Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 271/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a práv podľa

čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. z 20. decembra 2018 a uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 25. februára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 20. decembra 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a uznesením

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 25. februára

2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že syn sťažovateľky ,

(ďalej aj „syn sťažovateľky“), bol napadnutým rozsudkom okresného

súdu uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 a 2 písm. d)

formou spolupáchateľstva podľa ,

za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní ôsmich rokov nepodmienečne

a bolo mu uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

3. Napadnutým uznesením krajského súdu bolo odvolanie syna sťažovateľky

proti napadnutému rozsudku okresného súdu odmietnuté.

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že všeobecné súdy z vykonaného

dokazovania nesprávne zistili skutkový stav, získané dôkazy nesprávne vyhodnotili,

nevyrovnali sa s podstatnými argumentami obhajoby, a zároveň namieta, že boli porušené

ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo na obhajobu. V tejto

súvislosti sťažovateľka uvádza, že všeobecné súdy sa nevysporiadali so zásadnými

rozpormi vo výpovediach jednotlivých svedkov, pochybili pri zaisťovaní dôkazov,

a „produkovali“ len dôkazy proti jej synovi. Sťažovateľka zdôrazňuje, že okresný súd

nevzal do úvahy znalecký posudok vypracovaný na jej syna, z ktorého vyplýva, že jej syn

trpel v čase spáchania skutku sexuálnou deviáciou.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta aj porušenie práva na spravodlivý

proces v kontexte skutočnosti, že vo veci konala sudkyňa okresného súdu a prísediaci,

ktorí mali byť z trestného konania a rozhodovania vylúčení, a namieta porušenie práva

na obhajobu ustanovenou obhajkyňou jej synovi, ktorá mala bez jeho vedomia podať

dovolanie a uviesť v ňom skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd „sťažnosti

vyhovel“ a „vyslovil názor“, že „práva jej syna ,

, porušené boli“.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke porušenia v ústavnej

sťažnosti označených práv jej syna napadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým

uznesením krajského súdu.

14. Ústavný súd poukazuje na už citovaný , v zmysle

ktorého ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody. Uvedené

zákonné ustanovenie upravuje aktívnu legitimáciu na podanie ústavnej sťažnosti.

15. Z podanej ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka sa domáha vyslovenia

porušenia práv jej syna, keď v ústavnej sťažnosti uvádza: „...svoju sťažnosť... ...podávam

v mene svojho syna“.

16. Z ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka nebola stranou trestného konania

pred okresným súdom a krajským súdom, ale nositeľom označených práv, ktorých

porušenie v ústavnej sťažnosti namieta, je iná fyzická osoba, konkrétne jej syn

, .

17. Ústavný súd podotýka, že podľa ústavnú sťažnosť

môže podať len osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom boli porušené jej základné práva a slobody v nadväznosti na .

Ústavnú sťažnosť nemôže podať osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd

iných osôb, nie svojich (m. m. , , ). Podmienka

účastníctva v konaní pred orgánom verejnej moci síce z ani z zákona

o ústavnom súde explicitne nevyplýva, možno ju však vyvodiť z definície sťažovateľa

a priamo aj z judikatúry ústavného súdu. Preto sťažnostná legitimácia nesvedčí fyzickej

osobe ani právnickej osobe, ak neboli účastníkmi napadnutého konania, resp. konania,

v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie vydané alebo bol vykonaný iný zásah.

Samotná skutočnosť, že orgán verejnej moci so sťažovateľom ako s účastníkom konania

nekonal, zakladá (v okolnostiach danej veci) dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti

ako podanej neoprávnenou osobou (k tomu napr. , ).

18. V rámci trestného konania môže aktívna sťažnostná legitimácia svedčiť

aj osobám oprávneným podľa , a

podať opravné prostriedky v prospech obvineného, a to príbuzný obvineného v priamom

pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh a ak je obvinený

mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej

spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca

(sp. zn. , sp. zn. ).

19. Sťažovateľka v prerokovanej ústavnej sťažnosti namieta porušenie označených

práv inej osoby, jej plnoletého syna, pričom sama právo podať opravný prostriedok

v predmetnom trestnom konaní nevyužila. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd

podľa ústavnú sťažnosť odmietol ako podanú

zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu