Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 145/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľ

doplnil ústavnú sťažnosť podaním zo 16. marca 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľ sa správnou žalobou

podanou krajskému súdu domáhal v napadnutom konaní preskúmania rozhodnutia

Sociálnej poisťovne z 21. augusta 2018, ktoré v ústavnej sťažnosti bližšie nekonkretizoval.

Napadnuté konanie sa skončilo vydaním rozsudku sp. zn. z 10. septembra

2019 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

3. Sťažovateľ v prvej časti ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutý rozsudok

krajského súdu nadobudol právoplatnosť, a to napriek skutočnosti, že mu nikdy zo strany

krajského súdu nebol doručený. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza: „Sťažovateľovi počas

všetkých súdnych konaniach, dovolaniach a odvolaniach a to len v sociálnych veciach

od roku 2014 sa ani raz nestalo, že by neprevzal doporučenú zásielku a bolo ich viac

ako 200, čo si môžete overiť na pošte .“

4. Sťažovateľ uvádza, že 14. januára 2020 podal predsedovi krajského súdu sťažnosť,

v ktorej poukazoval na skutočnosť, že mu dosiaľ nebol doručený napadnutý rozsudok.

V tomto kontexte uvádza: „Sťažovateľ sa dozvedel z vyjadrenia predsedu KS KE

z doručenia dňa 14.2.2019, že uvedený rozsudok bol krajským súdom zaslaný na prevádzku

portálu slovensko.sk (ústredný portál verejnej správy) dňa 10.10.2019. Podľa podacieho

lístka zásielka s rozhodnutím bola dňa 11.10.2019 odovzdaná poštovému podniku

na doručenie pod podacím číslom SK006292868SK. Dňa 6.11.2019 bola súdu z uvedeného

portálu doručená informácia o výsledku doručenia s tým, že listinný rovnopis rozsudku

sťažovateľovi nebol ako adresátovi doručený z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal

v odbernej lehote. Dňom 6.11.2019 preto uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť.“

5. V závere tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ „žiada predsedu Ústavného

súdu SR aby vec dôkladne prešetril spoločne už s predloženými žiadosťami, ktoré sú

spoločne v porušovaní základných práv sťažovateľa naviazané“.

6. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že súčasťou

napadnutého konania bol aj spis krajského súdu sp. zn. , pričom následne

opisuje priebeh konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. a popisuje

dôkazy, ktoré boli v tomto konaní uskutočnené a predložené.

7. Sťažovateľ namieta, že v napadnutom konaní žiadal, aby krajský súd „prešetril

dôkazy“, čo krajský súd podľa jeho názoru neurobil, v čom vidí porušenie jeho základného

práva podľa . V doplnení ústavnej sťažnosti zo 16. marca 2020 žiada

o „priznanie podania odvolania proti rozsudku krajského súdu“, ktorý si osobne prevzal

10. marca 2020.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

11. Podľa ak tento zákon na podanie nevyžaduje

osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

a podpis.

12. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

13. Podľa k návrhu na začatie konania

podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť

pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa

musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie

na zastupovanie pred ústavným súdom.

14. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým

podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

17. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa ako celok

pôsobí nedostatočne a neurčito a vytvára priestor pre dohady a dedukcie. Z ústavnej

sťažnosti nie je zrejmé, či sťažovateľ napáda len postup krajského súdu v napadnutom

konaní alebo aj rozsudok krajského súdu, ktorý, ako tvrdí, mu nebol doručený.

19. Ako z citovaných ustanovení vyplýva, uplatnenie

právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych aj obsahových

náležitostí ústavnej sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný súd

viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha.

Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej

sťažnosti. Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s

a ), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom

pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (, ,

).

20. Ústavný súd konštatuje, že v ústavnej sťažnosti sťažovateľa absentuje presne,

určito a zrozumiteľne vymedzený sťažnostný petit. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti „žiada

predsedu ústavného súdu, aby vec dôkladne prešetril“, čo nemožno považovať za splnenie

zákonom ustanoveného predpokladu na vymedzenie toho, čoho sa ústavnou sťažnosťou

domáha. Sťažovateľ v doplnení ústavnej sťažnosti navrhuje zrušiť „právoplatnosť rozsudku

KS KE zo dňa 10.9.2019 sp. zn. a vrátiť ho na začiatok a to od dátumu tohto

rozhodnutia a jeho doručenia sťažovateľovi, aby si mohol uplatniť prípustnú Kasačnú

sťažnosť v lehote jedného mesiaca“.

21. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že došlo k porušeniu jeho základného

práva podľa bez toho, aby akokoľvek v ústavnej sťažnosti odôvodnil

porušenie svojho základného práva postupom krajského súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa § 123 ods. 1

písm. d) je povinnosť sťažovateľa uviesť konkrétne skutkové

a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv

a slobôd. Keďže sťažnosť v tejto časti neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, nespĺňa ani

podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 123 ods. 1 písm. d) zákona

o ústavnom súde. Podľa názoru ústavného súdu za danej situácie neprichádzala do úvahy

výzva na odstránenie tohto nedostatku návrhu podľa

vzhľadom na jeho kľúčovú povahu. Označené ustanovenie zákona slúži na odstraňovanie

najmä formálnych nedostatkov návrhu, avšak nie samotnej podstaty návrhu.

22. Ústavná sťažnosť nespĺňa základné náležitosti vyžadované zákonom o ústavnom

súde a má viacero nedostatkov (absencia kvalifikovaného odôvodnenia, absencia toho,

čoho sa sťažovateľ domáha, nepreukázanie právneho zastúpenia sťažovateľa). Súčasne

ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ nepožiadal o ustanovenie právneho zástupcu

v zmysle . Poukázanie na skutočnosť, že sťažovateľ

nemá dostatok finančných prostriedkov a Centrum právnej pomoci je zatvorené, nemožno

považovať za žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

23. Uvedené zakladá dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2

písm. c) pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

24. Pokiaľ ide o namietaný , ústavný súd konštatuje, že ide skôr

o kompetenčné ustanovenie, určujúce, kedy súdna moc preskúmava rozhodnutia správnych

orgánov verejnej správy, resp. ide o právo na prístup k súdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán

verejnej moci (m. m. ). V prípade sťažovateľa sa krajský súd v napadnutom

konaní neodmietol zaoberať žalobou sťažovateľa, o ktorej aj rozhodol právoplatným

rozsudkom sp. zn. z 10. septembra 2019. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný

súd konštatuje, že nezistil spojitosť medzi namietaným porušením označeného článku

a napadnutým postupom krajského súdu, čo zakladá dôvod na odmietnutie ústavnej

sťažnosti aj podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

25. Ústavný súd považoval za potrebné vysporiadať sa s tou časťou ústavnej

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta, že mu nebol doručený rozsudok krajského súdu.

Ústavný súd uvádza, že z ústavnej sťažnosti, ako aj z dopytu na krajskom súde považuje

za preukázané, že sťažovateľ postup krajského súdu pri doručovaní rozsudku krajského

súdu namietal podaním sťažnosti predsedovi krajského súdu. Predseda krajského súdu

sťažovateľa informoval prípisom zo 14. februára 2019 o tom, že rozsudok krajského súdu

nadobudol právoplatnosť 6. novembra 2019, a to na základe fikcie doručenia, keď zistil

podľa podacieho lístka, že zásielka určená sťažovateľovi s rozsudkom krajského súdu bola

11. októbra 2019 odovzdaná poštovému podniku na doručenie pod podacím číslom

SK006292868SK. Následne bola krajskému súdu doručená informácia o výsledku

doručenia s tým, že listinný rovnopis rozsudku nebol sťažovateľovi doručený z dôvodu,

že si sťažovateľ zásielku neprevzal v odbernej lehote. Vzhľadom na uvedené bol sťažovateľ

informovaný, že rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 6. novembra 2019.

26. V tomto kontexte sťažovateľ namieta, že krajský súd mu mohol poslať listinný

rovnopis rozsudku krajského súdu aj na jeho e-mailovú adresu, ktorá je krajskému súdu

známa a na ktorú krajský súd doručoval sťažovateľovi zápisnicu z pojednávania konaného

10. septembra 2019.

27. Podľa (ďalej len „“) správny súd

doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá

povinnosť správneho súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa

osobitného predpisu.

28. Podľa ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odseku 1

a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, správny súd na žiadosť účastníka

konania doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť správneho súdu sa považuje

za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.

29. Podľa ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2,

správny súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu a spôsobom podľa Civilného

sporového poriadku.

30. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie

pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového

poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom

sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania

tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

31. Podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak nejde o doručovanie do elektronickej

schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107

ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej

osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta

pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

32. Podľa ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa ,

písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy,

ak sa adresát o tom nedozvie.

33. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že správny súd postupoval

v súlade so zákonom, keď rozsudok, ktorý sa doručuje do vlastných rúk, doručoval

sťažovateľovi na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a pokiaľ sa

zásielka vrátila z dôvodu, že si ju sťažovateľ neprevzal v odbernej lehote, rozsudok

nadobudol právoplatnosť v súlade s dňom vrátenia nedoručenej zásielky

krajskému súdu.

34. Ústavný súd poukazuje aj na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého

všeobecný súd (v zásade) nemôže svojím postupom, resp. rozhodnutím porušiť

alebo dohovorom garantované právo, ak koná a rozhoduje v súlade s platným a účinným

zákonom (, , , , ).

35. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného

nedoručenia rozsudku krajského súdu podľa

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

36. Vo vzťahu k žiadosti o zrušenie rozsudku krajského súdu a vráteniu veci

na ďalšie konanie s poukazom na sťažovateľom uvádzané skutočnosti v doplnení ústavnej

sťažnosti o jeho „nespokojnosti“ s rozsudkom krajského súdu ústavný súd poukazuje

na , v zmysle ktorého ústavnú sťažnosť možno podať

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd považuje za preukázané (napriek

námietkam sťažovateľa, pozn.), že rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť

6. novembra 2019 a sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť 17. februára 2020 a jej doplnenie

20. marca 2020, je zrejmé, že ju podal po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, čo zakladá

dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa

aj ako podanej oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu