Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 292/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , toho času

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody , zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom

Podobom, Bratislavská 354/32, Dubnica nad Váhom, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 2. marca 2015,

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 29. februára 2016

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením sp. zn. z 20. apríla 2017 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť v časti, ktorou namieta porušenie základných práv

podľa , a rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 29. februára 2016 a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením sp. zn. z 20. apríla 2017, p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2017 doručená ústavná sťažnosť , ,

, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v (ďalej len „“),

základného práva na právnu pomoc zaručeného v a základného práva

na obhajobu zaručeného v rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 2. marca 2015 (ďalej aj „rozsudok okresného

súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 29. februára 2016 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením sp. zn. z 20. apríla 2017 (ďalej

aj „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi

Rudolfovi Tkáčikovi, ktorému funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára

2019. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola

vec náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II

bodu 3 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu

v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo, že sťažovateľ

bol spolu s ďalšími ôsmimi osobami trestne stíhaný v súvislosti s krádežami motorových

vozidiel. Rozsudkom okresného súdu bol sťažovateľ odsúdený za pokračovací zločin

krádeže podľa a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na písm.

i) a za pokračovací zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa

a a s poukazom na

a i) na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov

nepodmienečne. Okresný súd zaradil sťažovateľa podľa

pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd zároveň sťažovateľovi uložil podľa ochranný

dohľad na jeden rok a podľa a trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá každého druhu na dobu 4 rokov.

3.1 Proti rozsudku okresného súdu podali sťažovateľ, ostatní obžalovaní

aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „prokurátor“) odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd tak, že vo vzťahu k sťažovateľovi v rozsudku okresného súdu zrušil

výroky o jeho zaradení do ústavu na výkon trestu a o uložení ochranného dohľadu a podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) sám rozsudkom rozhodol, že sťažovateľ sa podľa a

písm. b) zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia. Výroky rozsudku okresného súdu, ktorými bol sťažovateľ uznaný za vinného

zo spáchania popísaných skutkov, krajský súd ponechal nedotknuté. Odvolanie prokurátora

bolo podľa zamietnuté.

3.2 Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ prostredníctvom

svojho obhajcu dovolanie, ktoré bolo uznesením najvyššieho súdu odmietnuté podľa § 382

písm. c) . Uznesenie najvyššieho súdu bolo právnemu zástupcovi

sťažovateľa doručené 7. júla 2017.

4. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich v bode 1

označených základných práv podľa rozsudkom okresného súdu, rozsudkom

krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, pričom tvrdí, že všeobecné súdy sa dostatočným spôsobom nezaoberali podstatnou

skutočnosťou, že orgány činné v trestnom konaní už v rámci prípravného konania porušili

jeho právo na obhajobu.

4.1 Sťažovateľ je toho názoru, že celé trestné stíhanie proti nemu, ako aj jeho

odsúdenie bolo založené na výpovedi jediného svedka (ďalej len

„Tisovský“), ktorý bol v prípravnom konaní najskôr v procesnom postavení obvineného

a neskôr ako svedka. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že výsluch svedka

ako dôkaz, o ktorý sa opiera rozhodnutie okresného súdu, nebol vykonaný zákonným

spôsobom z dôvodu, že „vo vzťahu k sťažovateľovi malo ísť o jediný usvedčujúci dôkaz

osoby, ktorá sama bola z tohto trestného činu obvinená a bola motivovaná získať pre seba

podstatné výhody“.

4.2 Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že už pri výsluchu v prípravnom

konaní obhajoba namietala, že sa snaží vypovedať podľa vopred pripravených poznámok

k jednotlivým čiastkovým skutkom, a žiadala, aby vypovedal spontánne o prežitých

udalostiach podľa svojej pamäti. Sťažovateľ upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že

v konaní pred súdom nebol schopný svoje tvrdenia týkajúce sa žalovaných

skutkov zopakovať a bez použitia písomných podkladov vypovedal len k 10 dielčím

útokom. Sťažovateľ napokon vo veci konajúcim všeobecným súdom vytýka, že ignorovali

všetky jeho návrhy na doplnenie dokazovania, ako aj na preverenie dôkazov v tej súvislosti,

že nevykonali výsluch štyroch svedkov a znalecké dokazovanie znalcom z odboru

psychológie vo vzťahu k svedkovi

4.3 Sťažovateľ vníma porušenie svojich základných práv aj tým, že z popisu dielčích

útokov nevyplýva ani to, či vôbec došlo k zlegalizovaniu motorových vozidiel jeho

konaním, ani konkrétny popis spôsobu, akým k tomu malo dôjsť, pričom tvrdí, že „výsledky

vykonaného dokazovania vo vzťahu k iným obžalovaným súd paušalizoval aj

na sťažovateľa“.

4.4 S ohľadom na uvedené je sťažovateľ toho názoru, že rozsudkom okresného súdu

a následne rozsudkom krajského súdu bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo

na obhajobu podľa a súdy svoje rozhodnutia založili na dôkazoch, ktoré

neboli vykonané zákonným spôsobom. Sťažovateľ zdôraznil, že nápravu nevykonal ani

najvyšší súd, čím došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 .

5. S poukazom na uvedené sťažovateľ v ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd

po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to

za podmienok ustanovených zákonom upravené v čl. 47 ods. 2/ a základné právo, aby mu

bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo

prostredníctvom obhajcu podľa / ako aj základné

právo na súdnu ochranu v zmysle / postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho rozhodnutím pod sp. zn. zo

dňa 20.04.2017, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne pod sp.zn. zo dňa

29.02.2015 (správne má byť 29.02.2016, pozn.) a rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne

pod sp. zn. zo dňa 02.03.2015 porušené bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.

zo dňa 20.04.2017 sa zrušuje.

3. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sa prikazuje, aby vo veci podaného

dovolania znovu konal a rozhodol a zakazuje sa pokračovať v porušovaní základného práva

sťažovateľa na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi

alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených

zákonom, práva obvineného, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby

a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu a právo na súdnu a inú

ochranu.

4. Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia v sume 409,53,-€ na účet

advokáta , číslo... vedený v...“

6. Sťažovateľ napokon požiadal ústavný súd o prednostné prerokovanie jeho ústavnej

sťažnosti vzhľadom na naliehavosť veci, ktorá podľa jeho názoru spočíva v tom, že sa toho

času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a v súvislosti s porušením ním označených

základných práv preto bolo porušené aj jeho základné právo na osobnú slobodu. Uvedené

tvrdenie o porušení základného práva na osobnú slobodu však nebolo premietnuté ani

do petitu ústavnej sťažnosti, ani do jej odôvodnenia.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

12. Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len ,,“) v čl. I až a až a až a

a . V zmysle a sa tento zákon použije aj

na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

14. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

17. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základných

práv podľa , a rozsudkom okresného súdu,

rozsudkom krajského súdu a postupom a uznesením najvyššieho súdu. K porušeniu

označených práv sťažovateľa malo dôjsť tým, že:

- okresný súd nevypočul sťažovateľom navrhovaných svedkov;

- okresný súd nevykonal sťažovateľom navrhované znalecké dokazovanie;

- krajský súd nenapravil sťažovateľom tvrdené pochybenia okresného súdu;

- konajúce všeobecné súdy svoje rozhodnutia založili na dôkazoch, ktoré neboli

vykonané zákonným spôsobom;

- najvyšší súd nevykonal nápravu tvrdených pochybení nižších súdov.

19. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa , a zisťoval

pritom, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39), všeobecné

náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné náležitosti

ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané

dôvody na jej odmietnutie podľa .

III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2 a rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 2. marca

2015

20. Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že na rozhodnutie o tej

časti ústavnej sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie označených práv sťažovateľa

smeruje proti rozsudku okresného súdu, nie je daná právomoc ústavného súdu.

21. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127

ods. 1 a ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné

za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144

ods. 1 a 2 a ). Všeobecné súdy sú tak povolané chrániť nielen

zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje

až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov ().

22. zakotvujúci inštitút odvolania ( a nasl.) poskytuje priestor

na uplatnenie námietok týkajúcich sa pochybení konajúceho prvostupňového všeobecného

súdu potenciálne predstavujúcich zásahy do základných práv a slobôd. Rozhodovanie

o tomto opravnom prostriedku patrí vždy druhostupňovému súdu.

23. Sťažovateľ disponoval možnosťou uplatniť svoje námietky o prípadnom

pochybení okresného súdu v rámci odvolania proti rozsudku okresného súdu. Ochranu jeho

právam zaručeným bol teda oprávnený a zároveň povinný poskytnúť

druhostupňový súd. Treba tiež dodať, že sťažovateľ právo podať odvolanie proti rozsudku

okresného súdu aj využil a krajský súd o ňom riadne rozhodol. Táto skutočnosť vylučuje

právomoc ústavného súdu preskúmať námietky sťažovateľa uplatnené proti rozsudku

okresného súdu sp. zn. z 2. marca 2015. Ústavný súd preto rozhodol

o odmietnutí tejto časti ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 1

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (bod 2

výroku).

III.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2 a rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 29. februára 2016 a postupom najvyššieho súdu a jeho uznesením sp. zn.

z 20. apríla 2017

24. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné

a zákonné predpoklady na prijatie ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie v časti,

v ktorej namieta porušenie označených základných práv zaručených rozsudkom

krajského súdu, uznesením najvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

25. Čo sa týka záveru o zachovaní dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti

vo vzťahu k rozsudku krajského súdu, ústavný súd poukazuje na poslednú vetu § 124

, podľa ktorej ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný

prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo

mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia

o mimoriadnom opravnom prostriedku. Vzhľadom na uvedené považuje ústavný súd lehotu

na podanie ústavnej sťažnosti za zachovanú tak vo vzťahu k rozsudku krajského súdu, ako

aj k uzneseniu najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania sťažovateľa.

26. S poukazom na uvedené ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľa

v uvedenej časti na ďalšie konanie a meritórne posúdenie podľa

v spojení s (bod 1 výroku), keďže otázku

opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých bude potrebné posúdiť v konaní vo veci samej,

v ktorom ústavný súd následne rozhodne aj o ďalších požiadavkách sťažovateľa

uplatnených v petite ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu