Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 6/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2020 v pléne

zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša

(sudca spravodajca), Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej,

Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského

o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa

Slovenskej republiky a o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o súhlas na vzatie do väzby

,

sudcu Okresného súdu Čadca s prerušeným výkonom funkcie sudcu, takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a s ú h l a s na vzatie do väzby

,

sudcu Okresného súdu Čadca s prerušeným výkonom funkcie sudcu, stíhaného ako

obvineného na základe uznesenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky o vznesení obvinenia č. k. VII/3 Gv 50/20/1000-13

z 21. apríla 2020, v súvislosti so vznesením ktorého bola obmedzená jeho osobná sloboda

zadržaním 21. apríla 2020 o 9.00 h.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla

2020 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“ alebo „navrhovateľ“) č. Se/1 14/20/1000 z 22. apríla 2020 podľa čl. 136 ods. 3

(ďalej len „“) a

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) o súhlas na vzatie do väzby

, sudcu Okresného súdu Čadca

s prerušeným výkonom funkcie sudcu od 18. apríla 2012, v čase spáchania skutku

zastávajúceho funkciu predsedu Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

(ďalej aj „sudca“ alebo „dotknutý sudca“).

2. Podľa prvej vety ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby

sudcu a generálneho prokurátora.

3. Podľa žiadosť o súhlas na vzatie do väzby

sudcu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny prokurátor.

4. Podľa predseda ústavného súdu na základe žiadosti

podľa § 226 bezodkladne zvolá plénum ústavného súdu, ktoré vec prerokuje a rozhodne,

pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadrila.

5. Podľa o žiadosti podľa rozhodne ústavný súd

uznesením.

6. Podľa prvej vety uznesenie ústavného súdu

o žiadosti podľa § 226 nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o tejto žiadosti

rozhodol.

7. Podľa a

rozhoduje ústavný súd o návrhu podľa v pléne.

8. Generálny prokurátor svoju žiadosť odôvodnil tým, že uznesením prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. VII/3 Gv 50/20/1000-13 z 21. apríla 2020 (ďalej aj „uznesenie o obvinení“) bolo podľa

s poukazom na

vznesené obvinenie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin

prijímania úplatku podľa , a v súbehu s pokračovacím

obzvlášť závažným zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1

písm. a), b) a ods. 4 písm. a) na tom skutkovom základe, že v období od

roku 2012 po svojom nástupe do funkcie predsedu Správy štátnych hmotných rezerv

Slovenskej republiky (ďalej aj „správa štátnych hmotných rezerv“), až do 24. marca 2020,

keď bol z tejto funkcie odvolaný, na dosiaľ presne nezistenom mieste na území Slovenskej

republiky ako predseda správy štátnych hmotných rezerv v rámci výkonu svojich oprávnení

vyplývajúcich z jeho funkcie, týkajúcej sa výberu konkrétnych dodávateľov a uzatvárania

obchodno-právnych vzťahov, resp. zmlúv v pôsobnosti správy štátnych hmotných rezerv,

skrytým spôsobom, najmä formou bezhotovostných bankových prevodov s poznámkami

„pôžička, vrátenie pôžičky, splátka pôžičky a podobne“, prípadne bez uvedenia dôvodu

prevodu, ako aj formou priamych vkladov na peňažné účty, ku ktorým má dispozičné právo,

žiadal a prijímal finančné prostriedky v rôznych výškach a iné plnenia majetkovej povahy

ako úplatky od osoby , ktorý pôsobil v období od 17. novembra 1999

do 29. januára 2015 ako konateľ a predseda predstavenstva spoločnosti

, a s ktorou spoločnosťou ako štatutárny zástupca

správy štátnych hmotných rezerv v dobe od roku 2012 do roku 2017 uzatvoril a podpísal

v mene správy štátnych hmotných rezerv spolu 6 kúpnych zmlúv, a to kúpnu zmluvu

č. s hodnotou 369 955,73 €, kúpnu zmluvu č.

s hodnotou 475 742,10 €, kúpnu zmluvu s hodnotou 143 726,89 €,

kúpnu zmluvu č. s hodnotou 391 560,66 €, kúpnu zmluvu

č. s hodnotou 180 710,14 € a kúpnu zmluvu č.

s hodnotou 1 010 838,97 €, a to konkrétne takým spôsobom, že v období od 16. marca 2017

do 27. augusta 2018 prijal od z účtu č.

na účet č. , patriaci jeho otcovi

, ktorého je však disponentom, finančné prostriedky realizované v šiestich

bezhotovostných bankových prevodoch v celkovej výške 220 680 €, a to

- 16. marca 2017 vo výške 45 000 €, variabilný symbol , s popisom

„pôžička“,

- 17. augusta 2017 vo výške 75 000 €, variabilný symbol , s popisom

„vrátenie pôžičky“,

- 24. októbra 2017 vo výške 30 000 €, variabilný symbol , s popisom

„pôžička“,

- 15. novembra 2017 vo výške 24 180 €, variabilný symbol , s popisom

„splátka pôžičky“,

- 27. apríla 2018 vo výške 28 500 €, variabilný symbol , s popisom

„vrátenie pôžičky“.

- 27. augusta 2018 vo výške 18 000 €, variabilný symbol ,

pričom uvedené platby navonok vydával ako legálne platby údajného vrátenia

pôžičky, ktorá bola pokrytá zmluvou o pôžičke datovanou k 9. septembru 2016, avšak

v skutočnosti podpísanou 25. marca 2020 medzi veriteľom

a dlžníkom , avšak samotná zmluva o pôžičke a z nej vyplývajúce

právne úkony, ako aj popisy transakcií v prevodných príkazoch banke výlučne slúžili na

zakrytie pôvodu finančných prostriedkov získaných korupčným konaním z titulu štatutára

správy štátnych hmotných rezerv,

a následne potom, ako bol 24. marca 2020 odvolaný z funkcie

predsedu správy štátnych hmotných rezerv, podnikol úkony potrebné na to, aby bol

zrealizovaný prevod celého zostatku finančných prostriedkov z účtu č.

, patriaceho , na účet č.

, taktiež patriaci , a následne po pripísaní finančných

prostriedkov malo dôjsť k prevodu celého zostatku z tohto účtu na účet č.

, patriaci zahraničnej spoločnosti ,

s popisom – „vrátenie pôžičky“.

Podľa generálneho prokurátora „skutkové zistenia majúce oporu v dôkazoch

subjektívneho charakteru (výpovede zadržaných – podozrivých) i dôkazoch objektívneho

charakteru (výpisy z účtov, zápisnice o vydaní veci, zápisnice z domových prehliadok)

deklarujú zákonnosť a dôvodnosť začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia na

základe dostatočne odôvodnených právnych záverov, že páchateľom trestného činu je

“.

Generálny prokurátor v žiadosti tvrdí, že „obvinený sa

evidentne snaží o legalizáciu a zneprehľadnenie preukázania nezákonného príjmu – úplatku,

ktorý mu bol poskytnutý v súvislosti s uzavretím zmlúv

so Štátnymi hmotnými rezervami Slovenskej republiky, a to antedatovanou zmluvou

o pôžičke“. Podľa generálneho prokurátora možno dôvodne predpokladať, že obvinený by

v prípade ponechania na slobode vyvíjal ďalšie aktivity smerujúce k zakrytiu skutočného

pôvodu finančných prostriedkov zaslaných na účet jeho otca. Podľa navrhovateľa existuje

obava, že obvinený by ovplyvňoval svedkov, ktorí dosiaľ neboli vypočutí, prípadne boli

vypočutí pred vznesením obvinenia. O doterajších kolúznych aktivitách obvineného svedčí

podľa navrhovateľa aj fakt, že predložil antedatovanú zmluvu

o pôžičke až 25. marca 2020. Z týchto skutočností podľa navrhovateľa vyplýva naplnenie

väzobných dôvodov podľa ustanovenia .

9. Obvinený má v súčasnosti prerušený výkon funkcie sudcu

Okresného súdu Čadca, a to od 18. apríla 2012. Na podanie návrhu na jeho vzatie do väzby

je potrebný súhlas ústavného súdu. Podľa generálneho prokurátora je zrejmé, že „

bol v čase páchania skutku predsedom Štátnych hmotných rezerv Slovenskej

republiky a povaha skutku, tak z časového ako aj vecného hľadiska nemá žiadny priamy ani

nepriamy súvis s jeho rozhodovacou činnosťou sudcu do prerušenia výkonu funkcie sudcu“.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ v konaní pred ústavným súdom tvrdí, že

„zo strany orgánov činných v trestnom konaní nedošlo k narušeniu žiadneho

z ústavnoprávnych atribútov nezávislosti súdnej moci tak, ako to uvádza Slovenskej

republiky“.

10. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní žiadosť generálneho prokurátora prijal

na ďalšie konanie uznesením sp. zn. z 22. apríla 2020, ktoré nadobudlo

právoplatnosť okamihom jeho prijatia ( ).

II.

Meritórne rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora

11. Vzhľadom na charakter a účel konania o súhlase na vzatie do väzby sudcu,

z ktorého vyplýva požiadavka urýchleného rozhodnutia o žiadosti generálneho prokurátora

(s ohľadom na zákonné lehoty vzťahujúce sa na obmedzenie osobnej slobody podľa čl. 17

ods. 3 , pozri tiež o bezodkladnom zvolaní pléna

predsedom ústavného súdu), plénum ústavného súdu bezprostredne po predbežnom

prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora pristúpilo k jej meritórnemu posúdeniu.

12. V rámci meritórneho prerokovania žiadosti plénum ústavného súdu podľa § 227

umožnilo sudcovi, ktorého sa žiadosť týka, aby sa k nej vyjadril.

Dotknutý sudca vyhlásil, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, a poprel, že by

prijímal úplatky. Všetky činnosti, ktoré sa mu dávajú za vinu, neboli nelegálnymi platbami,

ale sú výsledkom reálnych občianskoprávnych vzťahov. Dodal tiež, že vo svojom trestnom

stíhaní vidí cielenú diskreditačnú kampaň a dôvody väzby neexistujú. K otázke jeho statusu

ako sudcu upresnil, že po odvolaní z funkcie predsedu Správy štátnych hmotných rezerv

Slovenskej republiky má na vlastnú žiadosť prerušený výkon funkcie sudcu na základe

rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.

13. Ústavný súd v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti generálneho prokurátora

v prvom rade uvádza, že jeho súhlas na vzatie sudcu do väzby nenahrádza rozhodnutie

príslušného všeobecného súdu o väzbe (v tomto prípade rozhodnutie sudcu pre prípravné

konanie o návrhu prokurátora na vzatie obvineného sudcu do väzby, pozn.). Je len

predpokladom, aby príslušný súd mohol o väzbe (návrhu na vzatie do väzby) rozhodnúť,

pričom súhlas ústavného súdu nijako neprejudikuje samotné rozhodnutie o väzbe, ktoré

môže vyznieť ako pozitívne (vzatie do väzby), tak aj negatívne (nevzatie do väzby),

s možnou alternatívou nahradenia väzby zákonom ustanovenou garanciou (pri súčasnej

konštatácii dôvodov väzby). Samotný výsledok rozhodovania sudcu pre prípravné konanie

závisí od konkrétnych okolností prípadu a má byť výsledkom ústavne konformnej aplikácie

relevantnej právnej úpravy týkajúcej sa podmienok väzby (obsiahnutej v Trestnom

poriadku).

14. Rozhodnutie ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby sudcu teda nenahrádza

rozhodnutie všeobecného súdu o väzbe, a to ani z hľadiska vyčerpávajúceho uplatnenia

kritérií, ktoré môžu byť uplatnené v rámci prieskumu väzobného rozhodnutia v konaní

o ústavnej sťažnosti (ku ktorému môže v konečnom dôsledku dôjsť aj po udelení súhlasu

ústavným súdom a právoplatnom vzatí sudcu do väzby). Súhlas na vzatie do väzby je

predovšetkým výrazom (aj keď v reakcii na konkrétne okolnosti prípadu) ochrany deľby

moci a má slúžiť na ochranu sudcov pred potenciálnym zneužitím represívnych nástrojov

trestného práva (procesu) zo strany iných zložiek štátnej moci (exekutíva, prokuratúra), či

už s cieľom odvety za skorší výkon súdnej právomoci, alebo v snahe zabrániť sudcovi v jej

budúcom výkone, tak v konkrétnej veci alebo všeobecne. Ochrana proti takému (hoci aj

sprostredkovanému) zneužitiu jedného druhu moci voči inej zložke štátnej moci je

v súvislosti s rozhodovaním o väzbe poskytovaná nielen moci súdnej (čl. 136 ods. 2 a 3

), ale aj moci zákonodarnej ( ), len v inom kompetenčnom

vyjadrení (požiadavka súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby jej

poslanca).

15. Ústavný súd by preto musel odoprieť súhlas na vzatie sudcu do väzby, ak by zistil

zneužitie moci v už uvedenom smere. Samozrejme, pri rozhodovaní o súhlase nemôže

abstrahovať od základných trestno-procesných (a zároveň aj ústavných) parametrov

podmienok väzby, a to či už materiálnych alebo formálnych.

16. Pokiaľ ide o dôvodnosť vzneseného obvinenia, predmetom konania o súhlase na

vzatie do väzby pred ústavným súdom nie je prieskum jeho skutkovej (dôkaznej) a právnej

opodstatnenosti vo všetkých intenciách, ktorým sa bude venovať všeobecný súd pri

rozhodovaní o väzbe (aj keď bez možnosti zvrátiť právny stav vznesenia obvinenia).

Úlohou ústavného súdu je posúdenie, či v dôsledku úplne nepodloženého alebo extrémne

arbitrárne odôvodneného obvinenia, prípadne v dôsledku iných zistených okolností nedošlo

k zneužitiu prostriedkov trestného práva proti dotknutému sudcovi, ktoré je opísané v bode

14 tohto uznesenia. K tomu je potrebné dodať, že podľa aktuálnej právnej úpravy sa na

trestné stíhanie sudcu na rozdiel od predchádzajúceho právneho stavu nevyžaduje súhlas

ústavného súdu. Nevyhnutnou podmienkou na udelenie súhlasu na vzatie do väzby sudcu

zo strany ústavného súdu však naďalej zostáva vylúčenie porušenia ústavnej garancie

nezávislosti sudcov vyplývajúcej z , podľa ktorého za rozhodovanie

nemožno sudcu stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.

17. Vo vzťahu k jednotlivým zákonným väzobným dôvodom podľa § 71 Trestného

poriadku je ingerencia ústavného súdu pri rozhodovaní o súhlase na vzatie do väzby sudcu

obmedzená, pretože tieto dôvody je následne povolaný autonómne posudzovať všeobecný

súd pri rozhodovaní o väzbe, s možnosťou preskúmania takého rozhodnutia aj na základe

opravného prostriedku podaného oprávnenou osobou, resp. oprávnenými osobami (spoločne

s dôvodnosťou vzneseného obvinenia a formálnymi dôvodmi väzby, resp. náležitosťami

konania, ktoré predchádzalo rozhodovaniu súdu). Je potrebné si uvedomiť, že v čase

aktuálneho rozhodovania ústavného súdu o súhlase na vzatie do väzby návrh prokurátora na

vzatie do väzby ešte nebol a ani po udelení súhlasu nemusí byť podaný, resp. ústavný súd

nemôže verifikovať jeho finálny obsah.

18. Ústavný súd ďalej uvádza, že akceptuje podanie žiadosti o súhlas na vzatie do

väzby sudcu aj v čase, keď ešte samotný návrh na vzatie sudcu do väzby nebol príslušnému

všeobecnému súdu podaný. Predmetom konania ústavného súdu je totiž súhlas alebo

nesúhlas na vzatie do väzby sudcu, a nie udelenie súhlasu prokurátorovi na podanie návrhu

na vzatie sudcu do väzby. Udelenie súhlasu ústavným súdom však neprejudikuje ani

podanie návrhu prokurátora na vzatie sudcu do väzby, a už vôbec nie rozhodnutie

príslušného všeobecného súdu (sudcu pre prípravné konanie) o takom návrhu prokurátora,

resp. o väzbe obvineného sudcu.

19. Pokiaľ ide o formálnu stránku, ústavný súd preskúmal, či došlo k vzneseniu

obvinenia dotknutému sudcovi v príslušnej procesnej forme a s účinkami vykonateľnosti

predmetného uznesenia a či bol dodržaný postup, ktorý musí predchádzať podaniu návrhu

na vzatie do väzby vrátane okolnosti, či návrh na udelenie súhlasu nebol v danom prípade

podaný v momente, keď už bola prekročená lehota na odovzdanie zadržanej osoby súdu

podľa .

20. Aplikujúc uvedené východiská, ústavný súd po doručení žiadosti generálneho

prokurátora procesne postupoval podľa ustanovení druhého dielu dvadsiatej hlavy piatej

časti . Tajným hlasovaním ústavný súd dospel k záveru, že

v posudzovanej veci zjavne nie je preukázaná existencia okolností, ktoré by mohli

naznačovať zneužitie postupu orgánov činných v trestnom konaní proti dotknutému sudcovi

alebo ktoré by inak vylučovali udelenie súhlasu so žiadosťou navrhovateľa. Za podstatnú

ústavný súd považuje aj skutočnosť, že dotknutý sudca má nepretržite prerušený výkon

funkcie sudcu od 18. apríla 2012, a skutky, z ktorých je obvinený, nemajú žiadnu súvislosť

s výkonom funkcie sudcu, čo prima facie vylučuje úvahy o možnom zneužití prostriedkov

trestného práva proti nezávislosti súdnej moci.

21. Plénum ústavného súdu preto udelilo súhlas na vzatie do väzby

, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Toto

rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd o žiadosti rozhodol.

V Košiciach 22. apríla 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky