Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 198/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti H Point, s. r. o., Magnezitárska 11, Košice, IČO 43 838 286,

zastúpenej advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s. r. o.,

Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Róbert Ružbašán,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. z 27. februára 2018

a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 28. februára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti H Point, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna

2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti H Point, s. r. o.,

Magnezitárska 11, Košice, IČO 43 838 286 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 27. februára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“)

a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 28. februára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom bolo pod

sp. zn. vedené konanie v spore sťažovateľky v procesnom postavení

žalobkyne proti obchodnej spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna insurance

group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO 31 595 545 (ďalej len „žalovaná“), o zaplatenie

385,70 € s príslušenstvom.

3. Okresný súd napadnutým rozsudkom, a to jeho prvým výrokom konanie v časti

o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 169,26 € od 4. februára 2017

do zaplatenia a zo sumy 216,44 € od 25. januára 2017 do zaplatenia a v časti o zaplatenie

paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 € zastavil.

Druhým výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť sťažovateľovi sumu 169,26 € s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 169,26 € od 4. februára 2017 do zaplatenia, a to

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom okresný súd žalobu

v prevyšujúcej časti zamietol a štvrtým výrokom priznal žalovanej náhradu trov konania

v rozsahu 14 %.

4. Proti tretiemu a štvrtému výroku napadnutého rozsudku podala sťažovateľka

odvolanie. Žalovaná podala odvolanie proti druhému a štvrtému výroku napadnutého

rozsudku okresného súdu.

5. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu

v jeho napadnutej časti.

6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že v časti, v ktorej

bola jej žaloba zamietnutá, išlo o posúdenie otázky platnosti zmluvy o prenájme náhradného

motorového vozidla (ďalej len „zmluva“). V tomto kontexte sťažovateľka namieta, že

krajský súd ako súd odvolací sa nevysporiadal s jej podstatnou argumentáciou, ktorá bola

obsahom jej odvolania a ktorá si vyžadovala zodpovedanie základných otázok súvisiacich

s platnosťou zmluvy.

7. Sťažovateľka namieta, že krajský súd, ako aj okresný súd sa v napadnutých

rozsudkoch nevysporiadali s jej argumentáciou o platnosti zmluvy, s poukázaním

na skutočnosť, že zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti stanovené zákonom

a bola uzatvorené platne v súlade so zákonom. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že

krajský súd sa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou

preukázanou v konaní pre okresným súdom, a to, že zmluvu podpísala osoba oprávnená

konať za prenajímateľa (správne má byť za nájomcu, pozn.) v čase podpisu zmluvy, čo

jednoznačne vyplynulo z výsluchu tejto osoby, konkrétne pani

na pojednávaní, keď táto uviedla, že zmluvu uzatvorila ona ako štatutárny orgán obchodnej

spoločnosti KASYMI, spol. s r. o., Krosnianska 81, Košice, IČO 36 598 259.

8. Podľa názoru sťažovateľky sa krajský súd nevysporiadal ani s namietanou

skutočnosťou v odvolaní, podľa ktorej žiadny právny predpis výslovne neustanovuje

formálny spôsob konania štatutárneho orgánu za obchodnú spoločnosť. V tejto súvislosti

namieta, že ak je dostatočne jasne preukázané, že právny úkon vykonala za obchodnú

spoločnosť osoba oprávnená konať v jej mene a konala s jednoznačným úmyslom vyvolať

právne účinky, pričom tento právny úkon trpí len formálnou vadou, nemôže byť takýto

právny úkon neplatný len s poukazom na absenciu formálnych náležitostí, ak je preukázaný

jednoznačný zámer zmluvných strán, ktorý chceli uzatvorením zmluvy ako dvojstranného

právneho úkonu docieliť, čo bolo v tomto konkrétnom prípade prenájom vozidla

za dohodnutú odplatu.

9. Sťažovateľka v tejto argumentačnej línii poukazuje na skutočnosť, že tak okresný

súd, ako aj krajský súd založili svoje rozhodnutie na skutočnosti, že zmluva nebola

zo strany prenajímateľa (správne má byť nájomcu, pozn. ústavného súdu) uzatvorená

konajúcou osobou podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom neposkytli žiadny

relevantný výklad tohto zákonného ustanovenia.

10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukázaním na konkrétne rozhodnutia

ústavného súdu, ako aj Ústavného súdu Českej republiky namieta, že všeobecné súdy v jej

prípade porušili princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktorého základom je, že

všeobecné súdy majú vykladať otázku platnosti právneho úkonu spôsobom, ktorý zakladá

jeho platnosť a neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou právnou výnimkou, ku ktorej

možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností

neobstojí ako platný.

11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa H Point, s. r. o. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 , právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.02.2019 a rozsudkom Okresného súdu Košice

I sp. zn. zo dňa 27.02.2018 porušené.

2. Ústavný súd zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vedené

pod sp. zn. zo dňa 28.02.2019 a rozhodnutie Okresného súdu

Košice I sp. zn. a vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume 91,24 €...“

12. Sťažovateľka podaním zo 16. júla 2019 doplnila svoju ústavnú sťažnosť

poukázaním na skutočnosť, že 2. júla 2019 jej bol doručený list Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/1 Pz 90/19/1000-3

z 27. júna 2019, ktorým generálna prokuratúra reagovala na jej podnet.

13. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že prokurátor generálnej

prokuratúry dospel k záveru, že všeobecné súdy v jej prípade vyhodnotili otázku platnosti

zmluvy o prenájme vozidla nesprávne, a z jeho záverov možno vyvodiť, že pri posudzovaní

platnosti právneho úkonu treba v prvom rade prihliadať na vôľu zmluvných strán, a nie

„zasadiť sa na prísne posudzovanie formálnych náležitostí zmluvy“. Sťažovateľka žiada,

aby ústavný súd pri posudzovaní jej ústavnej sťažnosti prihliadal na závery prokurátora

generálnej prokuratúry.

14. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola

vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II

bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu

v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

15. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

16. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

18. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

19. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

20. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

21. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

22. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

24. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke, že okresný súd, ako

aj krajský súd nesprávne právne posúdili otázku platnosti zmluvy a nevyjadrili sa

k podstatným argumentom sťažovateľky, ktoré si vyžadovali špecifickú odpoveď, čím

porušili jej základné právo na súdnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III. 1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu

25. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu bola sťažovateľka oprávnená podľa

príslušných ustanovení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) podať odvolanie, čo aj využila.

26. S ohľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že odvolanie predstavovalo

v okolnostiach prejednávanej veci účinný prostriedok, prostredníctvom ktorého následne

krajský súd ako súd odvolací poskytol ochranu v ústavnej sťažnosti označeným právam,

ktorých porušenie sťažovateľka namieta. Dokazuje to i skutočnosť, že krajský súd

o odvolaní sťažovateľky rozhodol, tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu v časti

napadnutej odvolaním potvrdil. Je tak naplnená ústavná podmienka pre aktiváciu princípu

subsidiarity podľa („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“), ktorá ústavnému súdu odníma právomoc konať a rozhodovať o ochrane označeného

základného práva podľa i práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom okresného

súdu.

27. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

III. 2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu

28. Z citovaného vyplýva, že ústavná sťažnosť

je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd.

29. Z dôvodovej správy k vyplýva, že „neprípustnosť

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom znamená, že zákon zakazuje ústavnému

súdu konať o návrhu, hoci má na rozhodnutie právomoc. Dôvodmi, pre ktoré je návrh

na začatie konania pred ústavným súdom neprípustný, sú: prekážka veci rozsúdenej,

prekážka už začatého konania, ústavný zákaz na podanie opravného prostriedku proti

rozhodnutiu ústavného súdu ( , časť vety pred bodkočiarkou) a ďalšie dôvody,

ktoré výslovne ustanovuje zákon, napríklad nevyčerpanie iných právnych prostriedkov

nápravy (§ 132 ods. 2, § 142 ods. 2). Prekážka veci rozsúdenej je zmiernená prípustnosťou

nového návrhu, ak dôvodom odmietnutia predchádzajúceho návrhu bolo len nesplnenie

podmienok konania. Napríklad v prípade, ak by ústavný súd odmietol sťažnosť podľa

z dôvodu, že sťažnosťou bolo napadnuté neprávoplatné rozhodnutie,

po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je možné toto rozhodnutie napadnúť novou

sťažnosťou.“.

30. Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi

na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti

uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným

spôsobom (m. m. ). Sťažovatelia nemajú podľa ,

a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich

systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany

poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.

Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že

aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho

právomocí ( v spojení s ). Iba za predpokladu, že sťažovatelia

vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho

základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať

o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu

podľa (m. m. , , ,

).

31. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

32. Citovaná právna úprava (účinná od 1. júla 2016) presunula ťažisko tvrdenia

a preukazovania vád zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na dovolateľa, ktorý limity

posúdenia prípustnosti dovolania určuje obsahom podaného dovolania.

33. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla

intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa

vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň

znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej

ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany

sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,

na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie

o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia

spravodlivosti) [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. októbra 2017].

34. Sťažovateľka nepodaním dovolania podľa proti napadnutému

rozsudku krajského súdu nevyčerpala právny prostriedok, ktorý jej priznáva zákon

na ochranu jej základných práv a slobôd.

35. Keďže v zmysle neprípustnosť dovolania v tzv. bagateľných

sporoch je vylúčená iba vo vzťahu k , sťažovateľke tak žiadna procesná

prekážka nebránila domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom dovolania ako

mimoriadneho opravného prostriedku.

36. Sťažovateľka netvrdila (tým menej preukazovala), že dovolanie nepodala

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto neprichádzal do úvahy ani prípadný možný

postup ústavného súdu podľa .

37. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

v časti, ktorou namietala porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. d) pre neprípustnosť.

38. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v petite jej ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ,

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu