Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 129/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann, s. r. o.,

Mierové námestie 14, Trenčín, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 27. augusta 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 27. augusta 2019

(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Ústavnému súdu bolo 19. decembra 2019 doručené podanie označené

ako „Sťažnosť a iné, predsedovi Ústavného súdu SR“, v ktorom sťažovateľ okrem iného

uviedol námietku zaujatosti „1) voči všetkým sudcom ÚS-SR 2) vo všetkých mojich veciach,

ktoré som na ÚS-SR podal či už priamo alebo cez advokáta.“.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Piešťany (ďalej len

„okresný súd“) sa vedie konanie, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako žalobca proti

žalovanému (Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov),

o zaplatenie sumy 663,78 €.

Najvyšší súd napadnutým uznesením nevyhovel návrhu sťažovateľa na prikázanie

sporu vedeného na okresnom súde pod sp. zn. Okresnému súdu Trenčín.

Sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a zasahujúce do jeho ústavného

práva na súdnu ochranu a na prístup ku konajúcemu súdu. Podľa sťažovateľa dôležitými

dôvodmi na odňatie veci a jej prikázanie inému súdu sú také dôvody, ktoré zaisťujú

nestranné a zákonné prejednanie veci, náležité zistenie skutkového stavu bez dôvodných

pochybností, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich zásad konania, a pritom

všetky okolnosti majú zabezpečiť nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie

konajúceho súdu. Sťažovateľ najvyššiemu súdu vyčíta, že pri rozhodovaní vzal do úvahy

len okolnosti, ktoré podľa jeho názoru svedčali výlučne v neprospech jeho návrhu

na prikázanie veci, bez toho, aby svoju pozornosť zameral napr. na sťažovateľom

popisované zdravotné problémy súvisiace s prekonávaním dlhších vzdialeností. Sťažovateľ

zároveň dôvodí, že je evidentné, že presun sťažovateľa z Ilavy na pojednávanie na okresný

súd nepochybne zakladá omnoho väčšie problémy súvisiace s prekonávaním väčších

vzdialeností či vynaložením vyšších výdavkov s cieľom zabezpečenia možnosti účasti

sťažovateľa na pojednávaniach. Je preto rozumné a aj súladné s princípmi zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

zabezpečiť vedenie konania na bližšom súde, a to aj formou prikázania veci Okresnému

súdu Trenčín.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal ústavnú

sťažnosť na prerokovanie a takto rozhodol: „Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu

a na prístup k súdu podľa a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 27.08.2019

porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa

27.08.2019 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

8. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak zákon

o ústavnom súde v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Námietka zaujatosti

12. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

13. Podľa účastník konania má právo vzniesť

námietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať

a rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní

odo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy

sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť.

Sudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti

vyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného

súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej

námietke zaujatosti rozhodol.

14. Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte

ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu

určený rozvrhom práce. Ak z dôvodu vylúčenia sudcov ústavného súdu, z dôvodu vznesenia

námietky zaujatosti účastníkmi konania proti viacerým sudcom ústavného súdu, z dôvodu

vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci alebo z dôvodu oznámenia

dôvodov vylúčenia podľa § 49 ods. 4 nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety,

rozhodne o veci samej senát ústavného súdu v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia

účastníka konania o odmietnutí sudcu ústavného súdu pre jeho zaujatosť, vyhlásenia sudcu

ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci a oznámenia dôvodov vylúčenia podľa § 49

ods. 4 sa neprihliada.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ namieta zaujatosť všetkých sudcov

ústavného súdu, nebolo možné aplikovať procesný postup rozhodovania o vylúčení podľa

prvej vety . Zákonným následkom nemožnosti

uvedeného postupu je povinnosť ústavného súdu postupovať podľa § 51 ods. 2 druhej vety

, preto v konaní pokračuje II. senát ústavného súdu v pôvodnom

zložení, t. j. predseda senátu Ľuboš Szigeti, sudkyňa Jana Laššáková (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudca Peter Molnár.

16. Ústavný súd iba pre úplnosť dodáva, že aj keď sa kvôli povinnej aplikácii

postupu podľa druhej vety námietkou zaujatosti vecne

nezaoberal, jeho pozornosti neuniklo, že námietka zaujatosti neobsahuje všetky zákonom

predpísané náležitosti ( ), najmä relevantné

a zrozumiteľné odôvodnenie namietanej zaujatosti vo vzťahu ku všetkým sudcom ústavného

súdu.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a samotné posúdenie veci ústavným súdom

17. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Podstata argumentácie sťažovateľa spočíva v nedostatočnom odôvodnení

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorý nedal ústavne konformné odpovede

na zásadné námietky, najmä týkajúce sa vhodnosti prikázania veci z dôvodov jeho

zdravotného stavu.

18. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ), a preto ich namietané porušenie možno

preskúmať spoločne.

19. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,

ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

20. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov. Podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

tejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu len v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo

možné uvažovať iba v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. , ).

21. Vychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov, sa ústavný súd oboznámil s tými časťami odôvodnenia

napádaného uznesenia najvyššieho súdu, ktoré boli pre posúdenie dôvodnosti ústavnej

sťažnosti podstatné.

22. Podľa na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať

inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

Podľa o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne

nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.

23. V bode 4 napadnutého uznesenia najvyšší súd formuloval všeobecné

interpretačné východiská pre posúdenie predpokladov prikázania sporu a uviedol:

„... vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimku zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje

súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod

delegácie výnimočný charakter.“ Vlastné dôvody na prikázanie sporu na strane sťažovateľa

hodnotil najvyšší súd v bode 6 napadnutého uznesenia tým, že „... skutočnosť, ktorou

žalobca odôvodnil vhodnosť ním navrhovanej delegácie sporu nevykazuje charakter takej

výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. V danom prípade je dôvodom

na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti časová a finančná hospodárnosť spočívajúca

v skrátení vzdialenosti vykonávaných presunov žalobcu prostredníctvom eskort ako aj

zabezpečenie svedkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že prípadné problémy

s prekonávaním väčších vzdialeností za účelom dostavenia sa na súd sú vo všeobecnosti

skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie sporu inému súdu. Výsluch

strán sporu či svedkov zdržujúcich sa v obvode iného súdu môže miestne príslušný súd

zabezpečiť aj prostredníctvom dožiadania ( prvá veta )“.

Najvyšší súd v bode 5 napadnutého uznesenia konštatoval, že pri rozhodovaní

o prikázaní sporu je potrebné prihliadať na pomery oboch sporových strán, teda „na pomery

strany sporu, ktorá delegáciu navrhuje... len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny

dopad na ostatné sporové strany.“.

Najvyšší súd na uvedené nadviazal v bode 6 napadnutého uznesenia zhodnotením

dopadov prípadného prikázania sporu na druhú sporovú stranu tak, že „prikázanie sporu sa

nejaví byť vhodné ani pre žalovaného, ktorý má sídlo v územnom obvode Okresného súdu

Piešťany.“.

24. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že najvyšší súd sa

dôvodmi prikázania veci zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,

že sťažovateľ dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti

ústavný súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie

(m. m. , ).

Naviac, rozhodovanie o návrhu účastníka konania na delegáciu veci z dôvodu

vhodnosti nie je rozhodovaním o jeho občianskych právach alebo záväzkoch v zmysle čl. 6

ods. 1 dohovoru (m. m. ).

25. Ústavný súd tak dospel k záveru, že námietky sťažovateľa proti napadnutému

uzneseniu najvyššieho súdu neobstoja, a preto ústavnú sťažnosť namietajúcu porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v rámci predbežného prerokovania podľa § 56 ods. 2

písm. g) odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2.apríla 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu