Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 246/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana (sudca

spravodajca) a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

RAVIL s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, IČO 36 790 869, a ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti BA One, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, IČO 36 722 315, zastúpených

advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej

koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia

ich základných práv podľa a , a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd činnosťou Národnej rady Slovenskej republiky,

a to prijatím o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov a prijatím právnej úpravy v § 199c ods. 1 v časti prvej vety

„alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení

exekúcie,“ o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov a takto

rozhodol:

Ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti RAVIL s. r. o. a obchodnej spoločnosti

BA One s. r. o. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti RAVIL s. r. o., Grösslingová 4,

Bratislava, IČO 36 790 869, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv zaručených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) činnosťou Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“),

a to prijatím o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ukončení niektorých exekučných

konaní“) a prijatím právnej úpravy v § 199c ods. 1 v časti prvej vety „alebo z dôvodu,

pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie,“ zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

2. V ten istý deň bola ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť obchodnej

spoločnosti BA One, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, IČO 36 722 316 (spolu

s obchodnou spoločnosťou RAVIL s. r. o. ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namieta

porušenie základných práv podľa a , a listiny,

práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu činnosťou národnej

rady, a to prijatím zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a prijatím právnej

úpravy v § 199c ods. 1 v časti prvej vety „alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi

vydať upovedomenie o zastavení exekúcie“ Exekučného poriadku.

3. Uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. PLs. z 2. apríla 2020

bolo konanie o ústavným sťažnostiach sťažovateliek spojené na spoločné konanie vedené

pod sp. zn. .

4. Na zasadnutí pléna ústavného súdu 27. mája 2020 bol schválený Dodatok č. 1

(ďalej len „dodatok“) k Rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2020.

V súlade s čl. I bodom 4 dodatku bola predmetná vec, keďže ide o vec pridelenú

do 31. mája 2020 sudcovi Mojmírovi Mamojkovi, ktorá nebola k tomuto dňu vybavená

odložením podľa ani v nej nebolo vydané rozhodnutie,

ktorým sa konanie pred ústavným súdom končí, pridelená sudcovi spravodajcovi Ivanovi

Fiačanovi, ktorý sa v súlade s čl. I bodom 1 dodatku stal členom tretieho senátu ústavného

súdu.

5. Sťažovateľky uviedli, že ako právnické osoby s predmetom činnosti inter alia

factoring a forfaiting uzatvorili so Sociálnou poisťovňou 29. júla 2008 zmluvy o postúpení

pohľadávok z nezaplateného poistného na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie

v celkovej výške 36 439 301,22 € (RAVIL s. r. o.) a 29 142 364,64 € (BA One s. r. o.),

na základe ktorých zaplatili postupcovi odplatu za postúpené pohľadávky. Sťažovateľky

na základe predmetných zmlúv vstúpili do už prebiehajúcich exekúcii v pozícii

oprávneného.

6. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní prijatý národnou radou 26. júna

2019 účinný od 1. januára 2020 spôsobil ex lege zastavenie exekučných konaní začatých

pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej „staré

exekúcie“), a to pri uplynutí rozhodnej doby piatich rokov plynúcej odo dňa doručenia

prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi s právnou fikciou,

že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí,

že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Nezastavuje

sa stará exekúcia, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa mala stará

exekúcia zastaviť, dosiahnutý výťažok aspoň 15 €. Podľa zákona o ukončení niektorých

exekučných konaní trovy starej exekúcie pozostávajú z trov exekúcie, ktoré si exekútor

pred zastavením starej exekúcie oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 €

bez DPH, ktoré znáša oprávnený bez možnosti podať proti nim námietky.

7. Podľa sťažovateliek pri 2 600 000 starých exekúciách, ako sa to tvrdí v dôvodovej

správe k predmetnému zákonu, pôjde o 91 000 000 € bez DPH, ktoré zarobia súdni

exekútori bez toho, aby urobili efektívny úkon s cieľom vymoženia pohľadávky,

ktorú zaplatia oprávnení. Číselné vyjadrenie počtu starých exekúcií je podľa sťažovateliek

zavádzajúce.

8. S prijatím zákona o ukončení niektorých exekučných konaní súvisí aj prijatá

právna úprava v § 199c ods. 1 v časti prvej vety Exekučného poriadku, podľa ktorej

ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného

nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu,

pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa

§ 198 ods. 2 oprávnený. Dôvody, pre ktoré exekútor vydá upovedomenie o zastavení

exekúcie, upravuje § 61n Exekučného poriadku. Vo všetkých prípadoch ide o objektívne

konanie, kde nie je vyjadrená zásada procesného zavinenia za zastavenie exekúcie.

Je zrejmé, že oprávnený je zaťažený povinnosťou úhrady paušálnych trov exekúcie

bez toho, aby exekútor alebo súd skúmal procesné zavinenie oprávneného na zastavení

exekúcie.

9. Sťažovateľky uviedli, že prijatím zákona o ukončení niektorých exekučných

konaní utrpeli značnú škodu na svojom majetku, t. j. na aktívach a súčasne im vznikol

ex lege dlh za paušálne trovy exekúcie.

10. Účelom novej právnej úpravy ako mimoriadneho legislatívneho riešenia malo byť

efektívne vyriešenie problému vedenia niektorých exekúcií, v ktorých nedochádza

k exekvovaniu majetku povinného a ani k zastaveniu exekúcie napriek nemajetnosti

povinného, teda odbremeniť všeobecné súdy od veľkého množstva exekúcií. Predmetná

právna úprava podľa názoru sťažovateliek však len presúva agendu starých exekúcií

pod novú právnu úpravu účinnú od 1. apríla 2017. V dôsledku opätovného podania návrhu

na vykonanie exekúcie bude jediným príslušným súdom Okresný súd Banská Bystrica

na rozdiel od súčasnosti, keď staré exekúcie spravujú všetky okresné súdy. Nová právna

úprava celú záťaž presunu agendy starých exekúcií pod nový právny režim tak presúva

na oprávnených, ktorí musia zaplatiť paušálne trovy a v prípade podania opätovného návrhu

aj nový poplatok. Súčasne dôjde k prerozdeleniu exekúcií medzi exekútorov na základe

náhodného výberu a tiež k nenávratnej strate poradia pohľadávky v starej exekúcii, napr.

pri exekúcii zrážkami zo mzdy.

11. Súčasne zákon o ukončení niektorých exekučných konaní nedáva dlžníkom

(povinným) nijakú istotu, pretože solventný veriteľ bude podaním nového návrhu

na vykonanie exekúcie v nej v podstate „pokračovať“. Vo vzťahu k veriteľom bude mať

tento zákon likvidačné dôsledky. Okrem uvedeného pri predpokladaných zastaveniach

a opätovných podaniach návrhov na vykonanie exekúcií v rokoch 2020 až 2025,

kde je oprávneným verejnoprávny subjekt, zaplatia tieto subjekty (v skutočnosti daňoví

poplatníci) približne 60 000 000 €.

12. Podľa sťažovateliek zákon o ukončení niektorých exekučných konaní a prijatie

právnej úpravy v § 199c ods. 1 v časti prvej vety „alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží

exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie“ Exekučného poriadku sú v nesúlade

s označenými článkami , dohovoru a dodatkového protokolu, čo sťažovateľky

v ústavnej sťažnosti obsiahlo odôvodnili. Súčasne uviedli, že podali Kancelárii prezidenta

Slovenskej republiky, Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a Kancelárii

verejného ochrancu práv návrh na vyslovenie nesúladu týchto právnych predpisov.

13. Súčasne podľa názoru sťažovateliek prijatím namietanej právnej úpravy došlo

k porušeniu označených práv sťažovateliek, čo odôvodnili tým, že pomoc národnej rady

nemajetným dlžníkom nastane len vtedy, ak veriteľ nemá dostatok finančných prostriedkov

v exekúcii pokračovať alebo ak sa oprávnený v dôsledku neschopnosti platiť paušálne trovy

exekúcie sám dostane do platobnej neschopnosti. Navyše, sťažovateľky poukázali

na okolnosť, že nemajetnosť nie je trvalý stav. Sťažovateľky považujú zákon o ukončení

niektorých exekučných konaní za krok späť k oživeniu „mimoriadneho“ znášania trov

exekúcie oprávnenými.

14. Sťažovateľky tiež zastávajú názor, že zákon o ukončení niektorých exekučných

konaní vykazuje znaky nepravej retroaktivity, pretože nárok na výkon rozhodnutia, ktorý

bol uplatnený pred 1. aprílom 2017, podlieha zmenenému právnemu režimu v tom zmysle,

že rozhodná doba piatich rokov sa aplikuje spätne do minulosti a aj uplynie spätne

v minulosti. Presun finančného bremena u starých exekúcií na oprávnených, ktorí

zastavenie exekúcií nezavinili, je podľa sťažovateliek v rozpore s princípom zakotveným

v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, podľa ktorého

len v prípade zastavenia exekúcie zavinením oprávneného mu súd môže uložiť povinnosť

nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie. Keďže v prípadoch ex lege zastavenia exekúcie podľa

zákona účinného od 1. januára 2020 vôbec nejde o prípady, že by majetok povinného

nestačil ani na úhradu trov exekúcie, zákonodarca tak vytvoril právnu fikciu nezistenia

majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov starej exekúcie, ak v rozhodnej dobe nedošlo

k vymoženiu nároku. Ak táto doba uplynula pred 1. januárom 2020, ide o retroaktívne

stanovenie právnej fikcie s cieľom legitimizovať zaťaženie oprávneného úhradou trov

exekúcie. Takýto postup zákonodarcu nemá v histórii Slovenskej republiky obdobu

a je v rozpore so zásadou ochrany dôvery v právo.

15. Sťažovateľky zdôraznili, že „keďže zákonodarca mal záujem ovplyvniť výsledok

exekúcie tak, že ju zastavil na základe retroaktívneho pôsobenia novej normy na doterajšie

právne vzťahy, musí mať k tomu naliehavý dôvod verejného záujmu, ktorým nie je plnenie

politického programu pomoci povinným v dlhovej pasci, pretože ten sa riešil zavedením

inštitútu osobného bankrotu. Je otázkou, či odbremenenie súdov od exekučnej agendy

je vôbec nejaký naliehavý dôvod verejného záujmu a či nevytvára právnu neistotu

pre oprávnených, pretože opäť musia podať návrh na vykonanie exekúcie, o ktorom bude

opäť rozhodovať už odlišný súd.“. Okrem toho štát v podstate nevyberá trovy exekúcie

pre seba, ale pre súdnych exekútorov, ktorí sú podnikateľskými subjektmi.

16. Na základe uvedeného sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že národná rada prijatím zákona o ukončení niektorých exekučných

konaní a § 199c v časti prvej vety „alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať

upovedomenie o zastavení exekúcie“ Exekučného poriadku porušila základné právo

sťažovateliek vlastniť majetok podľa a podľa listiny, ich právo

na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, základné právo na súdne

konanie podľa a podľa listiny, ako aj právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikáže národnej rade obnoviť stav

pred porušením týchto práv prijatím vhodnej právnej úpravy, prizná sťažovateľkám

primerané finančné zadosťučinenie v sume po 3 000 €, ako aj trovy konania.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

17. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

18. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo

právnickej osoby podľa .

20. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

21. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Predbežné prerokovanie návrhov

22. Z obsiahleho odôvodnenia ústavných sťažností vrátane navrhovaného petitu

vyplýva, že ich podstatou je namietanie postupu národnej rady, a to prijatím zákona

o ukončení niektorých exekučných konaní a prijatím právnej úpravy v § 199c ods. 1 v časti

prvej vety „alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení

exekúcie“ Exekučného poriadku, čím sa malo zasiahnuť do práv sťažovateliek

(ako oprávnených v starých exekúciách) zakotvených v ústave, listine, dohovore

a dodatkovom protokole.

23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že právne predpisy

ako normatívne právne akty so všeobecnou pôsobnosťou nemožno kvalifikovať

ako rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy orgánov verejnej moci do práv a slobôd

sťažovateľov, ktoré sú predmetom preskúmania v konaní o ústavnej sťažnosti,

keď sa posudzujú individuálne právne akty aplikácie práva, resp. iné individuálne zásahy

do práv sťažovateľov. V konaní podľa možno preskúmať len zásahy

individuálno-právneho charakteru, nie normatívne právne akty.

24. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľky sa ústavnými

sťažnosťami domáhajú vyslovenia porušenia svojich základných práv a slobôd takým

zásahom orgánu verejnej moci (normatívny právny akt), ktorý v konaní podľa čl. 127 ods. 1

nemôže tvoriť predmet ústavno-súdneho prieskumu. Ústavný súd preto ich ústavné

sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

25. Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,

že v prípade, ak by podania sťažovateliek kvalifikoval ako návrhy na začatie konania

o súlade právnych predpisov podľa , musel by ich odmietnuť pri predbežnom

prerokovaní ako podané zjavne neoprávnenými osobami. Z [

až f) ] a ( ) totiž vyplýva,

že oprávnením iniciovať tento typ konania pred ústavným súdom disponuje len najmenej

pätina poslancov národnej rady, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej

republiky, súd v súvislosti s prejednávanou vecou, generálny prokurátor Slovenskej

republiky, predseda Súdnej rady Slovenskej republiky, ak ide o právny predpis týkajúci

sa výkonu súdnictva a verejný ochranca práv, teda nie ktorákoľvek fyzická osoba

alebo právnická osoba.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2020

Martin Vernarský predseda senátu