalovaný je obchodnou spoločnosťou s kontinuálne nadštandardným
výsledkom hospodárenia.
13. Ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľa a dospel k záveru, že sú splnené
podmienky návrhu na odloženie vykonateľnosti, keďže sťažovateľovi hrozí v dôsledku
výkonu rozhodnutia okresného súdu potvrdeného napadnutým rozhodnutím krajského súdu
závažná ujma a odložením vykonateľnosti nebude ohrozený verejný záujem.
14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu