Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 121/2020
PDF · 216.41 KB
No categories available
II. ÚS 121/2020
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátkou
JUDr. Ivetou Fabianovou, Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom Okresného súdu Nitra
na domovú prehliadku sp. zn. OSNR-V-266/2019-1Tp/395/2019 z 13. júna 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
7. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. Ivetou Fabianovou, Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
a na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1, 2 a 3 ústavy a práva na rešpektovanie
súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazom Okresného súdu Nitra (ďalej
len „okresný súd“) na domovú prehliadku sp. zn. OSNR-V-266/2019-1Tp/395/2019
z 13. júna 2019 (ďalej len „príkaz na domovú prehliadku“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom bol
13. júna 2019 vydaný príkaz na domovú prehliadku v rámci trestnej veci vedenej pre zločin
skrátenia dane a poistného podľa ustanovení § 276 ods. 1 a 4 zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) Prezídiom
Policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, národnou jednotkou finančnej polície,
expozitúrou Stred pod ČVS: PPZ-1347/NKA-FP-ST-2018. Na základe uvedeného príkazu
na domovú prehliadku bola 19. júna 2019 vykonaná domová prehliadka v byte, ktorý je
vo výlučnom vlastníctve sťažovateľa a ktorý spolu s ním v dobe vykonania domovej
prehliadky užívala aj jeho družka.
3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ argumentuje, že predmetný príkaz na domovú
prehliadku bol vydaný okresným súdom nezákonne, nelegitímne a ústavne nekonformne
a jeho realizáciou došlo k zásahu do jeho označených základných práv zaručených ústavou
a jeho práva zaručeného dohovorom. Sťažovateľ je toho názoru, že vykonaná domová
prehliadka nespĺňala požiadavku proporcionality, keďže podľa jeho názoru účel, ktorý
prehliadka sledovala, bolo možné dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami. Na tom mieste
sťažovateľ poukazuje na obsah príkazu na domovú prehliadku, podľa ktorého sa označenej
vyšetrovanej trestnej činnosti mali dopustiť dosiaľ nestotožnené osoby, ktoré konali
prostredníctvom siete ovládaných a kontrolovaných subjektov registrovaných ako platitelia
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Sťažovateľ dôvodí, že jeho družka, ktorá
zabezpečovala účtovníctvo pre dve z uvedených obchodných spoločností, bola „operatívne
vyťažená“ ešte pred realizáciou samotnej domovej prehliadky, a to 13. septembra 2018, keď
súčasne po tom, čo bola vyzvaná na vydanie súvisiacich účtovných dokladov, odovzdala
polícii súvisiace zápisky a poznámky, ktoré mala k dispozícii. Sťažovateľ tiež dodáva,
že predmetnú účtovnú činnosť v prospech označených subjektov mala ukončiť
už pred štyrmi rokmi. Napokon dôvodí, že pred vykonaním samotnej domovej prehliadky
19. júna 2019 menovaná sama dobrovoľne vydala ďalšie účtovné dokumenty a USB kľúč
obsahujúci relevantné dáta, teda realizácia domovej prehliadky nebola nevyhnutná.
4. Sťažovateľ zdôrazňuje, že sa ho vedené trestné konanie nijako netýka, nemá
postavenie ani podozrivej osoby a takéto postavenie nemá podľa jeho vyjadrenia ani jeho
družka. Zastáva názor, že v prípade vykonanej domovej prehliadky nebola splnená
požiadavka proporcionality, keďže vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nebola
dodržaná spravodlivá rovnováha medzi jeho právom na súkromie a výberom prostriedkov
potrebných k dosiahnutiu sledovaného cieľa. V závere ústavnej sťažnosti poukazuje
na následky vykonanej domovej prehliadky, ktoré sa prejavili v jeho osobnostnej sfére,
keď bolo podľa jeho vyjadrenia poškodené jeho dobré meno tak v oblasti bežného
občianskeho života, ako aj v oblasti jeho profesijného pôsobenia.
5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
v jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv
na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena
podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
a na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1, 2 a 3 ústavy a práva na rešpektovanie
súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru príkazom na domovú
prehliadku okresného súdu a priznal tiež sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie
v sume 50 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Východiskové ústavnoprávne normy
6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je
podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel
žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá
náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne
neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery
10. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietaná neústavnosť, ako aj namietané
porušenie práv garantovaných dohovorom v súvislosti s nariadenou a vykonanou domovou
prehliadkou v byte, ktorý má sťažovateľ vo výlučnom vlastníctve a ktorý so súhlasom
sťažovateľa užívala aj jemu blízka osoba, jeho družka, k osobe ktorej bola vykonaná
domová prehliadka viazaná.
11. Ochrana obydlia je súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia.
Ochrana súkromia je zakotvená vo viacerých ustanoveniach ústavy, naproti tomu ochrana
práva na súkromie je v dohovore sústredená v čl. 8. Ústavný súd už v minulosti viackrát
judikoval, že základné práva obsiahnuté v ústave vykladá v intenciách dohovoru,
teda v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej
len „ESĽP“). Tak je to aj v súvislosti s danou problematikou.
12. Z hľadiska metodologického pri sťažnostiach týkajúcich sa namietaného
porušenia čl. 8 dohovoru po uznaní, že ide o vec spadajúcu do pôsobnosti označeného
článku, ESĽP presúva svoju pozornosť na skúmanie ospravedlniteľnosti takéhoto zásahu
z pohľadu limitov vymedzených čl. 8 dohovoru. Ako prvé nastupuje posúdenie kritéria
legality (že k zásahu došlo na základe zákona), potom legitímnosti (že k zásahu došlo
pre účely niektorého zo záujmov vymedzených čl. 8 ods. 2 dohovoru) a napokon
proporcionality zásahu, teda že zásah bol v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie
sledovaného cieľa nevyhnutný.
13. V posudzovanom prípade sťažovateľa došlo k obmedzeniu domovej slobody
na zákonnom podklade, ktorý predstavujú ustanovenia § 99 a nasledujúcich zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“), pričom toto obmedzenie sledovalo legitímny cieľ – verejný záujem na odhalení
trestnej činnosti.
14. Kritérium proporcionality aplikované pri posudzovaní zásahov do súkromia
vyžaduje adekvátne vyváženie dvoch navzájom si konkurujúcich záujmov, v konkrétnom
prípade záujmu sťažovateľa (garancia domovej slobody), na druhej strane verejného záujmu
na odhalení trestnej činnosti a na potrestaní páchateľov.
15. Sťažovateľ je toho názoru, že v jeho prípade bolo nariadenie a vykonanie
domovej prehliadky neprimeraným zásahom do práva na rešpektovanie súkromia a obydlia.
Z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti napadnutej domovej prehliadky a jej konformnosti
s dohovorom bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či bol zásah do domovej slobody
sťažovateľa primeraný, teda či zodpovedal zmienenej požiadavke proporcionality, inými
slovami, či súd, ktorý k vykonaniu domovej prehliadky privolil, náležite zohľadnil všetky
relevantné okolnosti prípadu, a či bol v celom svojom rozsahu konflikt spoločenského
záujmu na náležitom vyšetrení trestnej činnosti s domovou slobodou sťažovateľa vyriešený
v duchu požiadavky spravodlivej rovnováhy.
16. Z obsahu vydaného príkazu na domovú prehliadku, ako aj zo súvisiaceho spisu
Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej
polície, expozitúry Stred vedeného pod ČVS: PPZ-1347/NKA-FP-ST-2018 ústavný súd
zistil relevantné skutočnosti uvedené v nasledujúcich bodoch odôvodnenia tohto
rozhodnutia, z ktorých pri posúdení ústavnej sťažnosti sťažovateľa vychádzal.
17. Sudca pre prípravné konanie okresného súdu, ktorý vydal predmetný príkaz
na domovú prehliadku v byte sťažovateľa, potrebu jej vykonania odôvodnil v prvom rade
vykonávaným trestným stíhaním vo veci zločinu skrátenia dane a poistného podľa
ustanovení § 276 ods. 1 a 4 Trestného zákona. Podľa odôvodnenia príkazu na domovú
prehliadku trestná činnosť, ktorá bola predmetom vyšetrovania v rámci začatého trestného
stíhania, mala spočívať v konaní páchateľov (dovtedy ešte nestotožnených), ktorí v priebehu
rokov 2015 až 2017 vytvorili reťazec nimi ovládaných obchodných spoločností,
prostredníctvom ktorých predstierali nadobudnutie a dodanie tovarov, prác a služieb, pričom
na tento účel vyhotovovali nepravdivé účtovné doklady a realizovali bezhotovostné úhrady,
kde ich konečným úmyslom bolo „optimalizovať“ daňovú povinnosť špecifikovanej
obchodnej spoločnosti k DPH. Uvedená spoločnosť si tak mala na základe zaúčtovania
faktúr, ktoré mali deklarovať predstierané zdaniteľné plnenia, uplatniť právo na odpočítanie
DPH, v dôsledku čoho mala za zdaňovacie obdobie rokov 2015 až 2016 skrátiť vlastnú
daňovú povinnosť k DPH v celkovom rozsahu 1 076 561 €. V odôvodnení príkazu
na domovú prehliadku sudca pre prípravne konanie rovnako uviedol, že jednou z osôb,
u ktorej existuje podozrenie, že mohla byť zainteresovaná na spáchaní vyšetrovaného
skutku, resp. na vytvorení už uvedeného reťazca obchodných spoločností, je aj družka
sťažovateľa (ktorá spolu so sťažovateľom užíva byt vo vlastníctve sťažovateľa, v ktorom sa
podľa príkazu mala domová prehliadka vykonať). Na tomto mieste tiež okresný súd dodal,
že menovaná mala podľa získaných poznatkov viesť účtovnú evidenciu v dvoch
špecifikovaných spoločnostiach (uviedli to konatelia dotknutých spoločností) patriacich
do opísaného reťazca obchodných spoločností, ktorý mal slúžiť k páchaniu vyšetrovanej
trestnej činnosti. V príkaze na domovú prehliadku tak sudca pre prípravné konanie
konštatoval, že je dôvodné podozrenie, že v byte sťažovateľa, ktorý užíva aj jeho družka,
by sa mohli nachádzať veci dôležité pre trestné konanie (účtovná a iná dokumentácia
v listinnej, prípadne elektronickej podobe týkajúca sa označeného reťazca obchodných
spoločností).
18. Podkladom pre vydanie príkazu na domovú prehliadku bol pre sudcu návrh
Krajskej prokuratúry v Nitre sp. zn. I KO-V-115-1/19-NR zo 7. júna 2019 (ďalej len „návrh
prokurátora“), ktorý zase vychádzal z podnetu na predloženie návrhu na vydanie príkazu
na vykonanie domovej prehliadky č. p. PPZ-NKA-JFP3-V-346/2019 z 3. júna 2019
podaného vyšetrovateľom (ďalej len „podnet vyšetrovateľa“), v ktorom sa okrem iných
skutočností uvádza, že pri tzv. operatívnom vyťažení 13. septembra 2018 družka
sťažovateľa „Na záver uviedla, že túto spoluprácu ukončila, napriek tomuto však mala
na stole pečiatku spoločnosti a navyše ihneď po zapnutí notebooku
a spustení účtovného programu POHODA sa na obrazovke objavila posledne prezeraná
spoločnosť “. V podnete vyšetrovateľa je takisto poukázané na to, že
z úradného záznamu, ktorý bol z uvedeného operatívneho vyťaženia menovanej spísaný,
vyplýva, že v byte (v sťažovateľovom byte), v ktorom sa toto operatívne vyťaženie
uskutočnilo, sa nachádzali „aj záznamy týkajúce sa ďalšej spoločnosti
( ), ( ), ale aj spoločnosti
, kde je konateľom srb , tento vlastní aj spol. ,
ktorej prevádza finančné prostriedky za spol. v sume
100 000 €, ktoré obdržal na účet č. ú. od , aby ich
okamžite v hotovosti z účtu vybral“. Zo samotného záznamu z operatívneho
vyťaženia sp. zn. PPZ-NKA-JFP3-8-199/2018-PZ spísaného 13. septembra 2018 (ďalej len
„záznam z operatívneho vyťaženia“) vyplýva, že menovaná po tom, čo bola požiadaná
(v mieste jej trvalého bydliska) o predloženie relevantných účtovných dokumentov, sama
uviedla, že jej počítač sa nachádza v byte sťažovateľa, do ktorého sa menovaná na účel
poskytnutia prípadných relevantných informácií presunula spolu s príslušníkmi polície, ktorí
úkon operatívneho vyťaženia realizovali. Napokon zo zápisnice o vykonaní domovej
prehliadky ČVS: PPZ-1347/NKA-FP-ST-2018 spísanej 19. júna 2019 (ďalej len „zápisnica
o vykonaní domovej prehliadky“) vyplýva, že po predchádzajúcej výzve podľa § 104
Trestného poriadku osoba, u ktorej mala byť prehliadka vykonaná, teda družka sťažovateľa
(ako osoba užívajúca dotknuté obydlie), uviedla, „že by dobrovoľne vydala veci, ale v byte
sa nenachádza nič z uvedeného príkazu podľa jej vedomia“. Zo zápisnice o vykonaní
domovej prehliadky tiež vyplýva, že počas prehliadky boli nájdené a zaistené veci
špecifikované v zápisnici (faktúry a USB kľúč), pričom družka sťažovateľa v zápisnici
nevzniesla žiadnu námietku proti jej obsahu ani priebehu prehliadky.
19. Judikatúra ESĽP v súvislosti so zásahmi do domovej slobody zvykne
pri posudzovaní kritéria proporcionality v prvom rade skúmať, či boli dotknutému subjektu
poskytnuté dostatočne účinné záruky proti zneužitiu domovej prehliadky v podobe súdnej
kontroly, vykonanej spravidla formou predchádzajúceho súhlasu sudcu s domovou
prehliadkou. Ústavný súd je toho názoru, že dôvody, ktoré okresný súd vo vydanom príkaze
prezentoval, neboli vágne a spolu s návrhom prokurátora, podnetom vyšetrovateľa a ďalšími
podkladmi uvedenými v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia
poskytovali veľmi podrobnú identifikáciu dôvodov zakladajúcich podľa názoru orgánov
činných v trestnom konaní u družky sťažovateľa dôvodné podozrenie z účasti
na vyšetrovanej trestnej činnosti, na čo logicky nadväzoval záver o možnej prítomnosti vecí
súvisiacich s predmetnou trestnou činnosťou v obydlí užívanom aj družkou sťažovateľa.
Príkaz na domovú prehliadku spolu s ostatnými podkladmi, na základe ktorých bol príkaz
vydaný, podľa názoru ústavného súdu poskytovali dostatočne pregnantnú špecifikáciu
dôvodov prehliadky obydlia sťažovateľa.
20. Ďalšie z relevantných okolností, ktoré ústavný súd pri posúdení proporcionality
vykonaného zásahu zohľadnil, boli: povaha vyšetrovaného trestného činu (stupeň jeho
závažnosti), pozícia sťažovateľa vo vyšetrovanom prípade, potenciálne možnosti orgánov
činných v trestnom konaní pri zabezpečovaní dôkazov, špecifikácia rozsahu nariadenej
domovej prehliadky, spôsob vykonania domovej prehliadky a v neposlednom rade aj rozsah
možných následkov vykonanej prehliadky na povesť sťažovateľa.
21. Ústavný súd konštatuje, že domová prehliadka u sťažovateľa bola vykonaná
na účel objasnenia závažného trestného činu (zločin ekonomickej povahy spáchaný vysoko
sofistikovanou formou), sťažovateľ síce vo vyšetrovanej trestnej veci nijako nefiguroval,
avšak ako podozrivá osoba bola v príkaze na domovú prehliadku uvedená jeho družka,
ktorá bola preukázanou užívateľkou dotknutého obydlia (bytu sťažovateľa), v ktorom
zvykla mať uložené aj veci, ktoré jej slúžili k vykonávanej účtovnej činnosti, na základe
ktorej mala byť menovaná s vyšetrovanou trestnou činnosťou prepojená. Postavenie družky
sťažovateľa ako podozrivej, tak ako je to uvedené v bode 18 odôvodnenia tohto
rozhodnutia, sa opieralo o uchopiteľné dôvody (pozri konkrétne dôvody uvedené v zázname
z operatívneho vyťaženia). Sťažovateľ ako vlastník dotknutého obydlia tým, že umožnil
jeho užívanie aj ďalšej osobe, vzal na seba riziko prípadného zásahu do svojho súkromia,
ktorý bol s touto osobou spojený. Podstatné pre posúdenie veci je, či v relevantnom čase
nariadenia domovej prehliadky predostrel súdny príkaz dostatočné argumenty, osvedčujúce
dôvodné podozrenie (nie absolútnu istotu) o prítomnosti veci dôležitej pre trestné konanie
v dotknutom obydlí. Potenciálne relevantné dôkazy – účtovné dokumenty a iné nosiče
takéto informácie obsahujúce, súvisiace s trestnou činnosťou, nebolo možné zabezpečiť
inak ako ich zaistením u podozrivých osôb, ktoré nimi disponovali. Rozsah domovej
prehliadky bol príkazom súdu náležite limitovaný, keďže príkaz obsahoval presnú
identifikáciu vecí, na ktoré sa mala prehliadka sústrediť a obmedziť. Z obsahu zápisnice o
vykonanej prehliadke jasne vyplýva, že samotnému vykonaniu prehliadky predchádzala
výzva na dobrovoľné vydanie vecí v zmysle § 104 Trestného poriadku, ktorej nebolo
vyhovené (menovaná sa vyjadrila, že špecifikovanými vecami nedisponuje), a prehliadka
bola vykonaná za účasti nezávislej osoby („osoba nezúčastnená na veci“). Toto je sumár
faktorov, ktoré podľa názoru ústavného súdu svedčia v prospech záveru o primeranosti
vykonaného zásahu. Oproti nim stojí s veľkou pravdepodobnosťou možný, negatívny dopad
vykonaného zásahu na povesť sťažovateľa v jeho okolí, čo je následok nevyhnutne spojený
s domovou prehliadkou vykonávanou v bytovom dome, obývanom okrem sťažovateľa
komunitou susedov. Početná skupina na prvom mieste uvedených faktorov však celkom
jednoznačne posúva celkové hodnotenie situácie v prospech primeranosti vykonaného
zásahu.
22. Na základe komplexného posúdenia všetkých relevantných faktorov
v okolnostiach prípadu sťažovateľa tak ústavný súd dospel k záveru, že zásah do domovej
slobody sťažovateľa bol primeraný sledovanému cieľu, a teda ústavne akceptovateľný
a konformný s limitmi, vyplývajúcimi zo sťažovateľom namietaného článku dohovoru.
23. Vychádzajúc zo záverov uvedených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia
tohto rozhodnutia, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne
neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol.
24. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa
potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu