Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 310/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Weis & Partners, s. r. o., Ivánska cesta 30/B,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Weis, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry

Skalica v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola

27. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť , narodeného

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Skalica (ďalej len „okresná

prokuratúra“) v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. (ďalej len „trestné konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre zločin

poškodzovania veriteľa formou spolupáchateľstva podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podľa

psím. a) a ods. 5 písm. a) .

3. Na hlavnom pojednávaní 24. septembra 2019 vzniesol sťažovateľ námietku

zaujatosti prokurátora, ktorú odôvodnil tým, že prokurátor mal vedomosť o odlišných

výpovediach svedka, a teda na tohto svedka mal „podať trestné oznámenie“. Keďže tak

neurobil, je v trestnej veci sťažovateľa zaujatý.

4. O námietke zaujatosti prokurátora podanej sťažovateľom sa nekonalo,

pretože nebola vznesená bezodkladne v zmysle Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Sťažovateľ

sa domnieva, že jeho námietka bola vznesená bezodkladne, t. j. na najbližšom hlavnom

pojednávaní. Na základe uvedeného sťažovateľ namieta, že nerozhodnutím/nekonaním

o jeho námietke boli porušené jeho práva podľa a dohovoru

postupom okresnej prokuratúry v trestnom konaní.

5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresná prokuratúra Skalica, v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod

sp. zn. porušila základné právo Sťažovateľa podľa SR

v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

2. Ústavný súd SR prikazuje, aby Okresná prokuratúra Skalica vo veci námietky

zaujatosti podanej obhajcom Sťažovateľa dňa 24.09.2019 v konaní vedenom na Okresnom

súde Skalica pod sp. zn. , konala.

3. Okresná prokuratúra Skalica je povinná nahradiť Sťažovateľovi trovy...“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

11. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Ústavný súd na úvod konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa (návrh)

odkazuje na ustanovenia v súčasnosti už zrušeného o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Táto

skutočnosť však sama osebe nemá vplyv na posúdenie toho, či je možné ústavnú sťažnosť

prejednať a o nej rozhodnúť, pretože rozhodujúce je, či jej samotný obsah spĺňa náležitosti

stanovené ( v spojení s ).

Každé podanie totiž ústavný súd posudzuje podľa jeho obsahu (§ 39 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

15. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že ním podaná námietka zaujatosti

proti prokurátorovi bola podaná bezodkladne, a preto o nej bolo potrebné konať

a rozhodnúť.

16. Zo zápisnice z hlavného pojednávania 24. septembra 2019 v časti relevantnej

pre posúdenie námietky sťažovateľa vyplýva: „Prokurátor uvádza, že výsluch svedka

bol vykonaný dňa 21.03.2019, t.j. pred pol rokom, na výsluchu bol prítomný

obžalovaný. V zmysle § 32 ods. 6 T.p. námietka má byť vznesená neodkladne inak sa o nej

nekoná. Navyše dôvody, ktoré uviedla obhajoba nespadajú pod dôvody, ktoré uvádza

ust. § 31 ods. T.p., čo je tak isto dôvodom o nekonaní o námietke zaujatosti. Z uvedených

dôvodov o vznesenej námietke zaujatosti prokurátora konať nebudem.

Obhajca obžalovaného uvádza, že výsluch svedka bol vykonaný na HP

21.03.2019 a pri tejto výpovedi svedok klamal. Dnešné HP je odvtedy prvé HP,

na ktorom sa zúčastňuje obžalovaný a tento preto pri svojom prvom úkone túto námietku

vznáša. Nekonanie voči svedkovi , môže mať negat. vplyv na postavenie

obžalovaného. Tr. stíhanie svedka môže spochybniť hodnovernosť výpovede

uvedeného svedka.

Prokurátor uvádza, že námietku zaujatosti prokurátora môže obžal. vzniesť

kedykoľvek, na takýto úkon nie je odkázaný len na HP.“

17. Ústavný súd konštatuje, že záver o nepodaní námietky zaujatosti sťažovateľom

bezodkladne v zmysle , keď ju tento podal pol roka

po výpovedi daného svedka, nemožno považovať za prejav svojvôle. Rovnako nemožno

považovať za prejav svojvôle ani záver, že námietka sťažovateľa nespadá pod dôvody

podľa .

18. Ústavný súd nad rámec uvedeného dáva do pozornosti sťažovateľa

(i prokurátora), že trestné konanie proti sťažovateľovi sa nachádza v štádiu trestného

stíhania pred súdom ( ), kde prokurátor už nevykonáva

dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní

( ) a kde o obžalobe (alebo o návrhu na dohodu o vine

a treste) koná a rozhoduje súd. V konaní pred súdom, teda v štádiu, v ktorom sa nachádza

trestné konanie proti sťažovateľovi, je prokurátor stranou tohto konania (§ 10 ods. 11

). Vzhľadom na uvedené nie je ústavnému súdu zrejmé, akým spôsobom

by mohlo byť zasiahnuté do označených práv sťažovateľa (ne)konaním o ním

vznesenej námietke zaujatosti, ktorú smeroval proti (inej) strane konania.

19. Ústavný súd v tejto súvislosti s poukazom na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva dodáva, že záruky nezávislosti a nestrannosti špecifické pre spravodlivé

súdne konanie stanovené v čl. 6 ods. 1 dohovoru sa v zásade týkajú súdov rozhodujúcich

o obsahu obvinenia a nevzťahujú na zástupcu obžaloby, ktorý má v trestnom súdnom

konaní postavenie strany trestného konania [rozhodnutie o prijateľnosti vo veci Previti proti

Taliansku z 8. 12. 2009, sťažnosť č. 45291/06, bod 255; rozhodnutie o prijateľnosti vo veci

Forcellini proti San Marínu z 28. 5. 2002, sťažnosť č. 34657/97).

20. Ústavný súd preto dospel k záveru, že medzi sťažovateľom označenými právami

podľa a dohovoru a postupom okresnej prokuratúry neexistuje vzájomná príčinná

súvislosť.

21. Ústavný súd vzhľadom na uvedené ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

22. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu