Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 121/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátkou

JUDr. Ivetou Fabianovou, Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena podľa , na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2

, vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a na nedotknuteľnosť obydlia podľa , 2 a 3 Slovenskej

republiky a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom Okresného súdu Nitra

na domovú prehliadku sp. zn. OSNR-V-266/2019-1Tp/395/2019 z 13. júna 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. Ivetou Fabianovou, Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a na ochranu mena podľa

(ďalej len „ústava“), na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa , vlastniť majetok podľa

a na nedotknuteľnosť obydlia podľa , 2 a 3 a práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazom Okresného súdu Nitra (ďalej

len „okresný súd“) na domovú prehliadku sp. zn. OSNR-V-266/2019-1Tp/395/2019

z 13. júna 2019 (ďalej len „príkaz na domovú prehliadku“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom bol

13. júna 2019 vydaný príkaz na domovú prehliadku v rámci trestnej veci vedenej pre zločin

skrátenia dane a poistného podľa ustanovení a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Prezídiom

Policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, národnou jednotkou finančnej polície,

expozitúrou Stred pod ČVS: PPZ-1347/NKA-FP-ST-2018. Na základe uvedeného príkazu

na domovú prehliadku bola 19. júna 2019 vykonaná domová prehliadka v byte, ktorý je

vo výlučnom vlastníctve sťažovateľa a ktorý spolu s ním v dobe vykonania domovej

prehliadky užívala aj jeho družka.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ argumentuje, že predmetný príkaz na domovú

prehliadku bol vydaný okresným súdom nezákonne, nelegitímne a ústavne nekonformne

a jeho realizáciou došlo k zásahu do jeho označených základných práv zaručených

a jeho práva zaručeného dohovorom. Sťažovateľ je toho názoru, že vykonaná domová

prehliadka nespĺňala požiadavku proporcionality, keďže podľa jeho názoru účel, ktorý

prehliadka sledovala, bolo možné dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami. Na tom mieste

sťažovateľ poukazuje na obsah príkazu na domovú prehliadku, podľa ktorého sa označenej

vyšetrovanej trestnej činnosti mali dopustiť dosiaľ nestotožnené osoby, ktoré konali

prostredníctvom siete ovládaných a kontrolovaných subjektov registrovaných ako platitelia

dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Sťažovateľ dôvodí, že jeho družka, ktorá

zabezpečovala účtovníctvo pre dve z uvedených obchodných spoločností, bola „operatívne

vyťažená“ ešte pred realizáciou samotnej domovej prehliadky, a to 13. septembra 2018, keď

súčasne po tom, čo bola vyzvaná na vydanie súvisiacich účtovných dokladov, odovzdala

polícii súvisiace zápisky a poznámky, ktoré mala k dispozícii. Sťažovateľ tiež dodáva,

že predmetnú účtovnú činnosť v prospech označených subjektov mala ukončiť

už pred štyrmi rokmi. Napokon dôvodí, že pred vykonaním samotnej domovej prehliadky

19. júna 2019 menovaná sama dobrovoľne vydala ďalšie účtovné dokumenty a USB kľúč

obsahujúci relevantné dáta, teda realizácia domovej prehliadky nebola nevyhnutná.

4. Sťažovateľ zdôrazňuje, že sa ho vedené trestné konanie nijako netýka, nemá

postavenie ani podozrivej osoby a takéto postavenie nemá podľa jeho vyjadrenia ani jeho

družka. Zastáva názor, že v prípade vykonanej domovej prehliadky nebola splnená

požiadavka proporcionality, keďže vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nebola

dodržaná spravodlivá rovnováha medzi jeho právom na súkromie a výberom prostriedkov

potrebných k dosiahnutiu sledovaného cieľa. V závere ústavnej sťažnosti poukazuje

na následky vykonanej domovej prehliadky, ktoré sa prejavili v jeho osobnostnej sfére,

keď bolo podľa jeho vyjadrenia poškodené jeho dobré meno tak v oblasti bežného

občianskeho života, ako aj v oblasti jeho profesijného pôsobenia.

5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

v jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv

na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena

podľa , na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa , vlastniť majetok podľa

a na nedotknuteľnosť obydlia podľa , 2 a 3 a práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru príkazom na domovú

prehliadku okresného súdu a priznal tiež sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

v sume 50 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Východiskové ústavnoprávne normy

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je

podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel

žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá

náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne

neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery

10. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietaná neústavnosť, ako aj namietané

porušenie práv garantovaných dohovorom v súvislosti s nariadenou a vykonanou domovou

prehliadkou v byte, ktorý má sťažovateľ vo výlučnom vlastníctve a ktorý so súhlasom

sťažovateľa užívala aj jemu blízka osoba, jeho družka, k osobe ktorej bola vykonaná

domová prehliadka viazaná.

11. Ochrana obydlia je súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia.

Ochrana súkromia je zakotvená vo viacerých ustanoveniach , naproti tomu ochrana

práva na súkromie je v dohovore sústredená v čl. 8. Ústavný súd už v minulosti viackrát

judikoval, že základné práva obsiahnuté v ústave vykladá v intenciách dohovoru,

teda v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej

len „ESĽP“). Tak je to aj v súvislosti s danou problematikou.

12. Z hľadiska metodologického pri sťažnostiach týkajúcich sa namietaného

porušenia čl. 8 dohovoru po uznaní, že ide o vec spadajúcu do pôsobnosti označeného

článku, ESĽP presúva svoju pozornosť na skúmanie ospravedlniteľnosti takéhoto zásahu

z pohľadu limitov vymedzených čl. 8 dohovoru. Ako prvé nastupuje posúdenie kritéria

legality (že k zásahu došlo na základe zákona), potom legitímnosti (že k zásahu došlo

pre účely niektorého zo záujmov vymedzených čl. 8 ods. 2 dohovoru) a napokon

proporcionality zásahu, teda že zásah bol v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie

sledovaného cieľa nevyhnutný.

13. V posudzovanom prípade sťažovateľa došlo k obmedzeniu domovej slobody

na zákonnom podklade, ktorý predstavujú ustanovenia § 99 a nasledujúcich zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“), pričom toto obmedzenie sledovalo legitímny cieľ – verejný záujem na odhalení

trestnej činnosti.

14. Kritérium proporcionality aplikované pri posudzovaní zásahov do súkromia

vyžaduje adekvátne vyváženie dvoch navzájom si konkurujúcich záujmov, v konkrétnom

prípade záujmu sťažovateľa (garancia domovej slobody), na druhej strane verejného záujmu

na odhalení trestnej činnosti a na potrestaní páchateľov.

15. Sťažovateľ je toho názoru, že v jeho prípade bolo nariadenie a vykonanie

domovej prehliadky neprimeraným zásahom do práva na rešpektovanie súkromia a obydlia.

Z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti napadnutej domovej prehliadky a jej konformnosti

s dohovorom bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či bol zásah do domovej slobody

sťažovateľa primeraný, teda či zodpovedal zmienenej požiadavke proporcionality, inými

slovami, či súd, ktorý k vykonaniu domovej prehliadky privolil, náležite zohľadnil všetky

relevantné okolnosti prípadu, a či bol v celom svojom rozsahu konflikt spoločenského

záujmu na náležitom vyšetrení trestnej činnosti s domovou slobodou sťažovateľa vyriešený

v duchu požiadavky spravodlivej rovnováhy.

16. Z obsahu vydaného príkazu na domovú prehliadku, ako aj zo súvisiaceho spisu

Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej

polície, expozitúry Stred vedeného pod ČVS: PPZ-1347/NKA-FP-ST-2018 ústavný súd

zistil relevantné skutočnosti uvedené v nasledujúcich bodoch odôvodnenia tohto

rozhodnutia, z ktorých pri posúdení ústavnej sťažnosti sťažovateľa vychádzal.

17. Sudca pre prípravné konanie okresného súdu, ktorý vydal predmetný príkaz

na domovú prehliadku v byte sťažovateľa, potrebu jej vykonania odôvodnil v prvom rade

vykonávaným trestným stíhaním vo veci zločinu skrátenia dane a poistného podľa

ustanovení a . Podľa odôvodnenia príkazu na domovú

prehliadku trestná činnosť, ktorá bola predmetom vyšetrovania v rámci začatého trestného

stíhania, mala spočívať v konaní páchateľov (dovtedy ešte nestotožnených), ktorí v priebehu

rokov 2015 až 2017 vytvorili reťazec nimi ovládaných obchodných spoločností,

prostredníctvom ktorých predstierali nadobudnutie a dodanie tovarov, prác a služieb, pričom

na tento účel vyhotovovali nepravdivé účtovné doklady a realizovali bezhotovostné úhrady,

kde ich konečným úmyslom bolo „optimalizovať“ daňovú povinnosť špecifikovanej

obchodnej spoločnosti k DPH. Uvedená spoločnosť si tak mala na základe zaúčtovania

faktúr, ktoré mali deklarovať predstierané zdaniteľné plnenia, uplatniť právo na odpočítanie

DPH, v dôsledku čoho mala za zdaňovacie obdobie rokov 2015 až 2016 skrátiť vlastnú

daňovú povinnosť k DPH v celkovom rozsahu 1 076 561 €. V odôvodnení príkazu

na domovú prehliadku sudca pre prípravne konanie rovnako uviedol, že jednou z osôb,

u ktorej existuje podozrenie, že mohla byť zainteresovaná na spáchaní vyšetrovaného

skutku, resp. na vytvorení už uvedeného reťazca obchodných spoločností, je aj družka

sťažovateľa (ktorá spolu so sťažovateľom užíva byt vo vlastníctve sťažovateľa, v ktorom sa

podľa príkazu mala domová prehliadka vykonať). Na tomto mieste tiež okresný súd dodal,

že menovaná mala podľa získaných poznatkov viesť účtovnú evidenciu v dvoch

špecifikovaných spoločnostiach (uviedli to konatelia dotknutých spoločností) patriacich

do opísaného reťazca obchodných spoločností, ktorý mal slúžiť k páchaniu vyšetrovanej

trestnej činnosti. V príkaze na domovú prehliadku tak sudca pre prípravné konanie

konštatoval, že je dôvodné podozrenie, že v byte sťažovateľa, ktorý užíva aj jeho družka,

by sa mohli nachádzať veci dôležité pre trestné konanie (účtovná a iná dokumentácia

v listinnej, prípadne elektronickej podobe týkajúca sa označeného reťazca obchodných

spoločností).

18. Podkladom pre vydanie príkazu na domovú prehliadku bol pre sudcu návrh

Krajskej prokuratúry v Nitre sp. zn. I KO-V-115-1/19-NR zo 7. júna 2019 (ďalej len „návrh

prokurátora“), ktorý zase vychádzal z podnetu na predloženie návrhu na vydanie príkazu

na vykonanie domovej prehliadky č. p. PPZ-NKA-JFP3-V-346/2019 z 3. júna 2019

podaného vyšetrovateľom (ďalej len „podnet vyšetrovateľa“), v ktorom sa okrem iných

skutočností uvádza, že pri tzv. operatívnom vyťažení 13. septembra 2018 družka

sťažovateľa „Na záver uviedla, že túto spoluprácu ukončila, napriek tomuto však mala

na stole pečiatku spoločnosti a navyše ihneď po zapnutí notebooku

a spustení účtovného programu POHODA sa na obrazovke objavila posledne prezeraná

spoločnosť “. V podnete vyšetrovateľa je takisto poukázané na to, že

z úradného záznamu, ktorý bol z uvedeného operatívneho vyťaženia menovanej spísaný,

vyplýva, že v byte (v sťažovateľovom byte), v ktorom sa toto operatívne vyťaženie

uskutočnilo, sa nachádzali „aj záznamy týkajúce sa ďalšej spoločnosti

( ), ( ), ale aj spoločnosti

, kde je konateľom srb , tento vlastní aj spol. ,

ktorej prevádza finančné prostriedky za spol. v sume

100 000 €, ktoré obdržal na účet č. ú. od , aby ich

okamžite v hotovosti z účtu vybral“. Zo samotného záznamu z operatívneho

vyťaženia sp. zn. PPZ-NKA-JFP3-8-199/2018-PZ spísaného 13. septembra 2018 (ďalej len

„záznam z operatívneho vyťaženia“) vyplýva, že menovaná po tom, čo bola požiadaná

(v mieste jej trvalého bydliska) o predloženie relevantných účtovných dokumentov, sama

uviedla, že jej počítač sa nachádza v byte sťažovateľa, do ktorého sa menovaná na účel

poskytnutia prípadných relevantných informácií presunula spolu s príslušníkmi polície, ktorí

úkon operatívneho vyťaženia realizovali. Napokon zo zápisnice o vykonaní domovej

prehliadky ČVS: PPZ-1347/NKA-FP-ST-2018 spísanej 19. júna 2019 (ďalej len „zápisnica

o vykonaní domovej prehliadky“) vyplýva, že po predchádzajúcej výzve podľa § 104

osoba, u ktorej mala byť prehliadka vykonaná, teda družka sťažovateľa

(ako osoba užívajúca dotknuté obydlie), uviedla, „že by dobrovoľne vydala veci, ale v byte

sa nenachádza nič z uvedeného príkazu podľa jej vedomia“. Zo zápisnice o vykonaní

domovej prehliadky tiež vyplýva, že počas prehliadky boli nájdené a zaistené veci

špecifikované v zápisnici (faktúry a USB kľúč), pričom družka sťažovateľa v zápisnici

nevzniesla žiadnu námietku proti jej obsahu ani priebehu prehliadky.

19. Judikatúra ESĽP v súvislosti so zásahmi do domovej slobody zvykne

pri posudzovaní kritéria proporcionality v prvom rade skúmať, či boli dotknutému subjektu

poskytnuté dostatočne účinné záruky proti zneužitiu domovej prehliadky v podobe súdnej

kontroly, vykonanej spravidla formou predchádzajúceho súhlasu sudcu s domovou

prehliadkou. Ústavný súd je toho názoru, že dôvody, ktoré okresný súd vo vydanom príkaze

prezentoval, neboli vágne a spolu s návrhom prokurátora, podnetom vyšetrovateľa a ďalšími

podkladmi uvedenými v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia

poskytovali veľmi podrobnú identifikáciu dôvodov zakladajúcich podľa názoru orgánov

činných v trestnom konaní u družky sťažovateľa dôvodné podozrenie z účasti

na vyšetrovanej trestnej činnosti, na čo logicky nadväzoval záver o možnej prítomnosti vecí

súvisiacich s predmetnou trestnou činnosťou v obydlí užívanom aj družkou sťažovateľa.

Príkaz na domovú prehliadku spolu s ostatnými podkladmi, na základe ktorých bol príkaz

vydaný, podľa názoru ústavného súdu poskytovali dostatočne pregnantnú špecifikáciu

dôvodov prehliadky obydlia sťažovateľa.

20. Ďalšie z relevantných okolností, ktoré ústavný súd pri posúdení proporcionality

vykonaného zásahu zohľadnil, boli: povaha vyšetrovaného trestného činu (stupeň jeho

závažnosti), pozícia sťažovateľa vo vyšetrovanom prípade, potenciálne možnosti orgánov

činných v trestnom konaní pri zabezpečovaní dôkazov, špecifikácia rozsahu nariadenej

domovej prehliadky, spôsob vykonania domovej prehliadky a v neposlednom rade aj rozsah

možných následkov vykonanej prehliadky na povesť sťažovateľa.

21. Ústavný súd konštatuje, že domová prehliadka u sťažovateľa bola vykonaná

na účel objasnenia závažného trestného činu (zločin ekonomickej povahy spáchaný vysoko

sofistikovanou formou), sťažovateľ síce vo vyšetrovanej trestnej veci nijako nefiguroval,

avšak ako podozrivá osoba bola v príkaze na domovú prehliadku uvedená jeho družka,

ktorá bola preukázanou užívateľkou dotknutého obydlia (bytu sťažovateľa), v ktorom

zvykla mať uložené aj veci, ktoré jej slúžili k vykonávanej účtovnej činnosti, na základe

ktorej mala byť menovaná s vyšetrovanou trestnou činnosťou prepojená. Postavenie družky

sťažovateľa ako podozrivej, tak ako je to uvedené v bode 18 odôvodnenia tohto

rozhodnutia, sa opieralo o uchopiteľné dôvody (pozri konkrétne dôvody uvedené v zázname

z operatívneho vyťaženia). Sťažovateľ ako vlastník dotknutého obydlia tým, že umožnil

jeho užívanie aj ďalšej osobe, vzal na seba riziko prípadného zásahu do svojho súkromia,

ktorý bol s touto osobou spojený. Podstatné pre posúdenie veci je, či v relevantnom čase

nariadenia domovej prehliadky predostrel súdny príkaz dostatočné argumenty, osvedčujúce

dôvodné podozrenie (nie absolútnu istotu) o prítomnosti veci dôležitej pre trestné konanie

v dotknutom obydlí. Potenciálne relevantné dôkazy – účtovné dokumenty a iné nosiče

takéto informácie obsahujúce, súvisiace s trestnou činnosťou, nebolo možné zabezpečiť

inak ako ich zaistením u podozrivých osôb, ktoré nimi disponovali. Rozsah domovej

prehliadky bol príkazom súdu náležite limitovaný, keďže príkaz obsahoval presnú

identifikáciu vecí, na ktoré sa mala prehliadka sústrediť a obmedziť. Z obsahu zápisnice o

vykonanej prehliadke jasne vyplýva, že samotnému vykonaniu prehliadky predchádzala

výzva na dobrovoľné vydanie vecí v zmysle , ktorej nebolo

vyhovené (menovaná sa vyjadrila, že špecifikovanými vecami nedisponuje), a prehliadka

bola vykonaná za účasti nezávislej osoby („osoba nezúčastnená na veci“). Toto je sumár

faktorov, ktoré podľa názoru ústavného súdu svedčia v prospech záveru o primeranosti

vykonaného zásahu. Oproti nim stojí s veľkou pravdepodobnosťou možný, negatívny dopad

vykonaného zásahu na povesť sťažovateľa v jeho okolí, čo je následok nevyhnutne spojený

s domovou prehliadkou vykonávanou v bytovom dome, obývanom okrem sťažovateľa

komunitou susedov. Početná skupina na prvom mieste uvedených faktorov však celkom

jednoznačne posúva celkové hodnotenie situácie v prospech primeranosti vykonaného

zásahu.

22. Na základe komplexného posúdenia všetkých relevantných faktorov

v okolnostiach prípadu sťažovateľa tak ústavný súd dospel k záveru, že zásah do domovej

slobody sťažovateľa bol primeraný sledovanému cieľu, a teda ústavne akceptovateľný

a konformný s limitmi, vyplývajúcimi zo sťažovateľom namietaného článku dohovoru.

23. Vychádzajúc zo záverov uvedených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia

tohto rozhodnutia, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne

neopodstatnenú a ako takú ju podľa odmietol.

24. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu