Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 303/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Hlaváčovou, Farská 12, Nitra, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

č. k. -378 z 28. augusta 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra

2019 elektronicky doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17 C 254/2015-

378 z 28. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a ktorou navrhla napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka bola

žalobkyňou v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom sa

od žalovanej domáhala zaplatenia sumy 7 966,35 €

s príslušenstvom. Okresný súd žalobu sťažovateľky zamietol. Krajský súd v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudkom č. k.

-305 z 18. decembra 2018 potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podala

sťažovateľka dovolanie, v ktorého závere požiadala o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov.

3. Okresný súd uznesením č. k. -332 zo 4. júna 2019 (ďalej len

„uznesenie zo 4. júna 2019“) sťažovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

nepriznal, dôvodiac, že sťažovateľka svoj návrh žiadnym spôsobom neodôvodnila, podala

len blanketovú žiadosť, hoci je právne zastúpená. Zároveň v rámci odôvodnenia poukázal

na obsahu spisu, z ktorého zistil, že sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podanie

žaloby i poplatok za odvolanie. Ak sa teda v dovolacom konaní domáhala oslobodenia

od súdnych poplatkov, bolo jej procesnou povinnosťou preukázať, na základe akých

skutočností sa zmenili je osobné a majetkové pomery oproti konaniu na súde prvej inštancie

a odvolacom súde. Sťažovateľka, nespokojná s posúdením jej návrhu na oslobodenie

od súdnych poplatkov, podala proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu ústavnú sťažnosť,

ktorá je vedená pod Rvp 1422/2019 (ďalej len „prvá ústavná sťažnosť“).

4. Nadväzne okresný súd uznesením č. k. -339 z 9. júla 2019

dovolacie konanie zastavil, pretože sťažovateľka v súdom určenej lehote nezaplatila súdny

poplatok za podané dovolanie.

5. Podaním doručeným okresnému súdu 2. augusta 2019 sťažovateľka opätovne

požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a 9. augusta 2019 podala sťažnosť

proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo dovolacie konanie zastavené. Sťažnosť

odôvodnila tým, že podala nový návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože sa

zmenili jej majetkové pomery, a má právo podať takýto návrh aj opakovane. Zároveň

poukázala na to, že na ústavnom súde prebieha konanie o jej ústavnej sťažnosti proti

uzneseniu zo 4. júna 2019, ktorým jej nebolo priznané oslobodenie od platenia súdneho

poplatku. Predostrela názor, že je namieste za danej situácie prerušiť dovolacie konanie

dovtedy, kým ústavný súd nerozhodne o jej prvej ústavnej sťažnosti.

6. Okresný súd napadnutým uznesením nepriznal sťažovateľke oslobodenie

od platenia súdneho poplatku za dovolanie (I. výrok), sťažnosť sťažovateľky proti

uzneseniu o zastavení konania zamietol (II. výrok) a rovnako zamietol i jej návrh

na prerušenie konania (III. výrok). Návrh sťažovateľky na oslobodenie od súdnych

poplatkov považoval za nedôvodný. V tejto súvislosti uviedol, že sťažovateľka síce mala

právo podať taký návrh i opakovane, avšak podala ho v čase, keď už vydal uznesenie,

ktorým podľa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) dovolacie konanie zastavil. Vysvetlil, že súd v zmysle

ods. 2 písm. e) konanie nezastaví len v prípade, ak bola

podaná žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku (hoc aj opakovaná) „do uplynutia lehoty

na zaplatenia súdneho poplatku“. Táto lehota však sťažovateľke uplynula 17. júna 2019, t. j.

predtým, než podala opakovanú žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Pre nezaplatenie poplatku v stanovenej lehote bolo dovolacie konanie zastavené. Okresný

súd jej nemohol priznať oslobodenie od súdneho poplatku podľa opakovanej žiadosti,

pretože túto žiadosť podala po lehote na zaplatenie súdneho poplatku, čím nedošlo

k splneniu hypotézy právnej normy uvedenej v § 10 ods. 2 písm. e), príp. § 10 ods. 3 zákona

o súdnych poplatkoch.

6.1 Pokiaľ išlo o odôvodnenie výroku, ktorým bola sťažnosť sťažovateľky

zamietnutá, okresný súd uviedol, že vyšší súdny úradník bol viazaný znením § 10 ods. 1

. Ak sťažovateľka nezaplatila na výzvu súdu poplatok

za dovolanie (po tom ako nebola na základe svojej prvej žiadosti od jeho platenia

oslobodená), nastúpil zákonný následok v podobe zastavenia dovolacieho konania. Okresný

súd v tomto smere uviedol, že sťažovateľka mala možnosť v čase, keď ju vyzval

na zaplatenie poplatku, podať v lehote 10 dní opakovanú a kvalifikovanú žiadosť

o oslobodenie od platenia súdneho poplatku. V tejto lehote tak však neurobila a opakovanú

žiadosť podala až po zastavení dovolacieho konania.

6.2 Napokon okresný súd zamietol i návrh sťažovateľky na prerušenie konania,

pretože na to nezistil dôvody. Vyjadril názor, že nie každá ústavná sťažnosť je dôvodom

na prerušenie konania. Otázka nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorú by mal

ústavný súd riešiť, už totiž nie je spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie súdu o zastavení

dovolacieho konania v intenciách podanej sťažnosti. Ak by ústavný súd rozhodol o porušení

práv sťažovateľky, okresný súd sa bude otázkou oslobodenia sťažovateľky od platenia

súdneho poplatku opakovane zaoberať.

7. Vzhľadom na to, že o prvej ústavnej sťažnosti sťažovateľky nebolo dosiaľ

rozhodnuté, sťažovateľka podáva ústavnú sťažnosť i proti napadnutému rozhodnutiu, keďže

je postihnuté rovnakou vadou ako uznesenie zo 4. júna 2019. Sťažovateľka považuje postup

okresného súdu vo veci podaného dovolania za nesprávny a keďže napadnuté uznesenie je

rozhodnutím konečným, vidí v ňom negatívny následok v podobe porušenia jej práva

na prístup k súdu, práva na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie.

8. Sťažovateľka uvádza, že okresný súd mal už pred vydaním prvého uznesenia

o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku zo 4. júna 2019 aplikovať § 128 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

o odstraňovaní vád podania, ktoré nie je podaním vo veci samej a ex offo, ju vyzvať

na doplnenie svojho návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, a nie automaticky jej

žiadosť zamietnuť. Z toho vyvodzuje záver, podľa ktorého sú súdy povinné pristupovať

k podaniam účastníkov tak, aby títo neboli poškodení na svojich právach len

pre neprimeraný formalizmus súdu alebo dokonca zanedbanie povinností uložených mu

zákonom. Okresný súd „vydaním napadnutého rozhodnutia celkom arbitrárnym

a svojvoľným postupom bez poučenia a výzvy na doplnenie návrhu na oslobodenie od

súdnych poplatkov znemožnil sťažovateľke... dosiahnutie spravodlivého súdneho procesu

v dovolacom konaní“, čím porušil jej práva.

9. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že napadnutým uznesením okresného súdu

boli porušené jej v záhlaví označené práva, toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie, priznal je primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 €

a náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“).

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

14. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34 a

a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie

právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávnenou

osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

17. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už

judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (),

a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

18. Podľa ak nebol zaplatený poplatok

splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd

podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote

desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote,

súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve

poučený.

19. Podľa pre nezaplatenie

poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho

poplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd

vyhovel; ak súd návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku

v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka.

20. Podľa prvoinštančný súd zruší

uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok

zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2.

Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj

vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu3f) a správca v ňom pokračuje

namiesto poplatníka.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka porušenia už citovaných práv podľa

a dohovoru napadnutým uznesením, ktorým okresný súd negatívne rozhodol

o opätovnom návrhu sťažovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov, zamietol jej

sťažnosť namierenú proti rozhodnutiu, ktorým zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie

súdneho poplatku a zamietol i jej návrh na prerušenie konania. Sťažovateľka je presvedčená

o tom, že okresný súd pochybil, ak ju pred rozhodnutím týkajúcim sa oslobodenia

od súdnych poplatkov s poukazom na nevyzval na doplnenie jej návrhu

na oslobodenie od súdnych poplatkov a bez všetkého jej návrh zamietol. Tvrdí, že vydaním

napadnutého rozhodnutia okresný súd porušil práva sťažovateľky, pretože jej arbitrárnym

a svojvoľným postupom znemožnil dosiahnutie spravodlivého súdneho procesu

v dovolacom konaní.

22. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s ods.

1 ). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že

účastníkovi súdneho konania, resp. strane sporu sa táto ochrana dostane v zákonom

predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí

v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 .

23. Zmyslom a účelom ústavného práva na súdnu ochranu je zaručiť, resp. umožniť

každému reálny prístup k súdu, a to po splnení podmienok ustanovených zákonom (I. ÚS

62/97, ). Článkom 46 ods. 1 sa teda zaručuje predovšetkým prístup

k súdu, pretože len v takom prípade sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva na

súdnu ochranu ().

24. Právo na súdnu ochranu však nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a

riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4

v spojení s ), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom konania,

povinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti

návrhu na začatie konania, zákonné lehoty a taktiež inštitút súdnych poplatkov.

25. Porovnaním aktuálne posudzovanej ústavnej sťažnosti s prvou ústavnou

sťažnosťou, ktorej predmetom je uznesenie okresného súdu zo 4. júna 2019 nepriznávajúce

sťažovateľke oslobodenie od platenia súdneho poplatku za dovolanie, ústavný súd zistil, že

hoci ústavné sťažnosti smerujú proti rozdielnym rozhodnutiam okresného súdu,

argumentácia sťažovateľky je vo vzťahu k obom rozhodnutiam v zásade rovnaká.

Sťažovateľka ňou vyčíta okresnému súdu, že ju s poukazom na nevyzval

na doplnenie jej návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. K tomu ústavný súd uvádza,

že vymedzenou námietkou sťažovateľky sa bude ústavný súd zaoberať pri posudzovaní

opodstatnenosti jej prvej ústavnej sťažnosti, keďže tá smeruje priamo proti rozhodnutiu

o neoslobodení sťažovateľky od povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

25.1 Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu táto námietka stráca na relevantnosti,

pretože okresný súd prvým výrokom napadnutého uznesenia rozhodol o novej žiadosti

sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorú už sťažovateľka predložila spolu

s predpísaným tlačivom pre dokladovanie pomerov strany sporu. Na doplnenie novej

žiadosti okresný súd sťažovateľku vyzývať nemusel, a preto jej argumentácia o tom, že

okresný súd porušil jej práva tým, že neaplikoval na jej prípad , nemá vzhľadom

na absenciu logickej spojitosti, žiadne opodstatnenie.

25.2 Novú žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhodnotil

okresný súd s poukazom na relevantnú právnu úpravu ako nedôvodnú, pretože sťažovateľka

ju podala po lehote na zaplatenie súdneho poplatku (bližšie bod 6).

25.3 Ústavný súd nie je oprávnený vstupovať do ústavne udržateľnej interpretácie

v situácii, keď okresný súd zvolil podľa ústavného súdu

ústavne korektný výklad týchto právnych noriem. V tomto bode poukazuje tiež na svoj

ustálený právny názor, podľa ktorého všeobecný súd (v zásade) nemôže svojím postupom,

resp. rozhodnutím porušiť alebo dohovorom zaručené právo, ak koná a rozhoduje

v súlade s platným a účinným zákonom (, , , III. ÚS

660/2014, ), t. j. v prípade sťažovateľky v súlade so zákonom o súdnych

poplatkoch. Ani sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti neuvádza nič, čo by z ústavného

hľadiska spochybnilo jeho udržateľnosť v tejto časti.

26. Napadnuté uznesenie však v podstatnejšom rieši následok nesplnenia poplatkovej

povinnosti, teda zastavenie dovolacieho konania. Vo vzťahu k tomuto výroku či výroku

o zamietnutí návrhu sťažovateľky na prerušenie konania sťažovateľka žiadnu konkrétnu

argumentáciu neformuluje. Obmedzuje sa iba na strohé konštatovanie o arbitrárnosti

a svojvoľnosti postupu okresného súdu. Vo vzťahu k namietaným právam tak absentuje

relevantná ústavnoprávna argumentácia, ktorá je jednou zo zákonných náležitostí ústavnej

sťažnosti podľa a ktorá zároveň tvorí právny

rámec rozsahu ústavného prieskumu podľa (viazanosť

ústavného súdu rozsahom a dôvodmi sťažnosti, pozn.).

27. Ústavný súd preskúmal obsah napadnutého uznesenia z hľadiska všeobecne

predostretej námietky sťažovateľky o jeho arbitrárnosti a svojvoľnosti. Arbitrárnosť a

zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom

súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov

s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ).

Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita

musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v .

28. Také nedostatky v prípade sťažovateľky ústavný súd nezistil. Z napadnutého

uznesenia okresného súdu vyplýva dostatok právne relevantných argumentov

odôvodňujúcich ním prijaté rozhodnutie o zastavení dovolacieho konania. Okresný súd

konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné zákonné ustanovenia podstatné

pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne akceptovateľným spôsobom. Je

nesporné, že právo na prístup k súdu je jedným zo základných komponentov práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru. Vyberanie súdnych poplatkov je

v zmysle rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva prípustným obmedzením

práva na prístup k súdu. Pokiaľ si sťažovateľka túto povinnosť nesplnila a nesplnila ani

predpoklady pre oslobodenie od jeho platenia, okresný súd nemal (za týchto okolností) inú

možnosť než dovolacie konanie zastaviť (bod 6.1). Z uvedených dôvodov ústavný súd

odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia

a dohovoru podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti rozhodovanie o ďalších návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu