Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 16/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2020 v pléne

zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora

Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa),

Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského

predbežne prerokoval návrh prezidentky Slovenskej republiky, zastúpenej povereným

zástupcom JUDr. Petrom Kubinom, na začatie konania podľa

Slovenskej republiky o súlade , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony, s , a

a takto

rozhodol:

Návrh prezidentky Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie konanie v celom

rozsahu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Odôvodnenie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. apríla 2020

doručený návrh prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej (ďalej aj

„navrhovateľka“) na začatie konania o súlade , ktorým sa mení

a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“), s

ods. 1, a (ďalej len „“).

2. Navrhovateľka v úvode odôvodnenia predloženého návrhu na začatie konania

o súlade právnych predpisov najprv priblížila obsah a genézu napadnutého zákona

č. :

«4. Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) vo svojom

7. volebnom období na mimoriadnej 58. schôdzi 25. februára 2020 schválila vládny návrh

napadnutého zákona. Napadnutý zákon bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky 19. marca 2020 pod č. a nadobudne účinnosť postupne po častiach

1. apríla . januára 2021 a 1. januára 2023.

5. Napadnutým zákonom bol zavedený 13. dôchodok, na ktorý majú nárok všetci

poberatelia dôchodkovej dávky bez ohľadu na výšku ich dôchodku. 13. dôchodok sa vypláca

vo výške priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou

poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa určuje

suma 13. dôchodku. Zároveň sa napadnutým zákonom zrušuje vianočný príspevok.

6. Napadnutý zákon bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní, 4 dni pred

voľbami do národnej rady a v čase prebiehajúcej a vrcholiacej volebnej kampane. Skrátené

legislatívne konanie bolo v rozprave v národnej rade odôvodňované tým, že (bez zavedenia

trinásteho dôchodku) sú ohrozené základné ľudské práva. Podľa návrhu vlády SR

na skrátené legislatívne konanie: „účelom vládneho návrhu zákona je posilnenie práva

na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri strate

živiteľa zavedením novej dôchodkovej dávky, ktorým je tzv. trinásty dôchodok. Súčasná

úroveň dôchodkových dávok je najmä pri nízkopríjmových poberateľoch, najmä v období

spojenom s enormným zvýšením výdavkov, nepostačujúca. V súčasnosti platná úprava

vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku sčasti tieto negatívne javy sanuje,

avšak pre optimálnejšie dôchodkové zabezpečenie všetkých poberateľov dôchodkových

dávok je nevyhnutné zvyšovať dôchodkové príjmy osobitnou dôchodkovou dávkou v období,

v ktorom sú všeobecne výdavky poberateľov dôchodkových dávok vyššie.“ Ďalej podľa

návrhu vlády Slovenskej republiky bolo skrátené legislatívne konanie odôvodnené tým, aby

mala Sociálna poisťovňa dostatočnú dobu na prípravu zabezpečenia výplaty trinásteho

dôchodku už v roku 2020.

7. Napadnutý zákon bol prerokovaný a schválený napriek výhradám proti

skrátenému legislatívnemu konaniu, pre ktorého konanie neboli splnené materiálne

podmienky vyžadované podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„ZoRP“).

8. Obsah samotného napadnutého zákona týmto návrhom nenamietam, výhrady sa

týkajú výhradne legislatívneho procesu, v ktorom bol napadnutý zákon prijatý, a to

konkrétne hrubého a bezprecedentného zneužitia inštitútu skráteného legislatívneho

konania, ktoré nemá obdobu v doterajšej legislatívnej histórii Slovenskej republiky.»

3. Následne sa navrhovateľka vyjadrila k dôvodom, kvôli ktorým vo vzťahu

k napadnutému nevyužila prezidentské právo veta:

«9. Predovšetkým považujem za potrebné uviesť, že využitie ústavnej právomoci

vrátiť národnej rade napadnutý zákon s pripomienkami podľa

(ďalej len „prezidentské veto“) a jeho následné „prelomenie“ hlasovaním národnej rady

nie je podľa ani ZoUS podmienkou na to, aby som ako prezidentka Slovenskej

republiky mohla využiť svoju právomoc podľa a

ZoUS podať voči napadnutému zákonu návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov. V abstraktnej kontrole ústavnosti totiž právomoc ústavného súdu nie je

subsidiárna (ako napríklad pri individuálnych ústavných sťažnostiach), ale výlučná.

Napriek tomu si však uvedomujem, že v súvislosti s týmto návrhom môže vyvstávať

legitímna otázka, prečo som pred jeho podaním neuplatnila prezidentské veto a nezabránila

tak v konečnom dôsledku napadnutému zákonu nadobudnúť platnosť a účinnosť. Preto

považujem za potrebné na túto otázku už na tomto mieste proaktívne odpovedať a vysvetliť

dôvody, ktoré ma k tomu viedli. Týmito dôvodmi boli (a) zdržanlivosť pri zasahovaní

do kompetencií zákonodarcu a (b) záujem vyriešiť nastolený problém spôsobom, ktorý bude

požívať najvyššiu mieru autority a právnej záväznosti pre budúcu prax ústavných orgánov.

10. Pokiaľ ide o moju zdržanlivosť, tak považujem za potrebné uviesť, že

predpokladá iba relatívny a suspenzívny charakter prezidentského veta. V situácii, do ktorej

ma parlamentná väčšina vmanévrovala tým, že schválila napadnutý zákon len 4 dni

pred skončením svojho volebného obdobia, by však moje prípadné prezidentské veto

nadobudlo absolútny a definitívny charakter, pretože národná rada v novom zložení

po voľbách konaných 29. februára 2020 by vzhľadom na § 147 ods. 1 ZoRP nemohla moje

pripomienky prerokovať a rozhodnúť o nich spôsobom predpokladaným v ústave.

Uplatnením prezidentského veta za takejto situácie by som si mohla fakticky prisvojiť väčší

rozsah právomocí, než mi podľa platného a účinného znenia v súčasnosti patrí.

Osobitne je zdržanlivosť na mieste v situácii, keď k otázke možnej protiústavnosti zákona,

ktorý je výsledkom zneužitia legislatívneho procesu ústavný súd doposiaľ nevyslovil záväzný

právny názor.

11. Pokiaľ ide o môj záujem definitívne a právne záväzným spôsobom vyriešiť

problém zneužívania skráteného legislatívneho konania, považujem za potrebné uviesť, že

takéto riešenie je možné iba na základe nálezu ústavného súdu, v ktorom vyjadrí svoj

záväzný právny názor, či je v poriadku, ak parlamentná väčšina takýmto spôsobom zneužije

inštitút skráteného legislatívneho konania, alebo naopak (a plynulé nadväzujúc na svoju

doterajšiu judikatúru) že takéto hrubé a svojvoľné porušenie pravidiel legislatívneho

procesu spôsobuje protiústavnosť prijatého zákona ako celku bez ohľadu na jeho obsah.

Ak by som za aktuálnych okolností voči napadnutému zákonu uplatnila prezidentské veto,

ústavný súd by sa k otázke namietaného zneužitia skráteného legislatívneho konania

v predmetnom prípade vyjadriť nemohol, a tak by v budúcnosti pre prípad zopakovania

takejto situácie existoval precedens len vo forme tohto môjho rozhodnutia, ktoré by zatiaľ

objektívne nemohlo dosahovať váhu a záväznosť ústavnej zvyklosti (tou by sa mohlo stať

až v prípade viacnásobného zopakovania zo strany aj mojich nástupcov, čo predpokladá

dlhší čas, pričom ja chcem práve zabrániť tomu, aby sa takáto situácia zopakovala čo len

raz). Takýto stav by parlamentnú väčšinu k ničomu nezaväzoval.

12. Na druhej strane, postup, ktorý som za danej situácie zvolila, umožňuje

ústavnému súdu (ktorý je konečnou inštanciou pre riešenie ústavných sporov a ktorého

rozhodnutia sú prinajmenšom svojou autoritou záväzné pre budúcu prax ústavných

orgánov) rozhodnutím o tomto návrhu raz a navždy vyjadriť svoj záväzný právny názor

na problém zneužívania inštitútu skráteného legislatívneho konania bez splnenia zákonných

podmienok. Takýto výsledok môže pozitívne ovplyvniť budúcu prax ústavných orgánov,

pretože v právnom štáte možno dôvodne predpokladať, že jeho ústavné orgány nebudú

konať v rozpore s rozhodnutím ústavného súdu vydaným v rámci jeho ústavnej právomoci.

Súčasne môže tento výsledok v budúcnosti prispieť k dodržiavaniu potrebnej miery

zdržanlivosti štátnych orgánov v čase volebnej kampane, keďže podľa doterajšej judikatúry

ústavného súdu „v čase volebnej kampane sa vyžaduje od štátnych orgánov istá miera

zdržanlivosti v záujme ochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej

spoločnosti“.»

4. V ďalšej časti návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov

navrhovateľka poukázala na všeobecné východiská k , a ,

ako aj požiadavky na legislatívny proces, pričom v podstatnom uviedla:

«Závažné a svojvoľné porušenie pravidiel legislatívneho procesu zákonodarcom,

ktoré vážnym spôsobom porušuje ústavné princípy alebo ústavné práva, môže byť samo

osebe dôvodom rozporu napadnutého zákona s , a to aj v prípade, ak samotný obsah

napadnutého zákona protiústavný nie je...

16. Národná rada je, ako aj akýkoľvek iný štátny orgán, viazaná . Viazanosť

platí aj pri prijímaní zákonov. Pokiaľ národná rada v rámci svojej zákonodarnej

činnosti postupuje v rozpore s , porušuje tým aj princíp ústavnosti vyplývajúci z

. Úlohou národnej rady je chrániť ústavnosť nielen tým, že samotný obsah zákona

bude v súlade s , ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými

národná rada vyslovila súhlas a boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom. Národná rada chráni ústavnosť ďalej tým, že v procese

prerokovania a schvaľovania návrhu zákona rešpektuje pravidlá vyplývajúce z princípov

demokratického a právneho štátu. Národnej rade nič nebráni, aby v rámci svojej

zákonodarnej právomoci zmenila ustanovenia ZoRP a napríklad aj zmiernila podmienky

pre skrátené legislatívne konanie. Kým však k tomu nedôjde postupom súladným s

a ZoRP, národná rada je povinná pri svojej činnosti dodržiavať platné a účinné znenie

ZoRP a nemôže túto svoju povinnosť nahradiť ad hoc hlasovaním o schválení legislatívneho

návrhu v rozpore s týmto platným a účinným znením ZoRP.

17. Čl. 1 ods. 1 , ktorý ustanovuje demokratický a právny charakter štátu,

garantuje nielen väčšinový princíp pri rozhodovaní, ale aj ďalšie požiadavky

demokratického a právneho štátu v procese prijímania zákonov. K nim patrí možnosť

oboznámiť sa s obsahom návrhu zákona, vzniesť k nemu pripomienky, prerokovať ho

v príslušných výboroch národnej rady ako aj v samotnej národnej rade a zaujať k nemu

stanovisko, na čo musia mať poslanci vytvorený dostatočný časový priestor. V parlamentnej

diskusii volení zástupcovia musia verejne zdôvodňovať a obhajovať dôvodnosť svojich

návrhov a verejnosť má možnosť kontrolovať ich činnosť. Možnosť takejto konfrontácie

postojov je zároveň zárukou slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti.

Inštitút skráteného legislatívneho konania je výnimkou, ktorá po splnení podmienok

ustanovených v § 89 ods. 1 ZoRP (ktorých spoločným menovateľom je mimoriadnosť

a naliehavosť situácie a z toho vyplývajúce ohrozenie najdôležitejších spoločenských

hodnôt) umožňuje do týchto demokratických podmienok prijímania zákonov zasiahnuť

a väčšinu z nich aj úplne vylúčiť.

18. Rozhodovanie v parlamente je v podmienkach zastupiteľskej demokracie obdobné

rozhodovaniu v súdnom konaní. Rozhodovanie v parlamente sa na rozdiel od súdneho

konania týka všeobecných záujmov, tým skôr sa však musí pri prijímaní rozhodnutí

v parlamente umožniť diskusia a konfrontácia politických strán reprezentujúcich rôzne

záujmy občianskej verejnosti. Zákon je výsledkom kompromisu, v ktorom sa premietajú

celospoločenské záujmy. Národná rada preto, ako aj akýkoľvek iný orgán verejnej správy,

ktorý svojím rozhodovaním zasahuje do života jednotlivcov, musí rešpektovať procesné

pravidlá, ktorých účelom je garantovať demokratické právne princípy, legitimitu

zákonodarcu, racionalitu zákonov, procedurálnu spravodlivosť ako aj slobodnú politickú

súťaž v štáte.

19. Kvalita zákona je priamo závislá od toho, ako boli dodržané požiadavky na jeho

prijatie, do akej miery bola umožnená diskusia o návrhu zákona a konfrontácia rôznych

záujmov zástupcov občanov.

20. Procedurálne pravidlá pre prijímanie zákonov (vrátane ZoRP) sú zároveň

odrazom demokratického pluralitného systému, v ktorom má možnosť vyjadriť sa aj

opozícia a presadzovať tak záujmy menšiny. S tým korešponduje povinnosť väčšiny

rešpektovať ochranu menšín pri prijímaní politických rozhodnutí; pričom menšinu v tomto

prípade reprezentuje parlamentná opozícia. Tým je zároveň realizovaná kontrola

parlamentnej opozície nad koalíciou.

21. Na dôležitosť procedurálnych záruk v zákonodarnom procese upozorňuje napr.

aj Viktor Knapp: „Nezákonným ůsobem zákon a ani jiný právní předpis vzniknout

nemůže.“

22. Ústavný súd sa už vo svojej rozhodovacej praxi dotkol prieskumu súladu

legislatívneho procesu s .»

Následne navrhovateľka poukázala na príslušnú judikatúru ústavného súdu, ako aj

Ústavného súdu Českej republiky.

5. Nadväzujúc na uvedené, v ďalšej časti návrhu na začatie konania o súlade

právnych predpisov navrhovateľka v podstatnom uviedla:

«30. Uvedomujem si skutočnosť, že rozhodovacia prax ústavného súdu je

v podmienkach Slovenskej republiky k zákonodarcovi oveľa zhovievavejšia než v Českej

republike, a rovnako aj skutočnosť, že aj rozhodovacia prax Ústavného súdu ČR v otázkach

zrušovania zákonov výlučne pre chyby legislatívneho procesu sa od prijatia prvého nálezu

sp. zn. vyvinula tak, že je k zákonodarcovi o niečo zhovievavejšia. Napriek tomu

však považujem za potrebné upozorniť na závažný procedurálny nedostatok pri prijímaní

napadnutého zákona, pretože predstavuje flagrantné zneužitie inštitútu skráteného

legislatívneho konania a porušenie , a .

31. Dôsledkom uvedenej zhovievavosti ústavného súdu k porušeniam pravidiel

legislatívneho procesu zo strany zákonodarcu je skutočnosť, že dosiaľ ústavný súd ešte

nikdy nepristúpil ku konštatovaniu rozporu zákona s z dôvodov spočívajúcich

výlučne v porušení pravidiel legislatívneho procesu. V prípadoch, keď bol takýto dôvod

súčasťou argumentácie navrhovateľa, ústavný súd volil skôr vyhýbavý a zdržanlivý prístup,

keď buď konštatoval rozpor s v obsahu napadnutého zákona a procedúre sa

z dôvodov hospodárnosti meritórne nevenoval, alebo konštatoval, že síce k porušeniu

pravidiel legislatívneho procesu došlo, ale nie v takej intenzite, aby to spôsobovalo rozpor

napadnutého zákona s . Ústavný súd tak vo svojej doterajšej judikatúre v otázkach

porušenia pravidiel legislatívneho procesu ponechal „otvorené dvere“ a vytvoril si priestor

na to, aby mohol postihnúť aspoň tie najzávažnejšie formy porušenia týchto pravidiel...

35. Na to, aby bolo možné konštatovať rozpor napadnutého zákona s , je teda

v súlade s vyššie citovanou doterajšou judikatúrou ústavného súdu potrebné preukázať (a)

závažnosť porušenia pravidiel legislatívneho procesu, (b) svojvôľu zákonodarcu

v legislatívnom procese a (c) vážne porušenie ústavných práv alebo princípov

v legislatívnom procese. V ďalších častiach tohto návrhu sa preto zameriam na preukázanie

práve týchto skutočností.»

6. K samotnému namietanému nesúladu napadnutého s

ods. 1, a navrhovateľka v návrhu na začatie konania o súlade

právnych predpisov v podstatnom uviedla:

«Napadnutý zákon je výsledkom svojvoľného postupu zákonodarcu, ktorý

uskutočnením skráteného legislatívneho konania bez splnenia zákonných podmienok

pre jeho uskutočnenie závažne porušil ústavné princípy demokratického a právneho štátu,

legality, zákazu svojvôle a ochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej

spoločnosti a z nich vyplývajúce ústavné práva parlamentnej opozície.

36. Skrátené legislatívne konanie významne zasahuje do ústavného princípu

demokratického a právneho štátu a z neho vyplývajúcich demokratických požiadaviek

v procese prijímania zákonov, ktoré sú opísané v bode 17. Preto sa má uplatňovať len

výnimočne a len v prípade, ak sú splnené materiálne podmienky ustanovené v § 89 ods. 1

ZoRP.

37. V skrátenom legislatívnom konaní bol návrh napadnutého zákona prerokovaný

a schválený v priebehu jedného dňa (25. februára 2020), pričom o jeho prerokovaní

v skrátenom legislatívnom konaní rozhodlo len 76 poslancov z 85 prítomných poslancov.

Väčšina opozície a dokonca aj časť koalície sa na hlasovaní ani neprezentovala...

40. Podľa § 89 ods. 1 ZoRP: „Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť

k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu

značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom

legislatívnom konaní o návrhu zákona.“

41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre uskutočnenie skráteného legislatívneho

konania musí byť splnená základná podmienka, a to existencia mimoriadnej okolnosti, keď

môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak

hrozia štátu značné hospodárske škody. Mimoriadnou okolnosťou je len taká, ktorá nie je

výsledkom obvyklého chodu udalostí, a teda nastala náhle, nečakane, a nebolo sa možné

na ňu vopred pripraviť.

42. V príčinnej súvislosti s mimoriadnou okolnosťou musí byť ohrozenie základných

ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozby značných hospodárskych škôd štátu.

43. Splnenie podmienky mimoriadnej okolnosti musí navrhovateľ zákona riadne

odôvodniť. Odôvodniť musí aj to, ako je ohrozené základné právo, bezpečnosť alebo aká

značná hospodárska ujma štátu hrozí, že ohrozenie je bezprostredné a napokon aj to, že

predkladaným návrhom zákona je možné túto hrozbu účinne zamedziť alebo aspoň znížiť jej

negatívny účinok.

44. V tomto konkrétnom prípade predovšetkým neexistovala žiadna mimoriadna

okolnosť (ak za ňu nepovažujeme bezprostredne sa blížiace voľby do národnej rady

a vrcholiacu volebnú kampaň k týmto voľbám). To dokumentuje aj samotná dôvodová

správa k napadnutému zákonu. Vo všeobecnej časti sa uvádza, že „Ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dlhodobo deklaruje zámer postupnej

transformácie vianočného príspevku na 13. dôchodok“. Strany parlamentnej väčšiny, ktoré

schválili skrátené legislatívne konanie aj samotný napadnutý zákon, mohli tento napadnutý

zákon predložiť a schváliť v riadnom legislatívnom procese kedykoľvek počas ostatných

4 rokov trvania 7. volebného obdobia národnej rady. Že sa parlamentná väčšina rozhodla

tak urobiť len pár dní pred voľbami za cenu hrubého porušenia pravidiel legislatívneho

procesu a zneužitia skráteného legislatívneho konania, je dôkazom jej svojvoľného konania.

45. Jedným z dôležitých ústavných princípov demokratického a právneho štátu je aj

princíp demokratickej legitimity zákonodarcu. Zákonodarca (parlamentná väčšina) má

legitimitu počas celého svojho volebného obdobia na prijatie akýchkoľvek politických

rozhodnutí, ktoré dokáže počas tohto volebného obdobia prijať v súlade s

a zákonom. Povedané inak, parlamentná väčšina už nemá legitimitu na prijatie zákona,

pri ktorom nie je pre blízky koniec volebného obdobia možné uskutočniť riadny legislatívny

proces, pokiaľ zároveň neexistujú dôvody podľa § 89 ods. 1 ZoRP umožňujúce vykonať

v danom prípade skrátené legislatívne konanie. Legitimita parlamentnej väčšiny prijať

v posledných dňoch svojho volebného obdobia zákon, pri ktorom nie je pre blízky koniec

volebného obdobia možné uskutočniť riadny legislatívny proces, je daná jedine vtedy, ak sú

splnené materiálne podmienky pre vykonanie skráteného legislatívneho konania.

46. Zvýšenie dôchodkových dávok 13. dôchodkom malo riešiť ich nízku úroveň,

najmä v období, v ktorom sú všeobecné výdavky poberateľov starobných dôchodkov vyššie

(pozri návrh vlády SR na skrátené legislatívne konanie).

47. Podľa oficiálnych štatistík sa však nezaznamenal žiaden mimoriadny nárast

spotrebiteľských cien. Spotrebiteľské ceny v januári 2020 v porovnaní s decembrom 2019 sa

v úhrne zvýšili o 1,2 %. Vzrástli ceny v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 2,2 %;

bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá o 1,7 %; doprava o 1,6 %; rekreácia

a kultúra o 1 %; zdravotníctvo; rozličné tovary a služby zhodne o 0,8 %; alkoholické nápoje

a tabak; reštaurácie a hotely zhodne o 0,7 %; vzdelávanie o 0,5 %; nábytok, bytové

zariadenie a bežná údržba domácnosti o 0,3 %. Znížili sa ceny odevov a obuvi o 1,5 %.

Nezmenili sa ceny za pošty a spoje.

48. Index spotrebiteľských cien sa v januári 2020 oproti decembru 2019 zvýšil

v domácnostiach zamestnancov o 1,1 %, domácnostiach dôchodcov o 1,3 %

a v nízkopríjmových domácnostiach o 1,2 %. Index spotrebiteľských cien sa v januári 2020

medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 3 %, domácnosti dôchodcov o 3,2 %

a za nízkopríjmové domácnosti o 3,1 %.

49. Vyššie uvedené údaje ukazujú, že súčasná životná úroveň dôchodcov nie je

výsledkom žiadnej mimoriadnej okolnosti, ktorá nastala bezprostredne pred prijatím

napadnutého zákona, ale je problémom dlhodobého charakteru, výsledkom nastavenia

dôchodkového systému a makroekonomických ukazovateľov, ktoré v Slovenskej republike

dlhodobo existujú. Ak parlamentná väčšina považovala za vhodné prispieť k riešeniu tohto

problému zavedením 13. dôchodku, nič jej nebránilo urobiť tak v priebehu 7. volebného

obdobia národnej rady (t. j. kedykoľvek počas ostatných 4 rokov) v riadnom legislatívnom

procese.

50. Je samozrejme v právomoci vlády SR predložiť návrh na zavedenie 13. dôchodku

kedykoľvek v priebehu volebného obdobia v riadnom legislatívnom procese a riešiť tak

sociálne otázky dôchodcov. V minulosti tak vláda SR robila napr. zavedením vianočného

príspevku ( o poskytovaní vianočného príspevku niektorým

poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov, účinný od 9. novembra 2006).

Vláda SR menila podmienky na výplatu vianočného príspevku aj v priebehu rozpočtového

roka, napr. tým, že zvýšila hranicu starobného dôchodku, do ktorého sa vyplácal vianočný

príspevok, alebo zvýšila sumu vianočného príspevku. K zmenám sa pristupovalo dokonca aj

neskôr v priebehu rozpočtového roku, než tomu bolo v prípade 13. dôchodku (napr. v roku

2019 sa návrh zmien vianočného príspevku dostal do národnej rady v apríli 2019, bol

prerokovaný v riadnom legislatívnom procese a už v decembri 2019 Sociálna poisťovňa

vyplácala vianočný príspevok podľa zmenených podmienok).

51. Pokiaľ bol návrh napadnutého zákona o 13. dôchodku predložený až tesne pred

ukončením volebného obdobia, v skrátenom legislatívnom konaní, bez mimoriadnej zmeny

okolností, a dokonca vo februári, nutne musí byť takýto postup preskúmaný z hľadiska toho,

či nedošlo k zneužitiu skráteného legislatívneho konania.

52. Zavedenie 13. dôchodku mohlo a malo byť predmetom riadnej parlamentnej

diskusie v štandardnom a neskrátenom legislatívnom procese. Ako ukazuje prax z minulých

rokov, Sociálna poisťovňa by bola schopná pripraviť sa na výplatu 13. dôchodku aj

v prípade, že by napadnutý zákon prešiel riadnym legislatívnym procesom. Možno

konštatovať, že skrátené legislatívne konanie bolo zneužité. Napadnutý zákon tak nie je

zákonným a ústavne konformným výsledkom výkonu zákonodarnej moci.

53. Zhrňujúco teda na preukázanie potrebných skutočností vyplývajúcich z

judikatúry ústavného súdu (bod 34) uvádzam nasledovné:

(a) Na prerokovanie návrhu napadnutého zákona v skrátenom legislatívnom konaní

neboli splnené (neexistovali) relevantné podmienky vyžadované § 89 ods. 1 ZoRP, a to

konkrétne: (i) neexistovala žiadna mimoriadna okolnosť; naopak, stav, ktorý sa

parlamentná väčšina rozhodla adresovať zavedením 13. dôchodku existuje na území

Slovenskej republiky dlhodobo a existoval už v priebehu celého 7. volebného obdobia

národnej rady. Jediným skutočným dôvodom, pre ktorý parlamentná väčšina potrebovala

prerokovať napadnutý zákon v skrátenom legislatívnom konaní, bolo konanie volieb

do národnej rady 29. februára 2020 a vrcholiaca volebná kampaň k týmto voľbám.

Konanie volieb a striedanie politických reprezentácií však v demokratickom štáte

nepredstavuje žiadnu mimoriadnu okolnosť, ale naopak ide o okolnosť, ktorá je bežná,

štandardná a i zákonom predpokladaná, a preto dlhodobo predvídateľná; (ii)

neexistoval žiadny stav ohrozenia základných práv a slobôd alebo bezpečnosti štátu a jeho

obyvateľov, ktorý by si vyžadoval riešenie vo forme skráteného legislatívneho konania

o zavedení 13. dôchodku; (iii) neexistovala žiadna hrozba hospodárskych škôd pre štát,

ktorý by si vyžadoval riešenie vo forme skráteného legislatívneho konania o zavedení

13. dôchodku; naopak, vzhľadom na schválený ZoŠR možno konštatovať, že práve

zavedením 13. dôchodku môžu štátu hroziť závažné hospodárske škody.

(b) Neexistenciu žiadnych okolností, ktoré by si svojou naliehavosťou vyžadovali

riešenie formou skráteného legislatívneho konania, dokazuje aj odložená účinnosť

napadnutého zákona, ktorého jednotlivé ustanovenia nadobúdajú účinnosť postupne

1. apríla 2020, 1. januára 2021 a 1. januára 2023. Ak by naozaj existovali okolnosti

odôvodňujúce skrátené legislatívne konanie, bol by to dôvod na okamžitú účinnosť

napadnutého zákona okamihom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(c) Z bodov (a) a (b) vyplýva záver, že skrátené legislatívne konanie o napadnutom

zákone bolo svojvoľným konaním zákonodarcu (parlamentnej väčšiny), pretože sa

uskutočnilo mimo rámca a medzí a zákona.

(d) Závažnosť tohto svojvoľného konania zákonodarcu (parlamentnej väčšiny)

spočíva v tom, že úplne ignoroval zákonné pravidlá pre uskutočnenie skráteného

legislatívneho konania, a to navyše so zjavným zámerom, ktorý nie je možné interpretovať

inak, než ako zámer v poslednej chvíli bezprostredne pred parlamentnými voľbami

ovplyvniť voličské preferencie a výsledok volieb v prospech konkrétnych politických strán

na úkor tých ostatných. Ak by ústavný súd takýto postup zákonodarcu ponechal bez

ústavnoprávnej sankcie vo forme konštatovania protiústavnosti napadnutého predpisu,

znamenalo by to v skutočnosti záver, že , a sa voči

zákonodarcovi neuplatňujú, a že celý ZoRP ako aj všetky ostatné pravidlá legislatívneho

procesu sú len ornamentom na fasáde demokracie, a zákonodarca ich nemusí dodržiavať,

keď sa mu to práve nehodí a dokonca ich môže bez sankcie porušiť s motívom zásahu do

slobodnej a férovej súťaže politických síl.

(e) Demokratický a právny štát ( ) je však taký štát, v ktorom právo

vo forme a zákonov zaväzuje nielen jeho adresátov a vykonávateľov, ale aj jeho

tvorcu. Nikto, ani parlament ako reprezentant suveréna, nie je vyňatý spod povinnosti

dodržiavať pri svojej činnosti ústavu a zákony. Má síce právomoc ich (postupom súladným

s a ZoRP) meniť, ale kým sa tak nestane, musí ich rešpektovať. Vykonaním

skráteného legislatívneho konania došlo k porušeniu viacerých princípov demokratického

a právneho štátu vyplývajúcich z : (i) princíp legality ( ),

pretože zákonodarca konal mimo rámca a medzí a v rozpore so ZoRP, zatiaľ čo

v demokratickom a právnom štáte majú všetci adresáti zákonov právo na to, aby zákony

boli prijímané postupom, ktorý je v súlade s a zákonom a aby aj orgány štátnej

moci pri výkone verejnej moci dodržiavali ústavu a zákony, pričom zákonodarca konal

naopak; (ii) princíp zvrchovanosti a zákonov, pretože zákonodarca svojím postupom

sám seba vyňal spod pôsobnosti a ZoRP bez toho, aby ich platné a účinné znenie

predtým zmenil v riadnom procese súladnom s a zákonom; (iii) princíp

demokratickej legitimity, pretože zákonodarca prijal v skrátenom legislatívnom konaní

(bez splnenia zákonných podmienok na jeho vykonanie) napadnutý zákon, ktorý by

v riadnom legislatívnom procese už nestihol prijať v rámci svojho volebného obdobia,

t. j. v čase trvania jeho demokratickej legitimity na prijímanie zákonov; (iv) princíp zákazu

svojvôle a zneužitia moci, pretože zákonodarca (parlamentná väčšina) v tomto prípade

vykonaním skráteného legislatívneho konania napriek námietkam parlamentnej menšiny

zneužil svoju moc a prijal napadnutý zákon v skrátenom legislatívnom konaní bez toho,

aby na to boli splnené zákonné podmienky; (v) princíp transparentnosti a verejnej

kontrolovateľnosti výkonu verejnej moci, pretože upustením od riadneho legislatívneho

procesu v rozpore so zákonom znemožnil verejnosti ako aj voleným zástupcom občanov

reprezentujúcim parlamentnú menšinu riadne sa oboznámiť s návrhom napadnutého zákona

a vykonať k nemu štandardnú odbornú oponentúru vo forme pripomienkového konania;

(vi) princíp ochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti (čl. 31

), pretože upustením od riadneho legislatívneho procesu v rozpore so zákonom

parlamentná väčšina znemožnila predstaviteľom parlamentnej menšiny v plnej miere

realizovať ich ústavné práva vyplývajúce im z funkcie poslancov, ktoré by mohli realizovať

v priebehu riadneho legislatívneho procesu (napr. časový priestor medzi prvým a druhým

čítaním na oboznámenie sa s návrhom, prerokovanie vo výboroch, pozmeňovacie návrhy

a pod.). Skrátené legislatívne konanie relativizuje ústavné princípy deľby moci, pluralizmu,

slobodnej súťaže politických síl a ochrany parlamentných menšín, a preto musia byť

podmienky jeho použitia vykladané reštriktívne. Parlamentná väčšina si v prípade

napadnutého zákona svoju vôľu presadila, pretože mala na to väčšinu. Naproti tomu

parlamentná menšina ostala nevypočutá, pretože na jej vypočutie a realizáciu jej práv

skrátené legislatívne konanie neposkytuje dostatočný ani primeraný priestor (práve z tohto

dôvodu ho zákon pripúšťa len za mimoriadnych okolností, keď dôležitosť a rozsah

ohrozených záujmov odôvodňuje takýto mimoriadny zásah do práv parlamentnej menšiny).

(f) Aj keď v slovenskej parlamentnej praxi už viackrát došlo k vykonaniu skráteného

legislatívneho konania bez toho, aby na to boli splnené podmienky podľa § 89 ods. 1 ZoRP,

až doteraz sa to vždy udialo v priebehu volebného obdobia, keď národná rada týmto

spôsobom obmedzila/ukrátila v podstate len „samu seba“, nakoľko by stihla prijať

príslušné zákony počas toho istého volebného obdobia aj v riadnom legislatívnom procese.

Prípad napadnutého zákona je však špecifický a bezprecedentný práve tým, že parlamentná

väčšina, ktorá ho v skrátenom legislatívnom konaní schválila, by ho už (úplne vlastnou

vinou a z dôvodov, ktoré mala 4 roky úplne pod svojou kontrolou) v riadnom legislatívnom

procese prerokovať a schváliť nestihla. Zneužite inštitútu skráteného legislatívneho konania

v čase volebnej kampane je tiež v rozpore s požiadavkou potrebnej miery zdržanlivosti

národnej rady v záujme ochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej

spoločnosti. Ak by som tento postup nechala nepovšimnutý, a ak by ho nechal nepovšimnutý

aj ústavný súd, zneužívanie skráteného legislatívneho konania by sa mohlo stať veľmi

frekventovanou realitou a bežnou súčasťou každej budúcej volebnej kampane. V takom

prípade by sa celý ZoRP stal obsolentným právnym predpisom, pretože by bolo jedno, čo sa

v ňom ustanovuje, a parlamentná väčšina by si bez ohľadu na jeho ustanovenia mohla

robiť, čokoľvek sa jej práve zachce.»

7. Na základe uvedeného navrhovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„, ktorým sa mení a dopĺňa

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia u dopĺňajú niektoré

zákony nie je v súlade s , a .“

8. Navrhovateľka k ňou zvolenej formulácii petitu predmetného návrhu na začatie

konania o súlade právnych predpisov ďalej uviedla:

«Uvedomujem si, že ústavný súd vo svojej rozhodovacej praxi konštantne posudzuje

v konaní o súlade zákona s novelizovaný zákon, nie zákon, ktorým sa mení doterajší

zákon (novelizačný zákon). Avšak vzhľadom na to, že týmto návrhom nenamietam nesúlad

obsahu napadnutého zákona s , ale „len“ procedurálne nedostatky pri prijatí

napadnutého zákona, ktoré postihujú napadnutý zákon ako celok, nie je na mieste,

aby ústavný súd posudzoval súlad zákonov novelizovaných napadnutým zákonom,

ale naopak je potrebné, aby predmetom ústavného prieskumu bol napadnutý zákon ako

novelizačný zákon.»

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

11. Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

prezident Slovenskej republiky.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade právnych predpisov

podľa v pléne. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou

väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

14. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) návrhom na začatie konania je návrh na začatie konania

o súlade právnych predpisov podľa .

15. Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

16. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

19. Podľa návrh na začatie konania

podľa o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas

národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže

podať prezident.

20. Podľa návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať

a) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,

ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou

navrhovateľ namieta,

b) dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom

vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,

c) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho

ustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia,

s ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.

21. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

22. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

23. Podľa zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej

výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu prezidentky Slovenskej republiky

24. Ústavný súd konštatuje, že podanie navrhovateľky je možné kvalifikovať

ako návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa

v spojení s , a nasl. .

25. Podstatou návrhu navrhovateľky na začatie konania o súlade právnych predpisov

je namietaný nesúlad s , a .

Výhrady navrhovateľky sa týkajú výhradne legislatívneho procesu, v ktorom bol návrhom

na začatie konania napadnutý prijatý Národnou radou Slovenskej

republiky. Podľa názoru navrhovateľky v rámci tohto legislatívneho procesu došlo

k hrubému a bezprecedentnému zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania.

26. Ústavný súd návrh navrhovateľky na začatie konania o súlade právnych

predpisov predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu podľa § 56

ods. 1 .

Na predbežnom prerokovaní preskúmal, či návrh navrhovateľky na začatie konania

o súlade právnych predpisov obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona

o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom

súde) a osobitné náležitosti návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov (§ 75

) a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa

.

27. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na navrhovateľkou

formulované argumenty ústavný súd dospel k záveru, že jej návrh na začatie konania

o súlade právnych predpisov spĺňa zákonom ustanovené náležitosti návrhu na začatie

konania o súlade právnych predpisov, ako aj procesné podmienky, za ktorých ústavný súd

môže vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto skutočností ústavný súd

rozhodol o prijatí návrhu na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky