Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 7/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2020 v pléne

zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,

Libora Duľu, Miroslava Duriša, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra

Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského prerokoval oznámenie sudcu Ústavného

súdu Slovenskej republiky Rastislava Kaššáka o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu

sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

pre možný pomer k navrhovateľovi ,

, , a takto

rozhodol:

1. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Rastislav Kaššák n i e j e

v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

2. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky o nevylúčení sudcu Ústavného

súdu Slovenskej republiky z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde

Slovenskej republiky pod sp. zn. n a d o b ú d a právoplatnosť

a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a oznámenie možných dôvodov vylúčenia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

10. marca 2020 doručený návrh na začatie konania vo volebných veciach

, , (ďalej len „navrhovateľ“),

podľa (ďalej len „“), v ktorom

navrhovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej

republiky, ktoré sa konali 29. februára 2020, a porušenie svojho základného práva na priame

a rovné volebné právo podľa , a Listiny základných

práv a slobôd, právo na rovnosť podľa , ako aj porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa a 2 rozhodnutím Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 19. decembra 2019.

2. Sudca ústavného súdu Rastislav Kaššák oznámením z 3. apríla 2020 v súlade

s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) predsedovi ústavného

súdu oznámil nasledovné skutočnosti:

„Chcel by som poukázať na dôvod môjho vylúčenia a to na skutočnosť, že som bol

s navrhovateľom/sťažovateľom – osobou od 16.07.2008 do

05.05.2011 členom predstavenstva obchodnej spoločnosti

, v súčasnosti so sídlom .

Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam chcem zdôrazniť, že môj prístup k tejto

veci a sťažovateľovi zodpovedá plne povinnostiam vyplývajúcim z funkcie sudcu Ústavného

súdu Slovenskej republiky, preto by som ani nebol pri konaní a rozhodovaní o tejto veci voči

sťažovateľovi zaujatý.“

Vzhľadom na uvedené a s poukazom na preto

sudca Rastislav Kaššák navrhol, aby bol vylúčený z konania a rozhodovania vo veci vedenej

pod sp. zn. podľa .

II.

Relevantná právna úprava

3. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

Podľa prvej a druhej vety ak ide o rozhodovanie

v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje plénum ústavného

súdu. Sudca ústavného súdu, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti účastníkom

konania, ktorý vyhlásil svoju zaujatosť vo veci alebo ktorý oznámil dôvody vylúčenia podľa

§ 49 ods. 4, sa hlasovania o svojom vylúčení a hlasovania o vylúčení iného sudcu ústavného

súdu nezúčastní.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

4. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva

na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd

pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim

rozvíja už viac ako 30 rokov (porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok

ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP

z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované

rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti

sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić

v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri

objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok ESĽP

z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod

na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je

rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne

odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP

z 25. 6. 1992, bod 51).

4.1 Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie,

postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa

predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Na subjektívny test plynule nadväzuje test

objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho

nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie

(ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“).

5. Podstatou oznámenia sudcu ústavného súdu Rastislava Kaššáka (ďalej

aj „dotknutý sudca“) o dôvodoch jeho možného vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie

v konaní vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn. je skutočnosť,

že sa osobne pozná s navrhovateľom , s ktorým boli v čase

od 16. júla 2008 do 5. mája 2011 členmi predstavenstva obchodnej spoločnosti

, .

5.1 V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49 ods. 1

je potrebné uviesť, že predpoklad vylúčenia dotknutého sudcu

ústavného súdu opísaný ako „pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo

ich zástupcom“ v prípade oznámenia dotknutého sudcu ústavného súdu nie je naplnený.

5.2 Dotknutý sudca nie je v príbuzenskom vzťahu s navrhovateľom či jemu blízkou

osobou, dotknutý sudca nemá pomer k veci.

5.3 Známosť medzi dotknutým sudcom ústavného súdu a navrhovateľom plynie len

z časovo ohraničenej doby približne troch rokov, počas ktorých sa dotknutý sudca

ústavného súdu a navrhovateľ stretávali v súvislosti s výkonom funkcie členov

predstavenstva obchodnej spoločnosti, to znamená na pracovnej a profesionálnej úrovni.

Sám dotknutý sudca ústavného súdu v rámci oznámenia možných dôvodov svojej

predpojatosti vyjadril, že sa osobne vo veci necíti byť zaujatý a jeho prístup k rozhodovaniu

vo veci navrhovateľa plne zodpovedá a bude zodpovedať povinnostiam vyplývajúcim

z funkcie sudcu ústavného súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi dotknutým

sudcom ústavného súdu a navrhovateľom bol vzťahom pracovným, bol ohraničený istým

relatívne krátkym časovým obdobím, od ktorého uplynul už dostatočne dlhý čas deviatich

rokov, počas ktorých už neboli v osobnom kontakte, ako aj vzhľadom na samotné

vyhlásenie dotknutého sudcu ústavného súdu vo vzťahu k vnímaniu vlastnej subjektívnej

zaujatosti je potrebné možnú zaujatosť tohto sudcu vykladať reštriktívnejšie.

5.4 Pokiaľ ide o subjektívne hľadisko, je potrebné vychádzať z prezumpcie

nepredpojatosti dotknutého sudcu a zistiť, či jeho vyjadrenia alebo správanie v konkrétnej

veci neposkytujú dôkazy pre vyvrátenie tejto domnienky. Na základe spomenutého

vyjadrenia dotknutého sudcu ani na základe samotného správania dotknutého sudcu nie je

možné pochybovať o jeho subjektívnej nestrannosti pri rozhodovaní o veci vedenej

pred ústavným súdom pod sp. zn. .

5.5 Pri skúmaní nestrannosti dotknutého sudcu ústavného súdu z objektívneho

hľadiska ústavný súd nezistil relevantnú skutočnosť, ktorá by mohla vzbudzovať

pochybnosti o nestrannosti dotknutého sudcu ústavného súdu, keďže súvislosť medzi

označeným profesijným vzťahom dotknutého sudcu ústavného súdu s navrhovateľom

na jednej strane a konaním pred ústavným súdom sp. zn. na strane druhej

je nepriama a týka sa vzdialenejšej minulosti, pričom samotný kontakt dotknutého sudcu

ústavného súdu s navrhovateľom mal formálny pracovný charakter. Preto nemôže byť

základom pre nadobudnutie objektívnej pochybnosti o zaujatosti dotknutého sudcu

ústavného súdu vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn. .

5.6 Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti dotknutého sudcu

ústavného súdu v predmetnej veci sp. zn. si nevyžaduje vylúčenie dotknutého

sudcu ústavného súdu z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. ,

a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

6. Vzhľadom na zákonnú lehotu na rozhodnutie ústavného súdu o návrhu na začatie

konania podľa o ústavnosti a zákonnosti volieb do 90 dní od doručenia

návrhu podľa ústavný súd rozhodol podľa zákona

o ústavnom súde tak, že toto uznesenie o nevylúčení dotknutého sudcu ústavného súdu

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn.

nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2

výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky