Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 114/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Janou Hreňovou, Krížna 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa

a podľa čl. 36. ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva vlastniť majetok

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 26. júna 2018 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie v celom

rozsahu.

2. O d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.

z 12. decembra 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 26. júna 2018 do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra

2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 20 ods. 1

(ďalej len „“), základných práv podľa

a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 26. júna 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ (pred všeobecnými

súdmi žalovaný) bol rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 12. decembra 2016 (ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“) zaviazaný

zaplatiť žalobcovi (obchodná spoločnosť SPP – distribúcia, a. s.) náhradu škody vo výške

2 117,57 € s príslušenstvom a trovy konania. Sťažovateľ je odberateľom plynu na odbernom

mieste (ďalej len „odberné miesto“). Dňa 27. marca 2014 bola

na odbernom mieste vykonaná výmena meradla plynu z dôvodu podozrenia na pozmenenie

overovacej – zabezpečovacej značky číselníka plynomera. Plynomer sa nachádzal v skrinke

pod schodmi na pozemku sťažovateľa. Znalec Ing. Peter Leško v znaleckom posudku

č. 313/PL-2014 (ďalej len „znalecký posudok“) nezistil poškodenie overovacej –

zabezpečovacej značky číselníka plynomera. «Optickým skúmaním označení, ktoré boli

vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu

špecifických znakov sporných odtlačkov na meradle a kontrolných odtlačkov poskytnutých

mu žalobcom. V dôsledku toho vyslovil záver, že sporné odtlačky a kontrolné odtlačky

neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Okrem toho ako rok overenia plynomeru

sa uvádzal rok 2009, v dôsledku čoho malo byť na plombe otlačené označenie „09“.

Nachádzalo sa tam však označenie „10“, čo naznačuje, že pri následnom označovaní došlo

k omyle toho, kto toto označenie vykonával. Na základe toho možno s veľkou

pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie (plomba) bolo porušené

a nahradené novým, ktoré nieslo označenie roku 2010 a výrazne odlišné označenie M 43.».

Na základe uvedeného žalobca vyúčtoval sťažovateľovi škodu za neoprávnený odber plynu

v období od 19. júla 2013 do 27. marca 2014, a to v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona

č. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o energetike“) a vyhlášky Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody

spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“). Okresný súd vec posúdil

tak, že keďže bolo na plynomeri porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii

(plomba), dôsledkom je objektívna zodpovednosť sťažovateľa za neoprávnený odber plynu

predstavujúci škodu. Krajský súd o veci rozhodoval na základe sťažovateľom podaného

odvolania a usúdil, že keďže na odbernom mieste bola na plynomere poškodená plomba,

keďže plynomer nebol verejne prístupný, lebo bol na pozemku žalovaného v uzamknutej

skrinke a naposledy úradne overený v roku 2009, „[z]odpovedá preto logickej úvahe, ale aj

všeobecným skúsenostiam, že na ňom správne mala byť overovacia značka s dvojčíslím

„09“. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že overovanie meradiel

(ne)vykonáva(sic!, pozn.) žalobca osobne, ale vykonáva to preň tretia osoba, ktorá je

držiteľkou príslušného oprávnenia v zmysle o metrológii.

Zodpovedá potom všeobecným životným skúsenostiam záver, že je v podstate vylúčené, aby

v takomto procese došlo k tak zásadnej chybe, že by meradlo v roku 2009 bolo opatrené

overovacou značkou s rokom 2010. Logickým by skôr mohol byť opačný omyl, teda že

v neskoršom roku by sa omylom použila skoršia overovacia značka. Nie je ale s logickou

úvahou dobre zlučiteľné, aby bola v skoršom roku použitá neskoršia overovacia značka; na

také použitie niet logického dôvodu. S tým potom korešponduje záver znalca o tom, že zistil

tvarovú nezhodu aj na druhej strane overovacej značky, teda na znakoch M43. Znalec

pritom vo svojej výpovedi primerane vysvetlil, akým spôsobom vykonáva znalecké

posúdenie a prečo nie je potrebné, aby mal raznice, ale kontrolné odtlačky. Jeho vysvetlenie

zodpovedá zásadám logického myslenia a je preskúmateľné. Všetky tieto dôkazy

vo vzájomnej súvislosti opodstatňujú záver, že na plynomere na odbernom mieste

žalovaného došlo k odstráneniu pôvodnej overovacej značky a jej nahradeniu inou, ktorá

bola vyhotovená iným náčiním než používa autorizovaná osoba, ktorú žalobca touto

činnosťou poveril.“. Krajský súd bol toho názoru, že sťažovateľ viac polemizuje nad

pojmom neoprávnená manipulácia [v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike], než napáda

skutkové zistenia okresného súdu. Krajský súd ďalej uzavrel, že sťažovateľ neuniesol

dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia, že by za odobratý plyn v distribučnej sústave zaplatil

konkrétnemu dodávateľovi, pričom k odberu na odbernom mieste dochádzalo, ergo krajský

súd dôvodil, že odobratý plyn v distribučnej sústave chýbal a chýbala zaň platba. Pre

určenie toho, komu platba chýba, sú potom rozhodujúce pravidlá organizácie trhu s plynom

Výšku škody nebolo možné určiť práve preto, že nebolo možné určiť okamih, kedy došlo

k porušeniu plomby. Z uvedených dôvodov bola paušálna náhrada škody vypočítaná podľa

vyhlášky plne opodstatnená. Krajský súd uviedol, že keďže okamih, keď k neoprávnenému

zásahu do meradla došlo, nie je možné objektívne určiť, mohlo to byť kedykoľvek medzi

montážou meradla (r. 2009) a dátumom kontroly (27. marec 2014). „Tak je logickým záver

súdu prvej inštancie, že nemožno použiť žiaden údaj z tohto určeného meradla na určenie

množstva odobratého plynu. Pokusom žalovaného stotožňovať túto situáciu so zánikom

platnosti overenia meradla uplynutím času chýba racionalita, keďže zánik platnosti

meradla uplynutím času nie je medzi skutkovými podstatami neoprávneného odberu podľa §

82 ods. 1 Je vecou žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete

dbať o to, aby meral dodávku plynu vyhovujúcim určeným meradlom (porov. § 76 ods. 1

).“ Svoje rozhodnutie krajský súd napokon podporne argumentoval

odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. , v ktorom (najvyšší súd) „zaujal jednoznačný záver, že

za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon [§ 82 ods. 1

písm. d) ] považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný

určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) cit. zák. rozhodujúce samotné porušenie

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či

bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší

odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre

naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) cit.

zák. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje

k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ

plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným

zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti

za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody.

V dôsledku toho sa nemožno stotožniť s úvahami žalovaného o tom, že sa nedopustil

porušenia právnej povinnosti. Z cit. rozhodnutia najvyššieho súdu v podstate vyplýva, že

odberateľ plynu tu zodpovedá za objektívny protiprávny stav vzniknutý na určenom meradle

na jeho odbernom mieste bez ohľadu na to, či tento stav sám zavinil alebo vyvolal.“ Krajský

súd sa napokon nestotožnil ani s námietkou premlčania žalovaného nároku z dôvodu, že

žalobca nadobudol bezpečnú vedomosť, že došlo k zásahu do meradla až v okamihu, keď

mal k dispozícii výsledky znaleckého posudku (R 38/1975, najvyšší súd sp. zn.

).

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta nesprávne posúdenie vznesenej námietky

premlčania. Plynutie subjektívnej premlčacej doby odvodzuje od posledného odpočtu stavu

meradla, nie od dňa vyhotovenia znaleckého posudku. Plynutie objektívnej premlčacej doby

odvodzuje od porušenia plomby plynomera, s čím sa krajský súd nevysporiadal vôbec.

Namieta, že znalecký posudok je tendenčný, pretože znalec vyberal porovnávací odtlačok

na základe žiadosti žalobcu a neporovnával sporný odtlačok „10“ s kontrolným odtlačkom

„10“, teda pri znaleckom skúmaní neporovnával relevantné vzorky. Už v čase zadania

znaleckého posudku bolo zrejmé, aký bude výsledok dokazovania, t. j. konštatovaná

nezhoda medzi odtlačkom „09“ a „10“. Sťažovateľ tiež namieta nepreukázanú príčinnú

súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a nepreukázané zavinenie

na vzniku škody. Podľa názoru sťažovateľa poškodenie plomby na plynomere tvrdený vznik

škody, čo sa týka spotreby plynu, nezakladá, k tomu by musela pristúpiť aj neoprávnená

manipulácia s plynomerom (stočením číselníka). Sťažovateľ argumentuje, že žalobca

v konaní nepreukázal vznik skutočnej škody, ktorej náhrady sa domáhal. Napáda

argumentáciu krajského súdu, podľa ktorej «[v] dôsledku porušenia zabezpečenia určeného

meradla pred neoprávnenou manipuláciou sú údaje z takéhoto meradla nepoužiteľné, takže

prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže zistiť množstvo plynu, ktoré by mal „spárovať“

s príslušným odberateľom, ktorý má pre toto odberné miesto zmluvu. Ak však na takomto

odbernom mieste bol odoberaný plyn, vznikala tým v sieti nerovnováha, pretože množstvo

odobraného plynu nemá ekvivalent v množstve dodaného plynu. Túto nerovnováhu musel

vyrovnať prevádzkovateľ distribučnej siete dodaním vlastného plynu, resp. znášaním

nákladov na tento plyn, ktorý nemôže priradiť a vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi.

Škoda vzniknutá týmto spôsobom teda vzniká prevádzkovateľovi distribučnej siete a vzniká

mu v zásade obchodne, teda tak, že plyn, ktorý reálne bol odobraný zo siete na danom

odbernom mieste a ktorý v sieti chýba, nemôže vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Tým je

daná aj žalovaným popieraná kauzalita medzi porušením zabezpečenia pred neoprávnenou

manipuláciou a vznikom škody.». Sťažovateľ tvrdí, že v súdenej veci je jediným priamym

následkom iba poškodenie plomby a krajský súd odvodzuje následky z následkov:

„[o] absencii priamej príčinnej súvislosti svedčí aj fakt, že v zmysle uvedeného postupu

jedna osoba (nemusí ísť o odberateľa) poškodila zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, druhá osoba (prevádzkovateľ distribučnej siete) vyhodnotila porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako spôsobujúce zánik platnosti overenia

určeného meradla a preto poskytla dodávateľovi údaje o spotrebe vo výške 0 m3,

a nakoniec tretia osoba (dodávateľ) vydala vyúčtovanie/vyúčtovaciu faktúru odberateľovi.“

Podľa názoru sťažovateľa je neprípustné, aby zodpovedal za stav, ktorý vznikol konaním

prevádzkovateľa distribučnej siete (posúdenie zániku platnosti overenia určeného meradla a

3

poskytnutie údajov o spotrebe 0 m) a konaním dodávateľa (vydanie vyúčtovania), pričom

tento stav nezapríčinil a nemohol ho žiadnym spôsobom ovplyvniť. Napokon sťažovateľ

namieta, že o zániku platnosti overenia meradla môžu rozhodnúť iba oprávnené osoby (§ 25

ods. 2 o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

pričom prevádzkovateľ distribučnej siete nie je takýmto subjektom. „Správny postup podľa

sťažovateľa by bol taký, že prevádzkovateľ distribučnej siete mal požiadať ústav, určenú

organizáciu alebo autorizovanú osobu o overenie meradla z odberného miesta odberateľa,

a až v prípade, keď by jeden z týchto oprávnených subjektov posúdil stav zabezpečenia proti

neoprávnenej manipulácii ako stav odôvodňujúci zánik platnosti overenia určeného

meradla, tak len v tomto prípade možno hovoriť o zániku platnosti overenia určeného

meradla a robiť z neho ďalšie dôsledky.“ Celkovo sťažovateľ hodnotí napadnuté

rozhodnutie za neodôvodnené, navyše v rozpore s početnou judikatúrou (napr. Krajský súd

v Prešove sp. zn. z 27. januára 2016). Podstata argumentácie uvedenej

v predmetných rozhodnutiach je tá, že „nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa

považuje aj odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, má za následok vznik škody, ktorej sa žalobca domáha, a podmienkou vzniku

nároku na náhradu škody je aj v tomto špecifickom právnom vzťahu logicky preukázanie, že

škoda skutočne vznikla. Tejto dôkaznej povinnosti žalobca nie je zbavený, pričom

preukázanie skutočného vzniku škody nie je dôvodné stotožňovať s preukázaním poškodenia

overovacej značky meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo

nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu.“.

4. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

vyslovil porušenie v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv napadnutým rozhodnutím,

aby napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby

sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

8. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

10. Ústavný súd ústavnú sťažnosť podľa

predbežne prerokoval, preskúmal, či bola podaná vo forme ustanovenej § 40 zákona

o ústavnom súde a či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené § 39, § 43 a § 123

a ďalšie procesné podmienky vyplývajúce z zákona

o ústavnom súde. Keďže v zmysle uvedenej úpravy nezistil nedostatky a ani dôvody

na odmietnutie ústavnej sťažnosti, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej

obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie

konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore

s verejným záujmom.

12. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Argumentuje, že v konaní pred okresným súdom

(neuvádza ktorým, pozn.) bol oslobodený od súdnych poplatkov vo výške 93 %, má

diagnostikované závažné ochorenie (rakovinu), s liečbou ktorého sú spojené výrazné

výdavky, pričom žalovaný je obchodnou spoločnosťou s kontinuálne nadštandardným

výsledkom hospodárenia.

13. Ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľa a dospel k záveru, že sú splnené

podmienky návrhu na odloženie vykonateľnosti, keďže sťažovateľovi hrozí v dôsledku

výkonu rozhodnutia okresného súdu potvrdeného napadnutým rozhodnutím krajského súdu

závažná ujma a odložením vykonateľnosti nebude ohrozený verejný záujem.

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu