Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 310/2020
PDF · 364.25 KB
No categories available
I. ÚS 310/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca
spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, ,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Weis & Partners, s. r. o., Ivánska cesta 30/B,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Weis, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry
Skalica v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 6 T 166/2016 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola
27. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť , narodeného
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Skalica (ďalej len „okresná
prokuratúra“) v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica (ďalej len „okresný súd“)
pod sp. zn. 6 T 166/2016 (ďalej len „trestné konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre zločin
poškodzovania veriteľa formou spolupáchateľstva podľa § 20 zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) podľa § 239 ods. 1
psím. a) a ods. 5 písm. a) Trestného zákona.
3. Na hlavnom pojednávaní 24. septembra 2019 vzniesol sťažovateľ námietku
zaujatosti prokurátora, ktorú odôvodnil tým, že prokurátor mal vedomosť o odlišných
výpovediach svedka, a teda na tohto svedka mal „podať trestné oznámenie“. Keďže tak
neurobil, je v trestnej veci sťažovateľa zaujatý.
4. O námietke zaujatosti prokurátora podanej sťažovateľom sa nekonalo,
pretože nebola vznesená bezodkladne v zmysle § 32 ods. 6 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Sťažovateľ
sa domnieva, že jeho námietka bola vznesená bezodkladne, t. j. na najbližšom hlavnom
pojednávaní. Na základe uvedeného sťažovateľ namieta, že nerozhodnutím/nekonaním
o jeho námietke boli porušené jeho práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresnej prokuratúry v trestnom konaní.
5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Okresná prokuratúra Skalica, v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod
sp. zn. 6T/166/2016 porušila základné právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
2. Ústavný súd SR prikazuje, aby Okresná prokuratúra Skalica vo veci námietky
zaujatosti podanej obhajcom Sťažovateľa dňa 24.09.2019 v konaní vedenom na Okresnom
súde Skalica pod sp. zn. 6T/166/2016, konala.
3. Okresná prokuratúra Skalica je povinná nahradiť Sťažovateľovi trovy...“
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
11. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
12. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo
dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným
právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej
moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán
porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť
reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
14. Ústavný súd na úvod konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa (návrh)
odkazuje na ustanovenia v súčasnosti už zrušeného zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Táto
skutočnosť však sama osebe nemá vplyv na posúdenie toho, či je možné ústavnú sťažnosť
prejednať a o nej rozhodnúť, pretože rozhodujúce je, či jej samotný obsah spĺňa náležitosti
stanovené zákonom o ústavnom súde (§ 43 v spojení s § 123 zákona o ústavnom súde).
Každé podanie totiž ústavný súd posudzuje podľa jeho obsahu (§ 39 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
15. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že ním podaná námietka zaujatosti
proti prokurátorovi bola podaná bezodkladne, a preto o nej bolo potrebné konať
a rozhodnúť.
16. Zo zápisnice z hlavného pojednávania 24. septembra 2019 v časti relevantnej
pre posúdenie námietky sťažovateľa vyplýva: „Prokurátor uvádza, že výsluch svedka
bol vykonaný dňa 21.03.2019, t.j. pred pol rokom, na výsluchu bol prítomný
obžalovaný. V zmysle § 32 ods. 6 T.p. námietka má byť vznesená neodkladne inak sa o nej
nekoná. Navyše dôvody, ktoré uviedla obhajoba nespadajú pod dôvody, ktoré uvádza
ust. § 31 ods. T.p., čo je tak isto dôvodom o nekonaní o námietke zaujatosti. Z uvedených
dôvodov o vznesenej námietke zaujatosti prokurátora konať nebudem.
Obhajca obžalovaného uvádza, že výsluch svedka bol vykonaný na HP
21.03.2019 a pri tejto výpovedi svedok klamal. Dnešné HP je odvtedy prvé HP,
na ktorom sa zúčastňuje obžalovaný a tento preto pri svojom prvom úkone túto námietku
vznáša. Nekonanie voči svedkovi , môže mať negat. vplyv na postavenie
obžalovaného. Tr. stíhanie svedka môže spochybniť hodnovernosť výpovede
uvedeného svedka.
Prokurátor uvádza, že námietku zaujatosti prokurátora môže obžal. vzniesť
kedykoľvek, na takýto úkon nie je odkázaný len na HP.“
17. Ústavný súd konštatuje, že záver o nepodaní námietky zaujatosti sťažovateľom
bezodkladne v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku, keď ju tento podal pol roka
po výpovedi daného svedka, nemožno považovať za prejav svojvôle. Rovnako nemožno
považovať za prejav svojvôle ani záver, že námietka sťažovateľa nespadá pod dôvody
podľa § 31 Trestného poriadku.
18. Ústavný súd nad rámec uvedeného dáva do pozornosti sťažovateľa
(i prokurátora), že trestné konanie proti sťažovateľovi sa nachádza v štádiu trestného
stíhania pred súdom (§ 237 ods. 1 Trestného poriadku), kde prokurátor už nevykonáva
dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní
(§ 230 ods. 1 Trestného poriadku) a kde o obžalobe (alebo o návrhu na dohodu o vine
a treste) koná a rozhoduje súd. V konaní pred súdom, teda v štádiu, v ktorom sa nachádza
trestné konanie proti sťažovateľovi, je prokurátor stranou tohto konania (§ 10 ods. 11
Trestného poriadku). Vzhľadom na uvedené nie je ústavnému súdu zrejmé, akým spôsobom
by mohlo byť zasiahnuté do označených práv sťažovateľa (ne)konaním o ním
vznesenej námietke zaujatosti, ktorú smeroval proti (inej) strane konania.
19. Ústavný súd v tejto súvislosti s poukazom na judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva dodáva, že záruky nezávislosti a nestrannosti špecifické pre spravodlivé
súdne konanie stanovené v čl. 6 ods. 1 dohovoru sa v zásade týkajú súdov rozhodujúcich
o obsahu obvinenia a nevzťahujú na zástupcu obžaloby, ktorý má v trestnom súdnom
konaní postavenie strany trestného konania [rozhodnutie o prijateľnosti vo veci Previti proti
Taliansku z 8. 12. 2009, sťažnosť č. 45291/06, bod 255; rozhodnutie o prijateľnosti vo veci
Forcellini proti San Marínu z 28. 5. 2002, sťažnosť č. 34657/97).
20. Ústavný súd preto dospel k záveru, že medzi sťažovateľom označenými právami
podľa ústavy a dohovoru a postupom okresnej prokuratúry neexistuje vzájomná príčinná
súvislosť.
21. Ústavný súd vzhľadom na uvedené ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol
podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
22. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie
o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi
ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu