Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 227/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2020

v konaní o ústavnej sťažnosti , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Kusom, Nám. osloboditeľov 10, Michalovce,

pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -939 z 30. apríla 2018 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 6. decembra 2018 takto

rozhodol:

Konanie o ústavnej sťažnosti z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -939 z 30. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie

krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. zo 6. decembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v zmysle čl. X bodu 5 písm. b) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) s účinnosťou

od 17. októbra 2019 prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle

čl. II bodu 3 rozvrhu práce prejednaná a rozhodnutá vo štvrtom senáte ústavného súdu

v zložení Miroslav Ďuriš (predseda senátu), Ladislav Duditš a Libor Duľa (sudca

spravodajca).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou

o ochranu osobnosti podanou 22. júna 2006 Okresnému súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) domáhal proti žalovanej spoločnosti (ďalej len „žalovaná“),

aby jej okresný súd uložil povinnosť ospravedlniť sa za zverejnenie nepravdivých údajov

v denníku Pravda a zaplatiť sťažovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 10 miliónov Sk

a trovy konania.

4. Napadnutým uznesením krajského súdu bolo potvrdené uznesenie okresného súdu,

ktorým okresný súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania,

sťažovateľovi aj žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy štátu každému vo výške

124,93 eur. Zároveň priznal žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

5. Sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie,

ktoré najvyšší súd odmietol.

6. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia v bode 1

označených práv, pretože podľa jeho názoru všeobecné súdy dospeli k nespravodlivému

rozhodnutiu o trovách konania. Sťažovateľ argumentuje tým, že v prejednávanej veci došlo

k procesnému excesu, pretože sťažovateľ bol v konaní úspešný, čo sa týka základu, výška

plnenia závisela od úvahy súdu a v tomto prípade nejde o procesne neúspešného žalobcu,

ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku (10 000 eur). Procesný exces

ďalej podľa sťažovateľa zakladá aj tá skutočnosť, že všeobecné súdy nerozhodli o podanej

žalobe v primeranej lehote, keď o nej rozhodovali až 11 rokov. Okresný súd opakovane

pochybil, keď jeho rozhodnutie krajský súd až trikrát zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Napokon sťažovateľ uvádza, že len na súdnych poplatkoch zaplatil sumu

15 169,14 eur a „bolo by v rozpore so zásadami spravodlivosti, ak by sa sťažovateľovi

(žalobcovi) nevrátila aspoň suma na zaplatených súdnych poplatkoch.“.

7. V závere sťažovateľ konštatuje, že napadnuté uznesenia krajského súdu

i najvyššieho súdu vykazujú vysoký stupeň svojvôle a arbitrárnosti.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil,

že napadnutým uznesením krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu

boli porušené jeho v bode 1 uvedené práva, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu

a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie

a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške 386,82 eur.

II.

Predbežné prerokovanie veci a právny záver ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

12. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti podľa zistil, že sťažovateľ zomrel 9. augusta

2019, čo bolo ústavnému súdu potvrdené oznámením Matričného úradu Michalovce

doručeným ústavnému súdu 20. mája 2020.

13. Podľa ak tento zákon v piatej a šiestej časti

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane .

14. Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „CSP“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva

a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva.

15. Podľa ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

16. Podľa ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie

právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom

môže pokračovať.

17. Podľa v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový

spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých

podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide,

a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

18. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas

konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.

19. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

20. Podľa a v znení

neskorších predpisov spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením

a smrťou táto spôsobilosť zanikne.

21. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá

tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené

jej základné práva a slobody.

22. Podľa účastníkmi konania sú sťažovateľ a orgán

verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje.

23. Na základe uvedenej právnej skutočnosti stratil sťažovateľ spôsobilosť byť

účastníkom konania pred ústavným súdom skôr, ako sa konanie o jeho ústavnej sťažnosti

skončilo.

24. Z charakteru konania o sťažnosti pred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1

, predmetom ktorého je ochrana základných práv a slobôd, ktorých povaha

je výsostne osobná, vyplýva, že táto ochrana neprechádza na iné osoby. V prípade konania

o ústavnej sťažnosti ide preto o konanie, ktorého povaha po smrti sťažovateľa zásadne

nedovoľuje, aby sa v ňom pokračovalo. To platí aj v dotknutom prípade uplatňovania

základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a jeho práva

na spravodlivé súdne konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami

krajského súdu a najvyššieho súdu. Vzhľadom na to ústavný súd konanie o ústavnej

sťažnosti z dôvodu úmrtia sťažovateľa zastavil pri použití už citovaných ustanovení

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Miroslav Duriš predseda senátu