Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 222/2020
PDF · 282.4 KB
No categories available
IV. ÚS 222/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. mája 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
4 T 52/2018 z 25. mája 2019 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
3 To 119/2019 z 27. novembra 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca
2020 elektronicky doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorú sťažovateľ elektronicky doplnil podaním
doručeným ústavnému súdu 10. marca 2020. Podania doručené ústavnému súdu
v elektronickej podobe sťažovateľ ústavnému súdu doručil v listinnej podobe 12. marca
2020. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 52/2018 z 25. mája
2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 119/2019 z 27. novembra 2019
(ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom
okresného súdu uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm.
a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
zákon“), za čo bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 s použitím § 38 ods. 2 a § 42 ods. 1
Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Podľa § 51
ods. 1 a 2 Trestného zákona okresný súd výkon trestu podmienečne odložil a sťažovateľovi
uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe piatich rokov.
2.1 Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu v neprospech sťažovateľa ako obžalovaného prokurátor podal odvolanie, o ktorom
rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že zrušil napadnutý rozsudok okresného
súdu v časti vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a sťažovateľa
odsúdil podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4
a 8 Trestného zákona, § 39 ods.1 a 3 písm. e) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného
zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch
rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona krajský súd zaradil sťažovateľa
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu ma výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti podrobne uvádza rozhodné skutočnosti priebehu
skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Zdôrazňuje, že sa cíti nevinný a napadnutým
rozsudkom okresného súdu neprávom odsúdený za skutok, ktorý nespáchal. Porušenie
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 sťažovateľ vidí v postupe okresného
súdu, ktorý rozhodol o jeho vine a treste na hlavnom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil ani
on a ani jeho právny zástupca, ktorý svoju neprítomnosť včas ospravedlnil. Z obsahu
ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa proti napadnutému rozsudku
okresného súdu neodvolal.
4. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
vyslovil, že napadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým rozsudkom krajského
súdu došlo k porušeniu ním označených práv, zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu
a napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil do štádia predsúdneho konania na ďalšie
konanie, keďže podľa názoru sťažovateľa vyjadreného v ústavnej sťažnosti k porušeniu jeho
základných práv dochádzalo už v tomto štádiu.
5. Sťažovateľ v súlade s § 129 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) zároveň navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom
opatrení a odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
5.1 Návrh na vydanie dočasného opatrenia spočívajúceho v odložení vykonateľnosti
napadnutého rozsudku krajského súdu sťažovateľ v ústavnej sťažnosti bližšie neodôvodnil.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva
na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy napadnutým rozsudkom okresného súdu
a napadnutým rozsudkom krajského súdu.
11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
12. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas
a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom
obhajcu.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
13. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
14. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa
sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
15. Ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a zákone o ústavnom súde má presne
definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj
vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 43 ods. 1 a § 123
ods. 1 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde).
16. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť,
v ktorej vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu absentujú konkrétne skutkové
a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu ním označených práv
a slobôd (odôvodnenie ústavnej sťažnosti, pozn.).
16.1 Ústavný súd zároveň konštatuje, že v danom prípade nie je vo vzťahu
k napadnutému rozsudku okresného súdu, ako aj k napadnutému rozsudku krajského súdu
splnená podmienka povinného právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní
pred ústavným súdom, splnenie ktorej je nevyhnutné na to, aby na ústavnom súde mohlo
byť vedené konanie podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
17. Ústavný súd dodáva, že podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak má návrh
na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné
nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky
odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh
na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42
ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
18. V danom prípade ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa
na odstránenie uvedených nedostatkov (kvalifikované doplnenie odôvodnenia ústavnej
sťažnosti a predloženie plnomocenstva) z dôvodu, že aj v prípade, ak by sťažovateľ podal
ústavnú sťažnosť, ktorá by spĺňala všetky zákonom ustanovené náležitosti, a zároveň by bol
v konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, stále by tu
existoval dôvod na jej odmietnutie.
18.1 Taký dôvod by bol vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv
napadnutým rozsudkom okresného súdu daný podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom
súde pre neprípustnosť, keďže podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavná
sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva
zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. V danom prípade mal sťažovateľ
k dispozícii riadny opravný prostriedok – odvolanie proti výroku o vine a treste vo svoj
prospech, ktoré mu na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje zákon č. 301/2005
Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktoré však sťažovateľ nepodal, čím
nevyužil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv spôsobom, ktorý mu priznáva zákon.
18.2 Zároveň platí, že by ústavná sťažnosť musela byť odmietnutá podľa § 56 ods. 2
písm. f) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej oneskoreného podania. Z obsahu ústavnej
sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu totiž vyplýva, že napadnutý rozsudok krajského
sudu bol sťažovateľovi doručený 7. januára 2020, preto v zmysle § 124 zákona o ústavnom
súde lehota dvoch mesiacov na podanie ústavnej sťažnosti v danom prípade uplynula
7. marca 2020. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odoslaná a ústavnému súdu elektronicky
doručená 9. marca 2020 a v listinnej podobe doručená 12. marca 2020. Z uvedeného je
zrejmé, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku krajského súdu
po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty.
19. Pretože predmetná ústavná sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu
základných práv napadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým rozsudkom
krajského súdu v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci
ústavného súdu ustanovujú ústava a zákon o ústavnom súde, ústavný súd ústavnú sťažnosť
v súlade s § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí (uvedený dôvod je primárny, a teda pre podstatu rozhodnutia
určujúci).
20. Vzhľadom na to, že ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v celom rozsahu,
ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite sa ústavný súd nezaoberal, keďže
rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,
k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. mája 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu