Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 7/2020
PDF · 365.32 KB
No categories available
PL. ÚS 7/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2020 v pléne
zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,
Libora Duľu, Miroslava Duriša, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra
Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského prerokoval oznámenie sudcu Ústavného
súdu Slovenskej republiky Rastislava Kaššáka o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu
sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.
Rvp 500/2020 pre možný pomer k navrhovateľovi ,
, , a takto
rozhodol:
1. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Rastislav Kaššák n i e j e
v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 500/2020.
2. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky o nevylúčení sudcu Ústavného
súdu Slovenskej republiky z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde
Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 500/2020 n a d o b ú d a právoplatnosť
a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a oznámenie možných dôvodov vylúčenia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol
10. marca 2020 doručený návrh na začatie konania vo volebných veciach
, , (ďalej len „navrhovateľ“),
podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v ktorom
navrhovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej
republiky, ktoré sa konali 29. februára 2020, a porušenie svojho základného práva na priame
a rovné volebné právo podľa čl. 30 ods. 3 ústavy, čl. 74 ústavy a čl. 21 Listiny základných
práv a slobôd, právo na rovnosť podľa čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10 Volpp 1/2019 z 19. decembra 2019.
2. Sudca ústavného súdu Rastislav Kaššák oznámením z 3. apríla 2020 v súlade
s § 49 ods. 4 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predsedovi ústavného
súdu oznámil nasledovné skutočnosti:
„Chcel by som poukázať na dôvod môjho vylúčenia a to na skutočnosť, že som bol
s navrhovateľom/sťažovateľom – osobou od 16.07.2008 do
05.05.2011 členom predstavenstva obchodnej spoločnosti
, v súčasnosti so sídlom .
Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam chcem zdôrazniť, že môj prístup k tejto
veci a sťažovateľovi zodpovedá plne povinnostiam vyplývajúcim z funkcie sudcu Ústavného
súdu Slovenskej republiky, preto by som ani nebol pri konaní a rozhodovaní o tejto veci voči
sťažovateľovi zaujatý.“
Vzhľadom na uvedené a s poukazom na § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde preto
sudca Rastislav Kaššák navrhol, aby bol vylúčený z konania a rozhodovania vo veci vedenej
pod sp. zn. Rvp 500/2020 podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
II.
Relevantná právna úprava
3. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený
z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom
konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach na ústavnom súde.
Podľa § 51 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje plénum ústavného
súdu. Sudca ústavného súdu, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti účastníkom
konania, ktorý vyhlásil svoju zaujatosť vo veci alebo ktorý oznámil dôvody vylúčenia podľa
§ 49 ods. 4, sa hlasovania o svojom vylúčení a hlasovania o vylúčení iného sudcu ústavného
súdu nezúčastní.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
4. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva
na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd
pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim
rozvíja už viac ako 30 rokov (porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok
ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP
z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované
rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti
sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić
v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri
objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok ESĽP
z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod
na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je
rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne
odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP
z 25. 6. 1992, bod 51).
4.1 Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie,
postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa
predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Na subjektívny test plynule nadväzuje test
objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho
nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie
(ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“).
5. Podstatou oznámenia sudcu ústavného súdu Rastislava Kaššáka (ďalej
aj „dotknutý sudca“) o dôvodoch jeho možného vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie
v konaní vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 500/2020 je skutočnosť,
že sa osobne pozná s navrhovateľom , s ktorým boli v čase
od 16. júla 2008 do 5. mája 2011 členmi predstavenstva obchodnej spoločnosti
, .
5.1 V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49 ods. 1
zákona o ústavnom súde je potrebné uviesť, že predpoklad vylúčenia dotknutého sudcu
ústavného súdu opísaný ako „pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo
ich zástupcom“ v prípade oznámenia dotknutého sudcu ústavného súdu nie je naplnený.
5.2 Dotknutý sudca nie je v príbuzenskom vzťahu s navrhovateľom či jemu blízkou
osobou, dotknutý sudca nemá pomer k veci.
5.3 Známosť medzi dotknutým sudcom ústavného súdu a navrhovateľom plynie len
z časovo ohraničenej doby približne troch rokov, počas ktorých sa dotknutý sudca
ústavného súdu a navrhovateľ stretávali v súvislosti s výkonom funkcie členov
predstavenstva obchodnej spoločnosti, to znamená na pracovnej a profesionálnej úrovni.
Sám dotknutý sudca ústavného súdu v rámci oznámenia možných dôvodov svojej
predpojatosti vyjadril, že sa osobne vo veci necíti byť zaujatý a jeho prístup k rozhodovaniu
vo veci navrhovateľa plne zodpovedá a bude zodpovedať povinnostiam vyplývajúcim
z funkcie sudcu ústavného súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi dotknutým
sudcom ústavného súdu a navrhovateľom bol vzťahom pracovným, bol ohraničený istým
relatívne krátkym časovým obdobím, od ktorého uplynul už dostatočne dlhý čas deviatich
rokov, počas ktorých už neboli v osobnom kontakte, ako aj vzhľadom na samotné
vyhlásenie dotknutého sudcu ústavného súdu vo vzťahu k vnímaniu vlastnej subjektívnej
zaujatosti je potrebné možnú zaujatosť tohto sudcu vykladať reštriktívnejšie.
5.4 Pokiaľ ide o subjektívne hľadisko, je potrebné vychádzať z prezumpcie
nepredpojatosti dotknutého sudcu a zistiť, či jeho vyjadrenia alebo správanie v konkrétnej
veci neposkytujú dôkazy pre vyvrátenie tejto domnienky. Na základe spomenutého
vyjadrenia dotknutého sudcu ani na základe samotného správania dotknutého sudcu nie je
možné pochybovať o jeho subjektívnej nestrannosti pri rozhodovaní o veci vedenej
pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 500/2020.
5.5 Pri skúmaní nestrannosti dotknutého sudcu ústavného súdu z objektívneho
hľadiska ústavný súd nezistil relevantnú skutočnosť, ktorá by mohla vzbudzovať
pochybnosti o nestrannosti dotknutého sudcu ústavného súdu, keďže súvislosť medzi
označeným profesijným vzťahom dotknutého sudcu ústavného súdu s navrhovateľom
na jednej strane a konaním pred ústavným súdom sp. zn. Rvp 500/2020 na strane druhej
je nepriama a týka sa vzdialenejšej minulosti, pričom samotný kontakt dotknutého sudcu
ústavného súdu s navrhovateľom mal formálny pracovný charakter. Preto nemôže byť
základom pre nadobudnutie objektívnej pochybnosti o zaujatosti dotknutého sudcu
ústavného súdu vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 500/2020.
5.6 Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti dotknutého sudcu
ústavného súdu v predmetnej veci sp. zn. Rvp 500/2020 si nevyžaduje vylúčenie dotknutého
sudcu ústavného súdu z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 500/2020,
a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
6. Vzhľadom na zákonnú lehotu na rozhodnutie ústavného súdu o návrhu na začatie
konania podľa čl. 129 ods. 2 ústavy o ústavnosti a zákonnosti volieb do 90 dní od doručenia
návrhu podľa § 162 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona
o ústavnom súde tak, že toto uznesenie o nevylúčení dotknutého sudcu ústavného súdu
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 500/2020
nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2
výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. apríla 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky