Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 243/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátom JUDr. Rastislavom

Lenartom, Pollova 1184/32, Košice-Krásna, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa , a 3, ako aj

uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 12. marca 2019 a konaním,

ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť (z 12. júla 2019) , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa , a 3, ako aj

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 12. marca 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“)

a konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (ďalej len „napadnuté konanie“).

V zmysle čl. X. Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 účinného od 26. apríla 2019 (ďalej len „rozvrh

práce“) bola táto ústavná sťažnosť pridelená sudcovi Petrovi Strakovi ako novému sudcovi

spravodajcovi tretieho senátu ústavného súdu, ktorého ďalším členom bol v čase pridelenia

sudca Martin Vernarský a predsedom sudca Mojmír Mamojka.

V zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 účinného od 1. júna 2020

(ďalej len „nový rozvrh práce“) veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát

ústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,

od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020, ak bol ich

členom sudca Mojmír Mamojka, prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom je

sudca spravodajca v danej veci podľa súčasného rozvrhu práce. Tretí senát ústavného súdu

pracuje v novom zložení: Martin Vernarský (predseda senátu), sudca Ivan Fiačan a Peter

Straka (sudca spravodajca).

2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a vyžiadaného spisového materiálu Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom okresného

súdu sp. zn. z 15. októbra 2018 uznaná vinnou z prečinu sprenevery podľa

a v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní

18 mesiacov, podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov. Zároveň jej

bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 13 747,38 €. Vo zvyšku škody

odkázal okresný súd poškodenú na civilný proces.

O následnom odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd napadnutým uznesením,

ktorým jej odvolanie zamietol v zmysle

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a potvrdil odsudzujúci

rozsudok okresného súdu.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti predovšetkým namieta:

«... V predmetnej veci bol Krajským súdom v Košiciach Uznesením, sp. zn.

-540 zo dňa 14.03.2016, zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa

8.9.2015 sp. zn. a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom

rozsahu znova prejednal a rozhodol /ďalej v texte len zrušený rozsudok 1 - skratka ZR1/.

Tak isto bol predmetnej veci Krajským súdom v Košiciach Uznesením, sp. zn.

zo dňa 28.06.2018, zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa

12.12.2017 sp. zn. a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom

rozsahu znova prejednal a rozhodol /ďalej v texte len zrušený rozsudok 2 - skratka ZR2/.

Keďže sa odvolací Krajský súd v Košiciach vo svojom zrušovacom uznesení voči

rozsudku 2... jasne a zrozumiteľne vyjadril, čo bude úlohou súdu prvého stupňa po vrátení

veci, považujeme vyhlásený rozsudok zo dňa 15.10.2018 za nezákonné rozhodnutie.

Poukazujeme hlavne na vyjadrenie odvolacieho súdu na strane 22 zrušujúceho

uznesenia zo dňa 28.06.2018, kde sa uvádza, že výpoveď svedka zo dňa

19.07.2011 je v rozpore z jeho vyhlásením... zo dňa 20.05.2011.

Preto sa odvolací súd vyjadril na strane 22 zrušujúceho uznesenia zo dňa

28.06.2018, že bude úlohou okresného súdu VYSPORIADAŤ sa s použiteľnosťou výpovede

poškodeného zo dňa 19.07.2011 a to vzhľadom k tomu , že táto výpoveď

bola učinená pred vznesením obvinenia /uznesenie zo dňa 16.12.2011,

doručené dňa 23.12.2011/. V tejto súvislosti poukázal odvolací súd aj na

Stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR č. Tpj 63/2009 zo dňa 7.12.2009, z obsahu

ktorého vyplýva, že ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo

vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor ako nositeľ dôkazného

bremena v konaní pred súdom oprieť obžalobu, je nevyhnutné takéhoto svedka vypočuť až

po vznesení obvinenia, alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom opätovne vypočuť a tak

zachovať právo obvineného na obhajobu.

... V zmysle vyjadrenia odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 28.06.2018...

sa uvádza, že len po doplnení dokazovania, ako je to vyššie uvedené a starostlivom

a citlivom vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne bude môcť súd vo veci

spravodlivo a zákonne rozhodnúť.

... obžalovaná namieta samotné trestné oznámenie... oznamovatelia nemali a ani

nemohli mať informácie z bankovej inštitúcie o pohyboch a stave na vkladnej knižke, resp.

účte ... Pokiaľ sa v trestnom oznámení nachádzajú údaje, ktoré podľa ich

obsahu sú BANKOVÝM TAJOMSTVOM a oznamovatelia nepreukázali, aby sa zákonným

spôsobom dostali ku týmto informáciám o účte resp. vkladnej knižke ..., tak

tieto dôkazy a informácie nemohol a nemal OČTK prijať...

... nepodložené tvrdenia a nepravdivé informácie, na základe ktorých začalo trestné

stíhanie... dňa 16.12.2011, bolo a je vyvrátené listinou, označenou ako Žiadosť o zrušenie

termínovaného vkladového účtu vedeného v , ktorú sme predložili na

poslednom HP dňa 08.09.2015, z obsahu ktorej vyplýva, že ... dňa 29.10.2009

sám požiadal o zrušenie vkladového účtu do stavu sleep ku dňu 29.10.2009 a žiadal vykonať

výplatu zostatku bezhotovostným prevodom na číslo účtu: , pričom na

žiadosti je podpis žiadateľa - , ktorý bol pracovníkom banky ešte pod

textom overovaný a bola pripojená pečiatka s dátumom 29.10.2009...

... nebolo žiadnymi dôkazmi preukázané, aby bez súhlasu

a vedomia z tejto vkladnej knižky vybrala dňa 28. 6. 2010 sumu

5 000,00 eur, dňa 6.12.2010 sumu 3 000,00 eur a dňa 16.3.2011 sumu 6 000,00 eur, pričom

tak isto nebolo preukázané, aby tieto finančné prostriedky použila v rozpore s účelom, pre

ktorý jej poškodený zriadil dispozičné oprávnenia k svojmu účtu, pretože poškodený

zomrel dňa 2.6.2012.

Tak ako na HP dňa 12.12.2017 obžalovaná uviedla, že zabezpečovala a zabezpečuje

nákupy pred tým pre a v súčasnej dobe aj pre a to od

roku 2009, tak isto aj na HP dňa 15.10.2018 obžalovaná uviedla, že sa pravidelne stará

o , pričom obžalovaná trvá na tom, že obdobie viac ako 8 rokov už preto

vynaložila obžalovaná na nákupy viac ako za 12.000.-Eur !!!

... ani po druhom vrátení veci sa nikde v súdnom spise nenachádzajú dôkazy, ktoré

by vyvrátili, alebo potvrdili vyššie uvedené vynaložené prostriedky zo strany obžalovanej

na nákupy a súd v potrebnom rozsahu nevykonal v uvedenom smere podrobné

dokazovanie...

... pokiaľ okresný súd nerešpektoval obsah druhého zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu a nepreukázal, aby obžalovaná nevynaložila vyššie uvedené finančné

prostriedky a to za dobu 8 rokov, tak ako mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť...

... okresný súd nepreukázal ani jeden zo znakov prečinu sprenevery podľa § 213

Tr. zákona a tak isto preto nebolo na strane obžalovanej preukázané úmyselné zavinenie

v zmysle § 17 Tr. zákona...

... Z listinného dôkazu - Vyhlásenia zo dňa 20.05.2011 jednoznačne vyplýva, že

, nekonal v omyle a že bol schopný chápať svoje konanie a dobrovoľne

odovzdal dňa 29.10.2009 sumu 27.212,46 Eur a ona neuviedla do omylu

a ani si neprisvojila cudziu vec.

Ako ďalšou skutočnosťou, s ktorou sa súd nevysporiadal je tá, že nebohý

vykonal prevod peňazí dňa 29.10.2009 a až o dva roky neskôr na základe vyššie

spomínaného trestného oznámenia /podaného 27.06.2011/, začal OČTK trestné stíhanie

, pričom počas tohto celého obdobia obžalovaná vykonávala nákupy

pre a aj jeho dcéru , čo bolo v konaní potvrdené

výpoveďami svedkov, avšak súd sa žiadnym právne relevantným spôsobom s touto

skutočnosťou nevysporiadal !

... prokurátor si mal pred vydaním rozhodnutia zo dňa 13.07.2012 preskúmať

príslušný spisový materiál, tak musel vedieť, že pred tým konajúci vyšetrovateľ, bez

výsluchu obvinenej v pozícii svedka už vlastne ukončil vyšetrovanie, keď zdôvodnila svoj

návrh na vydanie príkazu na zaistenie peňažných prostriedkov na účte zo dňa 13.12.2011,

že tieto sú výnosom z trestnej činnosti /pozn. čo nebolo preukázané doteraz /.

... absolútne až nezmyselne popísanom skutkovom stave veci popísanom v rozsudku,

ktorý navyše nemá podklad vo vykonanom dokazovaní, súd zákonným spôsobom neuviedol,

na základe akých právne relevantných dôkazov dospel k takémuto záveru, teda rozsudok je

nepreskúmateľný a zmätočný.

... doposiaľ vykonané dokazovanie nemohlo byť dostačujúce a konajúci súd

nesprávne právne ako aj skutkovo vyhodnotil danú vec.

... sťažovateľ poukazuje na zásadu, že súd pozná právo a práve preto považuje

vydané rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, za vydané v rozpore zo zákonom, ako aj

a toto napáda a považuje ho za protiústavné.

... požaduje sťažovateľ primerané finančné zadosťučinenie, a to 10.000 Eur /slovom:

desaťtisíc eur/. ... hore uvedený štátny orgány mu spôsobil hlavne nemateriálnu ujmu

v podobe nerešpektovania a zneužívania zákona a porušenia jeho ústavných práv a toto

„protiprávne“ konanie trvá už viac ako 7 rokov v konaní pred súdmi a celkovo viac ako

8 rokov aj s prípravným konaním.

... si uplatňujeme trovy konania... v sume :... prevzatie a príprava zastúpenia pred

Ústavným súdom SR 1 x 163,33 Eur, písomné podanie na Ústavný súd SR zo dňa

08.02.2019 1 x 163,33 Eur, režijný paušál v roku 2019 á 9,80 Eur 2x teda 19,60 Eur. Spolu

teda 346,26 Eur.»

4. Napokon sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí veci do konania vydal

nález v znení:

„1. Základné právo sťažovateľa... upravené v čl. 46 ods. 1, čl. 47, ods. 2, 3, čl. 48

ods. 2 postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní pod

sp. zn. , IČS : 7213010386, porušené bolo.

2. Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, pod sp. zn. ,

IČS: 7213010386 zo dňa 12.03.2019 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi... sa priznáva finančné zadosťučinenie 10.000 Eur (slovom

desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný sťažovateľovi vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. Sťažovateľovi... sa priznávajú trovy..., ktoré je povinný Krajský súd v Košiciach

zaplatiť na účet advokáta JUDr. Rastislav Lenarta do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo 142 ods. 2.

10. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

11. Podľa v prípade konania o sťažnosti fyzickej

osoby, alebo právnickej osoby, ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to

za podmienok ustanovených zákonom.

14. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola

zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až

na dva roky.

17. Podľa dovolanie možno podať proti

právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené

ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania

podľa § 371.

18. Podľa ak tento zákon neustanovuje

inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny

opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie,

ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

19. Podľa dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

20. Ústavná sťažnosť sťažovateľky obsahovala okrem početných námietok skutkovej

povahy aj námietky a výhrady povahy čisto právnej, predovšetkým: „... okresný súd

nepreukázal ani jeden zo znakov prečinu sprenevery podľa § 213 Tr. zákona...

... možno skonštatovať, že v danom prípade nebola naplnená ani objektívna ani

subjektívna stránka skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zákona.

... neboli splnené a ani naplnené u osoby obžalovaného ani znaky skutkovej podstaty

prečinu sprenevery.

... právna kvalifikácia skutku ako prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zákona, nemá podľa nášho názoru oporu vo vykonaných dôkazoch...“

21. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

22. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv

alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému uzneseniu

krajského súdu konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu ústavnej

sťažnosti, ktorou je neprípustnosť.

24. V danom prípade sťažovateľka disponovala možnosťou uplatniť svoje námietky

o prípadnom pochybení krajského súdu prostredníctvom dovolania, o ktorom je oprávnený

a aj povinný rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

25. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v predmetnej veci využila

riadny opravný prostriedok poskytnutý jej zákonom na ochranu jej práv a proti rozsudku

okresného súdu podala odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením,

proti ktorému mohla sťažovateľka podať mimoriadny opravný prostriedok ‒dovolanie,

pretože okrem iného namieta aj nesprávne právne posúdenie zisteného skutku. Ústavný súd

vlastnou činnosťou zistil, že túto možnosť sťažovateľka nevyužila. Právomoc najvyššieho

súdu rozhodnúť o dovolaní sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu krajského súdu

v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu na preskúmanie ústavnej sťažnosti.

Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť smerujúcu proti napadnutému uzneseniu krajského

súdu odmietol podľa v nadväznosti na

písm. d) pre jej neprípustnosť.

26. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky uvedenými v ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže

rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2020

Martin Vernarský predseda senátu