Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 144/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2020

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátom JUDr. Petrom Vačokom, Vazovova 9/A, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa v spojení s Slovenskej

republiky postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave v súvislosti s jeho

prijatím na výkon trestu, postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom

pod sp. zn. , ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa v spojení s (ďalej len „“)

postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave (ďalej aj „ÚVTOS“)

v súvislosti s jeho prijatím na výkon trestu, postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom Krajskej

prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

1 KPt 807/19/1100.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ bol

rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 21. novembra 2018 (ďalej len „rozsudok z 21. novembra 2018“) odsúdený pre obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2

písm. d) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) s poukazom na a pre obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2

písm. c) s poukazom na na súhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov.

2.1 Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) zamietol odvolanie

sťažovateľa uznesením sp. zn. z 15. októbra 2019 (ďalej len „uznesenie

z 15. októbra 2019“), ktoré bolo okresnému súdu doručené 2. decembra 2019 a jeho

advokátovi 4. decembra 2019. Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave prijal

6. novembra 2019 sťažovateľa do výkonu trestu odňatia slobody podľa neho bez toho, aby

boli splnené podmienky ustanovené o výkone trestu

odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o výkone trestu odňatia slobody“), pretože podľa sťažovateľa

„v rozhodnom čase“ neexistovalo písomné vyhotovenie právoplatného a vykonateľného

rozsudku.

2.2 Sťažovateľ podal sťažnosť proti rozhodnutiu o nástupe na výkon trestu odňatia

slobody adresovanú krajskej prokuratúre. Podľa jeho názoru krajská prokuratúra

pri vybavení uvedenej sťažnosti „ťažiskovú pozornosť“ venovala len pisárskej chybe

v označení čísla, pod ktorým je dotknutý zákon uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky. V závere svojho vyjadrenia krajská prokuratúra uviedla, že ÚVTOS postupoval

podľa nej striktne v súlade s dotknutým zákonom o výkone trestu odňatia slobody, mal

k dispozícii pri svojom rozhodovaní všetky potrebné rozhodnutia súdov zúčastnených

na rozhodovaní v jeho veci vrátane uznesenia z 15. októbra 2019, ktoré mu bolo doručené

21. októbra 2019. Podľa názoru sťažovateľa postup krajskej prokuratúry znamenal de facto

v jeho veci nečinnosť či formálne konanie.

2.3 Podľa sťažovateľa sa na nezákonnom obmedzení jeho osobnej slobody podieľali

krajský súd, ktorý v zákonom stanovenej lehote nevyhotovil svoje rozhodnutie, Ústav

na výkon väzby a ÚVTOS, ktorý ho prevzal do výkonu trestu odňatia slobody bez splnenia

zákonom ustanovených podmienok, ako aj krajská prokuratúra tým, že nevyhovela jeho

žiadosti o prepustenie na slobodu.

2.4 Sťažovateľ vo svojej argumentácii poukázal na judikatúru ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa podmienok obmedzenia osobnej slobody

jednotlivcov a následne aj na znenie § 7 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody,

podľa ktorého sa na prijatie odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje

splnenie troch podmienok, a to existencia právoplatného rozsudku, písomné vyhotovenie

rozsudku a nariadenie výkonu trestu vydané súdom, ktoré musia byť splnené kumulatívne.

Písomné vyhotovenie rozsudku malo byť v predmetnej veci podľa sťažovateľa v súlade

s v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) vyhotovené do 30 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia,

keďže v jeho prípade tomu podľa neho tak nebolo, nebola splnená conditio sine qua non,

t. j. podmienka obmedzenia jeho osobnej slobody spočívajúca v písomnom vyhotovení

rozsudku v okamihu jeho prevzatia do výkonu trestu odňatia slobody. Iný výklad slov

„súd rozsudok zašle ústavu dodatočne“ obsiahnutých v ustanovení § 7 ods. 1 zákona

o výkone trestu odňatia slobody by podľa sťažovateľa v materiálnom právnom štáte

neprichádzal do úvahy, keďže toto ustanovenie nezakladá výnimku pre písomné

vyhotovenie rozsudku podľa .

2.5 Krajský súd nevyhotovením písomného rozhodnutia v lehote podľa § 172 ods. 3

porušil podľa sťažovateľa jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, porušil podľa neho jeho osobnú slobodu zaručenú v čl. 17 ods. 2

tým, že ho prijal do výkonu trestu odňatia slobody bez splnenia podmienok určených

§ 7 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody v spojení s § 172 ods. 3 Trestného

poriadku.

2.6 Sťažovateľ ďalej vo svojej argumentácii poukázal na zásadu rímskeho práva

ius ex iniuria non oritur, ktorá má slovenskú formuláciu „Z bezprávia nemôže vzniknúť

právo“, v súlade s ktorou podľa neho v trestnom práve rovnako ako v ústavnom práve platí,

že pokiaľ sa zákon interpretuje a aplikuje v rozpore s platnou právnou úpravou a na úkor

priznanej ochrany, nemôže dôjsť k samočinnej reparácii protiprávneho stavu

na ústavne konformný stav. Okresný súd podľa neho tým, že „po uplynutí lehoty

ustanovenej na vyhotovenie písomného rozsudku o odsúdení sťažovateľa túto svoju úlohu

splnil a s veľkým omeškaním rozsudok písomne vyhotovil, sa nezmenila skutočnosť,

že v čase, keď sťažovateľa prijali do výkonu trestu odňatia slobody, neboli pre taký postup

orgánov Zboru justičnej a väzenskej stráže splnené všetky zákonom ustanovené

podmienky“.

2.7 Podľa sťažovateľa krajská prokuratúra v predmetnej veci nesplnila svoju ústavnú

úlohu zakotvenú v a o prokuratúre v znení

neskorších predpisov, pretože pri preskúmaní postupu orgánov štátu v jeho veci „svojou

nečinnosťou kombinovanou s veľmi nedbanlivou činnosťou tak, že vo výsledku uplatneného

postupu predstierala dôsledné dodržiavanie zákona oboma subjektmi štátu, hoci

v skutočnosti oba orgány štátu porušili zákon“.

2.8 Sťažovateľ požiadal ústavný súd, aby zaviazal krajskú prokuratúru zaplatiť mu

primerané finančné zadosťučinenie v symbolickej sume 1 €, ktoré má predstavovať

vyjadrenie jeho snahy o vyriešenie ústavnoprávnych nejasností v nastolenej ústavnoprávnej

otázke a zároveň je kompenzáciou ujmy spočívajúcej v dlhodobom pocite zúfalstva

a beznádeje, že privilégiá života v materiálnom právnom štáte sú pre neho nedostupné.

3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby v predmetnej veci

svojím nálezom rozhodol, že jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1

boli porušené, zaviazal krajskú prokuratúru uhradiť mu primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok..

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

9. Ústavný súd za podstatu tejto sťažnosti považoval namietané porušenie

sťažovateľovho základného práva podľa v spojení s ,

ku ktorému malo dôjsť

- postupom krajského súdu, ktorý uznesenie z 15. októbra 2019 po jeho vyhlásení

podľa tvrdenia sťažovateľa písomne vyhotovil až po uplynutí tridsaťdňovej lehoty

ustanovenej v ;

- postupom ÚVTOS, ktorý v čase prijatia sťažovateľa do výkonu trestu odňatia

slobody podľa neho nedisponoval písomným vyhotovením právoplatného rozsudku, pričom

písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa neho predstavovalo „conditio sine qua non“,

t. j. predstavovalo podmienku, ktorá musela byť naplnená podľa § 7 ods. 1 zákona o výkone

trestu odňatia slobody na jeho prijatie do výkonu trestu odňatia slobody;

- postupom krajskej prokuratúry, ktorá zostala v jeho prípade vo veci sťažovateľovej

„Žiadosti o okamžité prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody“ odôvodnenej

nezákonnosťou postupu ÚVTOS a krajského súdu nečinná, resp. vybavila ju podľa neho len

formálne, keď postup uvedených orgánov štátu vo svojej odpovedi vyhodnotila ako

zákonný.

10. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa ústavný súd považuje za potrebné

poukázať na ustanovenie , ktoré uvádza, že len čo

sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať trest odňatia slobody, stalo vykonateľným,

predseda senátu príslušného súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu ihneď vydá príkaz

na zadržanie odsúdeného na účel jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody a zároveň

nariadi výkon trestu odňatia slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia

slobody, ak je vo väzbe.

11. Z uvedeného ustanovenia je zjavné, že prvou a nevyhnutnou

podmienkou obmedzenia osobnej slobody sťažovateľa v tomto prípade bola existencia

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušného súdu, ktorým mu bol uložený

trest odňatia slobody. V danom prípade bol sťažovateľ odsúdený rozsudkom

z 21. novembra 2018, ktorý nenadobudol právoplatnosť, pretože sťažovateľ proti nemu

podal odvolanie, ktoré malo podľa odkladný účinok.

Krajský súd uznesením z 15. októbra 2019 na svojom verejnom zasadnutí odvolanie

sťažovateľa zamietol podľa ako nedôvodné.

11.1 Podľa bodu 3 je rozsudok právoplatný,

a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný, ak zákon síce proti nemu pripúšťa

odvolanie, ale podané odvolanie bolo zamietnuté. Uznesenie z 15. októbra 2019 bolo

v uvedený deň krajským súdom vyhlásené na jeho verejnom zasadnutí konanom v súlade

s a nasl. . Vyhlásením uznesenia z 15. októbra 2019 rozsudok

okresného súdu z 21. novembra 2018 nadobudol právoplatnosť i vykonateľnosť, a naplnenie

tohto predpokladu znamenalo v zmysle zákonnú povinnosť

pre krajský súd ako súd odvolací vydať príkaz na zadržanie odsúdeného na účel jeho

dodania do výkonu trestu a zároveň na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody a dodanie

odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody, keďže tento sa nachádzal vo väzbe.

11.2 Sťažovateľ argumentuje, že nevyhotovenie písomného rozhodnutia krajského

súdu v zákonnej lehote ustanovenej v malo predstavovať

dôvod jeho neprijatia do výkonu trestu odňatia slobody, pretože v dôsledku tohto porušenia

zákona v čase jeho prijatia do výkonu trestu ÚVTOS nedošlo k naplneniu všetkých

podmienok stanovených v § 7 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody, pričom

naplnenie zostávajúcich podmienok uvedených v tomto ustanovení nerozporuje (existencia

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ukladajúceho mu trest odňatia slobody

a nariadenie výkonu trestu príslušným súdom).

11.3 Podľa § 7 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody odsúdeného možno

prijať na výkon trestu len na základe právoplatného rozsudku súdu, ak sa preukáže jeho

totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Ak k nariadeniu výkonu trestu

nie je pripojené písomné vyhotovenie právoplatného rozsudku, súd rozsudok zašle ústavu

dodatočne. Na výkon trestu sa nastupuje v ústave na výkon väzby. Ak odsúdený dodaný

do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície alebo ozbrojenými

príslušníkmi finančnej správy nemá žiadny doklad, ktorým môže preukázať svoju totožnosť,

možno ho prijať, len ak jeho totožnosť písomne potvrdí orgán, ktorý ho do výkonu trestu

dodal. Ak totožnosť odsúdeného nemožno overiť, ústav odsúdeného do výkonu trestu

neprevezme.

11.4 Samotné znenie § 7 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody počíta

so situáciou, že v okamihu prijatia odsúdeného do výkonu trestu nemusí písomné

vyhotovenie rozhodnutia v jeho veci ešte existovať a zaväzuje príslušný súd povinnosťou

dodatočne toto rozhodnutie zaslať ÚVTOS. Výklad uvedeného ustanovenia, ktorý poskytuje

sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, je v rozpore s gramatickým i teleologickým výkladom

uvedeného ustanovenia, ktoré nadväzuje na jednotlivé ustanovenia ,

a navyše zo strany sťažovateľa nie je podopretý ani žiadnou relevantnou argumentáciou,

z ktorej by bolo možné vyvodiť, z akých dôvodov by mala podľa neho byť aplikácia

relevantných ustanovení zákonov dotknutými orgánmi štátu v tejto veci v rozpore

s princípmi právneho štátu.

11.5 V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa ústavný súd poukazuje na to,

že už samotné ustanovenie § 172 ods. 3 počíta s predĺžením lehoty na vyhotovenie

rozhodnutia, ku ktorému by ale malo správne dôjsť na základe povolenia predsedu súdu.

Z uvedeného je zrejmé, že aj pokiaľ by krajský súd nedodržal lehotu na písomné

vyhotovenie rozhodnutia, predĺženie tejto lehoty o niekoľko dní samo osebe nemôže byť

spôsobilé zasiahnuť do sťažovateľom označeného základného práva a už vôbec nemôže

spochybniť zákonnosť samotného rozsudku z 21. novembra 2018, ani čo sa týka dôvodov

odsúdenia sťažovateľa, ani čo sa týka výšky mu uloženého trestu ako zákonného podkladu

pre realizáciu výkonu trestu odňatia slobody. Ústavný súd navyše poukazuje na to,

že z nijakého ustanovenia ani zákona o výkone trestu odňatia slobody

nevyplýva, že následkom nedodržania lehoty vyhotovenia písomného rozhodnutia

príslušným súdom vzniká ÚVTOS povinnosť neprijať sťažovateľa do nariadeného výkonu

trestu.

11.6 Z uvedeného vyplýva, že na zákonnosť postupu ÚVTOS pri prijatí sťažovateľa

na výkon trestu odňatia slobody nemôže mať vplyv ani námietka nedodržania 30-dňovej

lehoty na vyhotovenie písomného rozhodnutia v zmysle

krajským súdom v napadnutom konaní.

11.7 Sťažovateľ ďalej namietal postup krajskej prokuratúry v predmetnej veci, ktorá

konala podľa neho len formálne, resp. pri ochrane jeho základných práv zostala podľa neho

nečinná. Z odpovedi krajskej prokuratúry vyplýva, že sťažovateľ bol 5. novembra 2019

(sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol nesprávne 6. novembra 2019, pozn.) na základe

príkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. prepustený z výkonu väzby

za súčasného nastúpenia nariadeného výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 12 rokov

uloženého mu rozsudkom okresného súdu z 21. novembra 2018, pričom nariadenie výkonu

trestu vydal krajský súd 15. novembra 2019 s tým, že originál spomínaného nariadenia

výkonu trestu sťažovateľa bol ÚVTOS doručený 21. októbra 2019. Následne krajská

prokuratúra, poukážuc na § 7 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody, konštatovala,

že ÚVTOS postupoval striktne v súlade so zákonom o výkone trestu odňatia slobody, majúc

k dispozícii všetky potrebné súdne rozhodnutia, t. j. aj uznesenie krajského súdu

z 15. októbra 2019.

11.8 Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajská prokuratúra sa

doručeným podaním sťažovateľa označeným ako „Žiadosť o okamžité prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody“ zaoberala. Vo svojej odpovedi špecifikovala dôvody, ktoré ju viedli

k prijatiu záveru o zákonnej súladnosti postupu ÚVTOS v predmetnej veci. V tejto

súvislosti ústavný súd poznamenáva, že využitie práva na podanie žiadosti a na jej

vybavenie štátnym orgánom v sebe nezahŕňa záruku, že sa konajúci orgán, v tomto prípade

krajská prokuratúra, stotožní so subjektívnymi skutkovými a právnymi názormi sťažovateľa

a rozhodne podľa jeho predstáv. Vzhľadom na to, ani skutočnosť, že sa krajskou

prokuratúrou zistený skutkový stav a jej právny názor na postup ÚVTOS nestotožňuje

s názorom sťažovateľa, nemožno kvalifikovať v žiadnom prípade ako nečinnosť, alebo

formálne vybavenie žiadosti porušujúce sťažovateľom označené základné právo.

11.9 Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

12. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa pri jej

predbežnom prerokovaní podľa rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľa

v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana B a r i c o v á predsedníčka senátu