Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 242/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Lubošom

Mahdoňom, PhD., LL.M., Furdekova 16, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením generálneho prokurátora Slovenskej

republiky č. k. -9 z 23. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) č. k -9 z 23. januára 2019 (ďalej len „uznesenie generálneho

prokurátora“).

2. Zo sťažnosti vyplýva „Sťažovateľ podal dňa 09.10.2018 trestné oznámenie...

nakoľko mal dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1)

. Sťažovateľ ako podozrivú osobu označil osobu ...

Na základe podaného trestného oznámenia sťažovateľa, vykonaných výsluchov svedkov –

, , vyťaženia svedkyne a výsluchu

samotného podozrivého , poverený príslušník OO PZ Žilina – východ, podľa

začal v predmetnej veci trestné stíhanie a súčasne podľa

začal stíhať osobu ... ako obvineného

z prečinu podvodu podľa , lebo na podklade zistených

skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že dňa 18.09.2018 v čase okolo 23.00 hod.

počas toho ako ho vo Viedni v Rakúskej republike zastavila policajná hliadka a postihla ho

za spáchanie viacerých priestupkov pokutou vo výške 2.300,- €, zavolal osobe

, (sťažovateľ), ktorý sa nachádzal doma a telefonicky si dohodol

požičanie sumy 2.300,- € s následným prísľubom vrátenia peňazí, pričom pán mu

peniaze požičal, avšak následne peniaze nevrátil, čím spôsobil osobe

, , trvale bytom (sťažovateľ) škodu

na majetku vo výške 2.300,- €.

Voči predmetnému uzneseniu príslušníka OO PZ Žilina – východ podal obvinený...

sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že sa zo spáchania skutku kladenému mu za vinu necíti byť

vinný, nakoľko mu (sťažovateľ) ako zamestnávateľ dlhuje peniaze

za nevyplatenú mzdu a bol ním vyslaný na cestu do Rakúska, kde dostal pokutu za veci,

za ktoré zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla a nie on ako zamestnanec. Mal

snahu dohodnúť sa ale zamestnávateľ na neho tlačil aby mu zaplatil celú pokutu, čo je

podľa neho nemysliteľné, nakoľko si nie je vedomý spôsobenej škody a okrem toho mu

nevyplatil mzdu a diéty.

O sťažnosti obvineného rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina uznesením

zo dňa 27.11.2018, ktorým bola predmetná sťažnosť obvineného podľa § 193 ods. 1 písm. c)

zamietnutá ako nedôvodná. Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina

odôvodnil mimo iného skutočnosťou, že je nesporné, že obvinený od

(sťažovateľ) obdržal sumu 2.300,- € na zaplatenie pokuty v Rakúsku, pričom z vyjadrenia

(sťažovateľ), a vyplýva, že išlo

o pôžičku, ktorej vrátenie obvinený odkladal a odmietal pod rôznymi výhovorkami, pričom

obrana obvineného o zlom technickom stave vozidla bola vyvrátená vyjadreniami

(sťažovateľ), a ale aj protokolom

z prehliadky záznamového zariadenia, z ktorého vyplýva, že stav tachografu je vyhovujúci

a výsledkového protokolu rakúskej polície, z ktorého vyplýva porušenie denného času

jazdy...

Obvinený podal... na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky Návrh na zrušenie

právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní zo dňa 03.12.2018, ktorým sa dožadoval

zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, a to Uznesenia OO PZ Žilina –

východ, zo dňa 08.11.2018, ČVS: ORP-1445/ZV-ZA-2018 v spojení s Uznesením Okresnej

prokuratúry Žilina zo dňa 27.11.2018, sp. zn.: -4 a navrhol, aby generálny

prokurátor v súlade s ust. a nasl. zrušil obidve napadnuté

rozhodnutia a vyslovil, že bol porušený zákon v neprospech obvineného...

Generálny prokurátor o... návrhu obvineného rozhodol Uznesením zo dňa

23.01.2019, sp. zn.: -9..., ktorým sa vyslovil, že bol porušený zákon

v neprospech obvineného a právoplatné uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry

Žilina, sp. zn.: -4 zo dňa 27.11.2018 zrušil. Zrušil aj uznesenie

povereného príslušníka OO PZ Žilina – východ, sp. zn.: ORP-1445/ZV-ZA-2018 zo dňa

08.11.2018 a zároveň prikázal poverenému príslušníkovi OO PZ Žilina – východ aby o veci

znovu konal a rozhodol.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky v odôvodnení Uznesenia Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 23.01.2019, sp. zn.: -9

poukazuje na skutočnosť, že skutkový stav zistený v čase rozhodovacieho procesu orgánov

činných v trestnom konaní dostatočným spôsobom neodôvodňoval zákonnosť postupu podľa

vo vzťahu k obvinenému za prečin podvodu podľa

ods. 1 . Predpokladom pre postih za tento trestný čin je, že páchateľ

na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo

využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu predpokladanú trestným

zákonom. Podľa generálneho prokurátora v posudzovanom prípade z vyšetrovacieho spisu

nevyplýva, že by sa obvinený mal dopustiť trestnej činnosti tak, ako je to uvedené

v právoplatnom uznesení povereného príslušníka PZ zo dňa 08.11.2018 v časti výroku

o vznesení obvinenia a z doposiaľ vykonaných dôkazov nie je jednoznačne preukázané, že

v danom prípade malo dôjsť zo strany obvineného k tomu, že už v čase zaplatenia pokuty

vo výške 2.300,- € peniazmi jemu poskytnutými ..., mal úmysel takúto

sumu peňazí vôbec nevrátiť alebo nevrátiť v dohodnutej lehote, resp. konal s vedomím, že

peniaze v stanovenej (dohodnutej) lehote nebude môcť vrátiť a že tým uvádza

... do omylu, aby sa ku škode na jeho majetku obohatil. Generálny prokurátor svoje

rozhodnutie odôvodňuje skutočnosťou, kedy nemalo v prípade konania obvineného dôjsť

k naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa

po subjektívnej stránke, na ktorej naplnenie sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Záver

o zavinení páchateľa sa musí vždy preukázať výsledkami dokazovania a musí z nich logicky

vyplynúť, pričom záver o tom, či tu je zavinenie v zmysle a v akej forme, je

právnym záverom. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však musí

zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako

záver o objektívnych znakoch trestného činu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom,

či tu je zavinenie a v akej forme, sú predmetom dokazovania takisto, ako všetky ostatné

okolnosti napĺňajúce znaky trestného činu. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre

záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému

prostriedku, ale zavinenie a jeho formu treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností,

za ktorých bol trestný čin spáchaný, a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska.

So zreteľom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zákon neprikladá a priori žiadnemu

dôkazu osobitný význam. Podľa zdôvodnenie generálneho prokurátora doposiaľ vykonaným

dokazovaním, poukazujúc hlavne na výpoveď' samotného svedka – poškodeného

, nebol doposiaľ preukázaný záver o úmyselnom zavinení obvineného a zdôrazňuje

skutočnosť, že obvinený nevrátil poškodeným poskytnuté peniaze

na zaplatenie pokuty, ktorou bol obvinený postihnutý, nie je sama o sebe dostatočným

dôkazom pre zistenie, že pri ich poskytnutí uviedol do omylu. Ak až

po poskytnutí peňazí vznikli u obvineného prekážky, ktoré mu bránili vrátiť ich, a ktoré

nemohol v čase poskytnutia peňazí ani predvídať, keď inak bol schopný vtedy (v čase

poskytnutia) peniaze vrátiť, alebo ak síce bol schopný peniaze vrátiť, ale z rôznych dôvodov

vrátenie odkladal, alebo dodatočne pojal úmysel peniaze vôbec nevrátiť, tak jeho konanie

nemožno považovať za trestný čin podvodu.

Sťažovateľ sa s uvedeným konštatovaním a samotným rozhodnutím generálneho

prokurátora v plnom rozsahu nestotožňuje, nakoľko má za to, že podozrivý

konaním, ktoré bolo predmetom ním podaného trestného oznámenia zo dňa 09.10.2018

naplnil skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa .“

3. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na jednotlivé vykonané

dôkazy a vykonáva ich hodnotenie a v závere konštatuje:

«Sťažovateľ má za to, že na podklade dôkazov, ktoré v priebehu vyšetrovania zaistil

poverený príslušník PZ Žilina – východ vyplynul dostatočný záver o spáchaní trestného činu

podozrivej osoby uvedeného v uznesení o vznesení obvinenia. Výraz

„dostatočne“ nasvedčuje, že sa nevyžaduje istota ale stačí dostatočne zdôvodnená

pravdepodobnosť. Po zistený tejto miery pravdepodobnosti, ktorá predstavuje zistenie

skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o vznesení obvinenia, je

povinnosťou orgánu činného v trestnom konaní obvinenie vzniesť. Poznanie dôvodnosti

vznesenia obvinenia je založené na vnútornom hodnotení dôkazov príslušným orgánom

na vznesenie obvinenia. Realizuje sa tým zásada voľného hodnotenia dôkazov. Vzhľadom

na počiatočnú fázu trestného konania, v ktorom nie je možné dosiahnuť jednoznačnú istotu

o spáchaní trestného činu, postačuje pre vznesenie obvinenia len vyššia pravdepodobnosť

nasvedčujúca tomu, že obvinený spáchal skutok spôsobom opísanom v skutkovej vete

uznesenia. Trestná činnosť nemusí a ani reálne nemôže byť v tomto štádiu konania

spoľahlivo preukázaná a v skutkovej vete opísaná v takej miere, ako je tomu napr. pri

obžalobe či inom meritórnom rozhodnutí. nakoniec, záver, že bol daný skutok spáchaný

obvineným, nie je na začiatku konania konečný. Práve vznesením obvinenia sa orgánu

činnému v trestnom konaní umožňuje v širšom kontexte zaobstarať všetky dôkazy či už

v prospech alebo neprospech obvineného. Rozhodnutím generálneho prokurátora, ktoré je

sťažovateľom napádané bolo zamedzené aby bol oznámená trestná činnosť páchateľa

riadne vyšetrená a tým aby bola zabezpečená ochrana spoločnosti pred trestnou činnosťou,

čo je účelom trestného konania. Poškodenému, teda sťažovateľovi bolo týmto rozhodnutím

zasiahnuté do jeho práva na spravodlivé súdne konanie a práva na súdnu a inú ochranu,

nakoľko ním bolo zamedzené v pokračovaní vyšetrovania a teda toto rozhodnutie bolo

predčasné.»

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

1. Základné právo ... na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, zo dňa 23.01.2019, sp. zn.: – 9,

porušené bolo.

2. Základné právo ... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 Uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, zo dňa 23.01.2019, sp. zn.: – 9 porušené bolo.

3. Uznesenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, zo dňa 23.01.2019,

sp. zn.: – 9 zrušuje a vec vracia Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky na ďalšie konanie.

4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť trovy právneho

zastúpenia..“

II. Relevantná právna úprava a predbežné prerokovanie návrhu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a zmene a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa...

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

10. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

12. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k dohovoru,

pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv neexistuje

zásadná odlišnosť.

16. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru uznesením generálneho prokurátora,

ktorým vyslovil, že bol porušený zákon v neprospech obvineného a právoplatné uznesenie

prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina č. k. -4 z 27. novembra 2018

zrušil. Zrušil tiež uznesenie povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného

zboru Žilina – východ ČVS: ORP-1445/ZV-ZA-2018 z 8. novembra 2018 a poverenému

príslušníkovi Obvodného oddelenia Policajného zboru Žilina – východ prikázal, aby o veci

znovu konal a rozhodol.

17. Sťažovateľ bol v uvedenej trestnej veci poškodeným – oznamovateľom trestného

činu. Zo sťažnosti možno vyvodiť záver, že k namietanému porušeniu označených práv

malo dôjsť tým, že generálny prokurátor nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav

ako konanie, ktoré nie je trestným činom. Sťažovateľ konštatuje, že uznesením generálneho

prokurátora bolo zamedzené v pokračovaní vyšetrovania, a teda rozhodnutie bolo

predčasné.

18. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry uviedol, že právo fyzickej osoby

na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe podaného trestného

oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho

nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (). Ústavný

súd taktiež vyslovil, že «Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa ... nie

je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu (podnetu) bol orgán prokuratúry

povinný podať obžalobu voči označeným osobám. Takéto základné právo „každého“ nie je

upravené ani v ústave, ani v , prípadne v zákone o prokuratúre (I. ÚS

64/96, ). Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na

„trestnom obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva v trestnom konaní právo na

začatie a vedenie trestného stíhania proti niekomu (pozri rozhodnutia Európskeho súdu pre

ľudské práva vec Helmers v. Švédsko z 29. 10. 1991, § 29; vec Perez v. Francúzsku z 12. 2.

2004, § 70).

19. Ústavný súd tak zotrváva na doktríne, podľa ktorej trestné konanie predstavuje

vzťah medzi páchateľom a štátom, a teda nie je ústavne zaručené právo tretej osoby

(oznamovateľa, poškodeného), aby iná osoba bola stíhaná a odsúdená. Vzhľadom

na uvedené zachováva ústavný súd zásadu zdržanlivosti, pokiaľ ide o preskúmavanie

rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní prijatých v ranných fázach trestného

konania.

20. Na druhej strane si je ústavný súd vedomý pozitívnej povinnosti štátu zabezpečiť

ochranu základných práv dotknutých subjektov, a to aj prostredníctvom efektívneho

trestného konania, resp. že v určitých situáciách možno hovoriť o účinnej ochrane

(poškodených obetí trestnej činnosti) len prostredníctvom trestného práva. V tomto kontexte

ústavný súd pripomína, že požiadavka efektívneho trestného konania (efektívneho

vyšetrovania) predstavuje len procesnú povinnosť tzv. náležitej starostlivosti, nie však

povinnosť vo vzťahu k výsledku trestného konania. Účinné vyšetrovanie tak nezaručuje

žiaden konkrétny výsledok, ale len povinnosť náležitého postupu, keď príslušné orgány

budú konať kompetentne a efektívne, teda tak, aby ich postup bol spôsobilý vyústiť

do potrestania zodpovednej osoby.

21. S prihliadnutím na zásadu zdržanlivosti môže ústavný súd na podklade sťažnosti

poškodeného zasiahnuť do rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vydaného

v prípravnom konaní len v prípade flagrantného pochybenia orgánu činného v trestnom

konaní s intenzívnymi pretrvávajúcimi následkami pre poškodeného.

22. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom uznesenia generálneho prokurátora,

v ktorom generálny prokurátor jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo podľa jeho názoru

nie je konanie obvineného trestným činom.

23. Ústavný súd je toho názoru, že v napadnutom uznesení sa prezentované právne

závery opierajú o skutkové zistenia, ktoré korešpondujú vykonanému dokazovaniu.

Odôvodnenie predmetného rozhodnutia nijako nesignalizuje ľubovôľu rozhodovania, keďže

jasne prezentuje všetky relevantné dôkazy a ich náležité vyhodnotenie smerujúce k záveru,

že u obvineného absentuje subjektívna stránka trestného činu, teda úmysel nevrátiť peňažné

prostriedky sťažovateľovi.

24. Ústavný súd konštatuje, že ústavnou sťažnosťou, tak ako ju koncipoval

sťažovateľ, sa tento domáha, aby si ústavný súd osvojil ním prezentované hodnotenie

dôkazov vykonaných v priebehu vyšetrovania a ním prezentované právne posúdenie

konania osoby, voči ktorej trestné oznámenie sťažovateľa smerovalo. Ústavný súd však

v takto uvádzaných dôvodoch sťažnosti nevzhliadol také skutočnosti, ktoré by boli

spôsobilé spochybniť ústavnú akceptovateľnosť záverov vyvoditeľných z napadnutého

uznesenia generálneho prokurátora.

25. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru,

podľa ktorej posúdenie naplnenia všetkých zákonných podmienok prípadnej trestnej

zodpovednosti konkrétnej osoby je v zásade v plnej kompetencii orgánov činných

v trestnom konaní, pričom základné právo na inú právnu ochranu garantované v čl. 46

ods. 1 (ktorého porušenie sťažovateľky v posudzovanej veci primárne namietajú)

v sebe nezahŕňa právo oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného na trestné stíhanie

konkrétnej, ním označenej osoby (m. m. , ). K porušeniu

základného práva oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného, garantovaného v čl. 46

ods. 1 by v zásade mohlo dôjsť len v prípade, ak by orgány činné v trestnom konaní

preverovaniu skutočností nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu,

nevenovali náležitú pozornosť (m. m. napr. ), čo sa však v posudzovanom

prípade nestalo.

26. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že uznesením generálneho prokurátora bolo zamedzené

v pokračovaní vyšetrovania, a teda rozhodnutie bolo predčasné, považuje ústavný súd sa

potrebné zdôrazniť, že ani uznesenie generálneho prokurátora nebráni sťažovateľovi v tom,

aby v jeho trestnej veci predložil vyšetrovateľovi nové dôkazy. Ak by išlo o dôkazy, ktoré

by mali vplyv na skutkový stav veci a potenciálne aj jeho právne posúdenie, v takom

prípade by vyšetrovateľ nebol viazaný právnym názorom vysloveným generálnym

prokurátorom v napadnutom uznesení. Z uvedeného dôvodu teda nemožno konštatovať, že

uznesenie generálneho prokurátora „zamedzilo v pokračovaní vyšetrovania“, ako to tvrdí

sťažovateľ. Naopak, po uznesení generálneho prokurátora zostal trestný proces otvorený

so zachovaním práva sťažovateľa na využitie (vyčerpanie) nových prostriedkov ochrany

(napr. nová sťažnosť proti rozhodnutiu vyšetrovateľa).

27. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil také pochybenie

v uznesení generálneho prokurátora, ktoré by mohlo viesť k záverom o porušení

sťažovateľom označeného základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

28. Vzhľadom na uvedené, predovšetkým na otvorenie priestoru pre nové prostriedky

ochrany (bod 25 in fine), ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d)

ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 30. júna 2020

Martin Vernarský predseda senátu