Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 334/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra

Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Okresnej

hospodářskej komory Hodonín, Svatoborská 591, Kyjov, Česká republika, IČ 48 532 312,

zastúpenej URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska

kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej

Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia jej základných práv na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení

s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Okresnej hospodářskej komory Hodonín o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť Okresnej hospodářskej komory Hodonín, Svatoborská 591,

Kyjov, Česká republika, IČ 48 532 312 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej URBAN

STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci

namietaného porušenia jej základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a podľa

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a jej práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie

(ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka ústavný súd oboznamuje, že je účastníčkou

označených konaní vedených pred okresným súdom v prvom stupni a pred krajským súdom

ako súdom odvolacím, a to v postavení žalobkyne, kde sa na základe návrhu podaného

14. januára 2013 domáhala určenia, že odstúpenie od špecifikovanej zmluvy o poskytnutí

finančného príspevku uzavretej medzi sťažovateľkou a žalovaným 27. júla 2009 listom

odporcu z 1. augusta 2012 je neplatné.

3. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľka dôvodí, že konanie v jej právnej veci

trvá už viac ako sedem rokov a nebolo dosiaľ právoplatne skončené. Postup okresného súdu

hodnotí ako neefektívny, dôvodiac tým, že okresný súd prvýkrát vo veci rozhodol

rozsudkom z 24. októbra 2016, keď návrh sťažovateľky zamietol, pričom po vykonaní

rozsiahleho dokazovania dôvodil tým, že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení. Sťažovateľka argumentuje, že preukázanie naliehavého

právneho záujmu je conditio sine qua non určovacej žaloby, preto mal okresný súd, ak bol

toho názoru, že táto podmienka nie je splnená, návrh hneď zamietnuť bez vykonania

dokazovania. Tento prvý rozsudok okresného súdu bol podľa vyjadrenia sťažovateľky

zrušený uznesením krajského súdu z 10. mája 2018 a vec vrátená okresnému súdu na nové

prejednanie a rozhodnutie. Aj táto skutočnosť vypovedá podľa mienky sťažovateľky

o neefektívnosti postupu okresného súdu. Ďalej uvádza, že okresný súd svoj druhý rozsudok

vydal 20. septembra 2018, pričom ním návrh sťažovateľky opäť zamietol, opäť poukazom

na nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Sťažovateľka aj druhý

prvostupňový rozsudok napadla 31. októbra 2018 odvolaním. Na tomto mieste poukazuje

na to, že krajský súd o jej odvolaní dosiaľ nerozhodol. Sťažovateľka dodáva, že ochranu

svojich práv v konaní pred krajským súdom uplatnila aj prostredníctvom sťažnosti

na prieťahy v konaní, na základe ktorej predseda krajského súdu síce skonštatoval

dôvodnosť sťažnosti, avšak zbytočné prieťahy ospravedlnil aktuálnou zaťaženosťou vo veci

sťažovateľky konajúceho senátu. Podľa sťažovateľky je tak evidentné, že krajský súd ako

súd odvolací je nečinný už dvanásť mesiacov, pričom predseda krajského súdu po prijatí

sťažnosti sťažovateľky nevykonal vo veci žiadnu nápravu.

4. Hodnotiac predmet označeného konania ako v určitej miere právne zložitý,

poukazujúc na ukončené dokazovanie a svoj aktívny prístup v konaní, sťažovateľka

považuje postup konajúcich súdov za poznačený zbytočnými prieťahmi majúcimi

za následok porušenie všetkých jej v ústavnej sťažnosti označených práv.

5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

v jej veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základných práv

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 listiny a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru v spojení s čl. 47 charty postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

prikázal obom súdom konať vo veci sťažovateľky bez zbytočných prieťahov a priznal jej

tiež primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 16 000 €, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Východiskové ústavnoprávne normy

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ústavný súd môže na

predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie

konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný

navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti

navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti

ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou

osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery

10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie všetkých svojich

označených práv postupom okresného súdu a postupom krajského súdu v označených

konaniach, keď oba súdu podľa jej mienky nekonajú bez zbytočných prieťahov.

11. Je objektívnou skutočnosťou, že v napadnutom konaní nepostupoval okresný súd

a ani krajský súd v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov, čo

napokon uznal vo vzťahu k odvolaciemu konaniu aj samotný predseda krajského súdu.

Z listu predsedu krajského súdu sp. zn. zo 17. februára 2020, ktorým bola

vybavená sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní, vyplýva, že sa predseda krajského

súdu zaviazal dohliadnuť na plynulosť postupu krajského súdu v pokračujúcej fáze

odvolacieho konania, pričom tiež sťažovateľke oznámil aj termín vydania rozhodnutia (apríl

2020).

12. Na základe súčinnosti poskytnutej zo strany okresného súdu ústavný súd zistil, že

krajský súd o podanom odvolaní sťažovateľky rozhodol 30. apríla 2020, keď svojím

rozhodnutím potvrdil prvostupňový rozsudok. Vec sťažovateľky je tak rozhodnutím

krajského súdu meritórne skončená.

13. Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť

na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľka predsedovi krajského

súdu adresovala, bola v jej prípade skutočne efektívna a splnila požadovaný účel, keďže

následne po vybavení sťažnosti na prieťahy v konaní krajský súd obnovil plynulosť konania

smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky a v zmysle informácie predsedu

krajského súdu obsiahnutej v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky bolo odvolacie

rozhodnutie prijaté v stanovenom čase, a to 30. apríla 2020.

14. V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutie

ochrany základnému právu sťažovateľky zaručenému a

listiny a právu sťažovateľky zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namieta,

čo je v rozpore s primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany

právam, ktorých porušenie sa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky

nápravy zlyhali, resp. neviedli k náprave.

15. Ústavný súd preto dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľky je potrebné

v časti namietaného porušenia , listiny a

dohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu v označených konaniach odmietnuť

ako zjavne neopodstatnenú podľa .

16. Pokiaľ ide o sťažovateľkou uplatnenú námietku porušenia čl. 47 charty postupom

okresného súdu a krajského súdu v označených konaniach, ústavný súd ju tiež odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú, pretože

ustanovenie čl. 47 charty nie je na vec sťažovateľky aplikovateľné ratione materiae.

Ústavný súd sa zaoberal povahou charty z hľadiska rozsahu jej pôsobnosti a jej

aplikovateľnosti v posudzovanom prípade. Je nepochybné, že na základe tzv. Lisabonskej

zmluvy (ako jej súčasť, pozn.) sa charta stala právne záväznou súčasťou primárneho práva

Európskej únie (ďalej len „Únia“) s rovnakou právnou silou, ako sú zakladajúce zmluvy,

1. decembra 2009. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie

sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok

nápravy pred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna pomoc

sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc

potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti. Podľa čl. 51 ods. 1 charty

ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány,

úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie.

Podľa čl. 52 ods. 7 charty súdy Únie a členských štátov náležite prihliadajú na vysvetlivky

vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade tejto charty.

17. Z citovaných ustanovení charty vyplýva, že čl. 47 charty je potrebné

interpretovať v súlade s čl. 51 ods. 1 charty s prihliadnutím na vysvetlivky k charte, ktoré

boli 14. decembra 2007 publikované pod 2007/C303/02, ako aj na existujúcu judikatúru

Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok z 13. 6. 1989 vo veci 5/88 Wachauf, Zb. 1989,

s. 2609; rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991 s. I-2925; rozsudok z 18. 12. 1997

vo veci C-309/96 Annibaldi, Zb. 1997, s. I-7493). Súdny dvor Európskej únie potvrdil svoju

judikatúru týmto spôsobom: „Navyše, je potrebné si uvedomiť, že požiadavky vyplývajúce

z ochrany základných práv v právnom poriadku Spoločenstva sú rovnako záväzné

pre členské štáty, pokiaľ vykonávajú právne akty Spoločenstva...“ (rozsudok z 13. 4. 2000

vo veci C-292/97, Zb. 2000, s. I-2737, bod 37). Podľa názoru ústavného súdu, prihliadajúc

na citované ustanovenia charty, ako aj na vysvetlivky k charte ako nástroja výkladu, je

aplikácia charty v posudzovanej veci vylúčená. Z citovaných ustanovení charty totiž

vyplýva, že charta sa v prvom rade vzťahuje na inštitúcie a orgány Únie. V prípade

členských štátov, teda aj Slovenskej republiky, je záväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci

rozsahu pôsobnosti práva Únie. V prípade sťažovateľky súd rozhoduje o jej veci na základe

vnútroštátneho práva, ktoré nepatrí do pôsobnosti práva Únie, teda nejde o žiaden

z prípadov, v ktorých dochádza k implementácii právneho aktu Únie (rozsudok z 13. 7.

1989 vo veci Wachauf, Zb. 1989, s. 2609) alebo k tomu, že by sa Slovenská republika

chcela odchýliť od práva Únie (rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991 s. I-2925)

alebo že by tu existovalo materiálne pravidlo práva Únie, ktoré by sa malo v posudzovanom

prípade aplikovať (rozsudok z 25. 3. 2004, Karner, C-71/02, Zb. s. I-3025). Preto aj túto

časť ústavnej sťažnosti ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

18. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia a ďalšími sťažovateľkou uplatnenými návrhmi sa už ďalej

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu