Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 330/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti D4R7 Construction s. r. o.,

IČO 50 245 350, Odborárska 21, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Allen &

Overy Bratislava, s. r. o., Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát Mgr. Martin Magál, LL.M., vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2, čl. 20

ods. 1 a 4, a a 2 , a 2,

čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jej uznesením č. k.

IV/1 GPt 416/19/1000-7 z 25. marca 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti D4R7 Construction s. r. o. o d m i e t a

ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Argumentácia ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronicky

29. mája 2020 a osobne do podateľne 2. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej

spoločnosti D4R7 Construction s. r. o., IČO 50 245 350, Odborárska 21, Bratislava (ďalej

len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46

ods. 1 a a 2 (ďalej len „“), a 2,

čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a jej uznesením č. k.

IV/1 GPt 416/19/1000-7 z 25. marca 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že 29. marca 2019 vyšetrovateľ vzniesol proti

sťažovateľke ako právnickej osobe obvinenie zo zločinu ohrozenia a poškodenia životného

prostredia podľa a .

3. Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Bratislava (ďalej len

„poškodená“), podala 21. októbra 2019 žiadosť o postup podľa ,

ktorá však neobsahovala vyčíslenie vzniknutej škody, stanovisko, či si poškodená uplatňuje

alebo chce uplatniť nárok na náhradu škody, ale ani žiadne argumenty na preukázanie

dôvodnej obavy z marenia alebo sťažovania uspokojenia nároku poškodenej zo strany

sťažovateľky. Krajská prokuratúra v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) 21. januára

2020 vydala s odkazom na žiadosť poškodenej príkaz na zaistenie peňažných prostriedkov

na účte v banke sťažovateľky vo výške 12 540 997,38 € vrátane peňažných prostriedkov

dodatočne došlých na uvedený účet aj s príslušenstvom, pričom súčasne zakázala akékoľvek

dispozície so zaistenými peňažnými prostriedkami do uvedenej výšky zaistenia.

4. Sťažovateľka 31. januára 2020 podala žiadosť o zrušenie zaistenia peňažných

prostriedkov na účte v banke. Odôvodnila ju jednak nezákonnosťou príkazu na zaistenie,

ďalej nezákonnosťou predchádzajúceho konania, ale aj nezákonným a protiústavným

zásahom do jej základných práv a slobôd.

5. Rozhodnutím krajskej prokuratúry z 13. februára 2020 bola žiadosť sťažovateľky

o zrušenie zaistenia zamietnutá. Proti rozhodnutiu podala sťažovateľka 24. februára 2020

sťažnosť, ktorú odôvodnila nezákonnosťou rozhodnutia krajskej prokuratúry,

nezákonnosťou predchádzajúceho konania, absenciou vysporiadania sa s podstatnými

dôvodmi zrušenia zaistenia a napokon nezákonným a protiústavným zásahom do jej

základných práv a slobôd.

6. Prokurátor generálnej prokuratúry JUDr. Ladislav Hanniker (ďalej len „prokurátor

generálnej prokuratúry“) 25. marca 2020 sťažnosť podanú sťažovateľkou podľa ustanovenia

zamietol ako údajne nedôvodnú.

7. Zaistenie peňažných prostriedkov obvinenej právnickej osoby na účte v banke pre

účely zabezpečenia nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom

bezpochyby predstavuje zásah do základných práv a slobôd obvineného. Ak je zaistenie

peňažných prostriedkov obvineného vykonané dôvodne, pri splnení zákonných

predpokladov a v primeranom rozsahu, potom predstavuje v demokratickom právnom štáte

dovolený a ústavne konformný zásah do základných práv a slobôd obvineného. Avšak, ak je

toto zaistenie vykonané na základe neexistujúceho alebo nedostatočne jasného

(kvalifikovaného podkladu), bez splnenia zákonných podmienok, s arbitrárnym

odôvodnením, porušením prezumpcie neviny, zákazu diskriminácie, ako aj požiadavky

proporcionality, potom ide o neprípustný zásah do , dohovorom a dodatkovým

protokolom garantovaných základných práv a slobôd, ktorý v právnom štáte nemôže obstáť.

8. Tak rozhodnutie prokurátora generálnej prokuratúry o sťažnosti, ale aj príkaz

na zaistenie spadajú do druhej zo spomenutých kategórií, napĺňajú uvedené atribúty zásahu

do základných práv a slobôd, a mali by byť preto ústavným súdom zrušené.

9. Ďalej sťažovateľka konštatuje, že protiústavnosť zásahu vidí v nedostatočnom

podklade, v nesplnení zákonných podmienok, v tom, že nárok na škodu bol zaistený

v prípade, v ktorom škoda nevznikla, v arbitrárnosti, disproporčnosti, nerešpektovaní

prezumpcie neviny a diskriminačnom prístupe, pričom jednotlivé námietky podrobne

rozvádza a konkretizuje.

10. Sťažovateľka ďalej zdôrazňuje, že si je vedomá existencie ustanovenia § 363

ods. 1 , v ktorom je upravená možnosť zrušenia právoplatných

rozhodnutí vyšetrovateľa a prokurátora v prípravnom konaní. Je toho názoru, že v danom

prípade nejde o taký právny prostriedok, ktorý by bola sťažovateľka povinná vyčerpať ešte

pred podaním ústavnej sťažnosti. Nejde totiž o účinný prostriedok nápravy. Rozhodnutie

generálnej prokuratúry o sťažnosti bolo vydané prokurátorom generálnej prokuratúry,

na ktorého túto vec v rámci svojej právomoci delegoval priamo generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálny prokurátor“). Prokurátor generálnej prokuratúry

evidentne rozhodol v mene generálneho prokurátora, čo je zrejmé aj zo záhlavia a výroku

rozhodnutia generálnej prokuratúry o sťažnosti. Rozhodnutie generálnej prokuratúry

o sťažnosti bolo vydané na úrovni generálneho prokurátora zastúpeného po riadnom

delegovaní veci prokurátorom generálnej prokuratúry. Podľa názoru sťažovateľky je zrejmé,

že ak by urobila podanie podľa ustanovenia , nebolo by

spôsobilé dosiahnuť účinnú nápravu zásahov do jej základných práv. Podanie podľa

ustanovenia by totiž bolo preskúmavané na tej istej

inštančnej úrovni ako sťažovateľkina predchádzajúca sťažnosť. V praxi by teda išlo

o zopakovanie tej istej sťažnosti, o ktorej by rozhodoval ten istý orgán. Výsledok podania

by bol preto rovnaký a sťažovateľka by ním nedosiahla (a ani by nikdy nemohla dosiahnuť)

účinnú ochranu jej základných práv a slobôd. Takéto podanie tak bezpochyby nie je

účinným prostriedkom nápravy, ktorý by sťažovateľka bola povinná vyčerpať pred podaním

tejto ústavnej sťažnosti.

11. Sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti D4R7 Construction s.r.o. na majetok zaručené

v a 4 v spojení s Protokolu č. 1 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, sp. zn. IV/1 GPt 416/19/1000-7 zo dňa 25.3.2020 v spojení

s uznesením Krajskej prokuratúry Bratislava, sp. zn. -25 zo dňa 13.2.2020

v spojení s príkazom Krajskej prokuratúry Bratislava, č. I KO-V-5/2020/1100-2 zo dňa

21.1.2020 porušené bolo.

2. Základné právo spoločnosti D4R7 Construction s.r.o. na súdnu ochranu zaručené

v a právo na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. IV/1 GPt 416/19/1000-7 zo dňa 25.3.2020

v spojení s uznesením Krajskej prokuratúry Bratislava, sp. zn. -25 zo dňa

13.2.2020 v spojení s príkazom Krajskej prokuratúry Bratislava, č. I KO-V-5/2020/1100-2

zo dňa 21.1.2020 porušené bolo.

3. Základné právo spoločnosti D4R7 Construction s.r.o. na účinný opravný

prostriedok nápravy zaručené v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, sp. zn. IV/1 GPt 416/19/1000-7 zo dňa 25.3.2020 v spojení s uznesením Krajskej

prokuratúry Bratislava, sp. zn. -25 zo dňa 13.2.2020 v spojení s príkazom

Krajskej prokuratúry Bratislava, č. I KO-V-5/2020/1100-2 zo dňa 21.1.2020 porušené bolo.

4. Základné právo spoločnosti D4R7 Construction s.r.o. na prezumpciu neviny

zaručené v a 2 v spojení s Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, sp. zn. IV/1 GPt 416/19/1000-7 zo dňa 25.3.2020 v spojení

s uznesením Krajskej prokuratúry Bratislava, sp. zn. -25 zo dňa 13.2.2020

v spojení s príkazom Krajskej prokuratúry Bratislava, č. I KO-V-5/2020/1100-2 zo dňa

21.1.2020 porušené bolo.

5. Základné právo spoločnosti D4R7 Construction s.r.o. na zákaz diskriminácie

a nerovného zaobchádzania zaručené v v spojení

s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, sp. zn. IV/1 GPt 416/19/1000-7 zo dňa 25.3.2020 v spojení

s uznesením Krajskej prokuratúry Bratislava, sp. zn. -25 zo dňa 13.2.2020

v spojení s príkazom Krajskej prokuratúry Bratislava, č. I KO-V-5/2020/1100-2 zo dňa

21.1.2020 porušené bolo.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, sp. zn. IV/1 GPt 416/19/1000-7 zo dňa 25.3.2020 v spojení s uznesením Krajskej

prokuratúry Bratislava, sp. zn. -25 zo dňa 13.2.2020 v spojení s príkazom

Krajskej prokuratúry Bratislava, č. I KO-V-5/2020/1100-2 zo dňa 21.1.2020 zrušuje.“

12. Sťažovateľka ďalej požaduje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia

generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 416/19/1000-7 z 25. marca 2020, uznesenia krajskej

prokuratúry č. k. -25 z 13. februára 2020 a príkazu krajskej prokuratúry

č. k. I KO-V-5/2020/1100-2 z 21. januára 2020, a to až do právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu o ústavnej sťažnosti.

II.

Skutkový stav veci

13. Z uznesenia generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 416/19/1000-7 z 25. marca

2020 vyplýva, že ním prokurátor generálnej prokuratúry v mene generálneho prokurátora

podľa ustanovenia zamietol sťažnosť podanú

sťažovateľkou proti uzneseniu krajskej prokuratúry č. k. -25 z 13. februára

2020.

III.

Relevantná právna úprava

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

18. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

19. Podľa generálny prokurátor zruší právoplatné

rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu

predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie,

ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

20. Podľa návrh na postup podľa môžu

podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia

a) obvinený vo svoj prospech,

b) v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie,

c) poškodený v neprospech obvineného,

d) zúčastnená osoba.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

21. Ústavnú sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

22. Sťažovateľka správne poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 363 ods. 1

je v právomoci generálneho prokurátora zrušiť právoplatné rozhodnutie

prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo,

bol porušený zákon, pričom porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré

mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Sťažovateľka je zároveň toho názoru, že v danom

prípade nejde o účinný prostriedok nápravy, pretože o jej sťažnosti proti uzneseniu krajskej

prokuratúry rozhodol vlastne generálny prokurátor, i keď v jeho mene konal prokurátor

generálnej prokuratúry. Podľa jej názoru to má za následok, že ak by aj urobila podanie

podľa ustanovenia , nebolo by spôsobilé dosiahnuť účinnú

nápravu, keďže podanie by bolo preskúmavané na tej istej inštančnej úrovni, ako jej

predchádzajúca sťažnosť proti uzneseniu krajskej prokuratúry, a nemohlo by preto priniesť

iný výsledok.

23. Podľa názoru ústavného súdu uvedený záver sťažovateľky nemožno akceptovať.

I keď prokurátor generálnej prokuratúry rozhodol o sťažnosti v mene generálneho

prokurátora, napriek tomu sa tak stalo v rámci jeho vlastnej právomoci ako nadriadeného

prokurátora pri rozhodovaní o riadnom opravnom prostriedku proti uzneseniu krajskej

prokuratúry. Preto uznesenie prokurátora generálnej prokuratúry je vyjadrením jeho

vlastného názoru na posudzovanú problematiku. Uvedená situácia podľa názoru ústavného

súdu nebráni tomu, aby generálny prokurátor postupom podľa ustanovenia § 363 ods. 1

rozhodol odlišne, resp. nestotožnil sa so závermi prokurátora generálnej

prokuratúry konajúceho v rámci riadneho opravného konania. Opačný výklad, ktorý zastáva

sťažovateľka, by viedol vo svojich dôsledkoch k možnosti svojvoľne eliminovať aplikáciu

ustanovenia tým, že by sa na úrovni generálnej prokuratúry

rozhodovalo v rámci riadneho opravného konania v mene generálneho prokurátora.

Vo všetkých týchto prípadoch by už (pri právnom názore zastávanom sťažovateľkou) nebol

postup podľa ustanovenia účelný.

24. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesenie prokurátora generálnej prokuratúry

č. k. IV/1 GPt 416/19/1000-7 z 25. marca 2020 bolo sťažovateľke doručené 9. apríla 2020

a toho istého dňa sa stalo aj právoplatným. Znamená to, že zákonná trojmesačná lehota

na podanie návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní (§ 364

ods. 1 ) skončí 9. júla 2020. Sťažovateľke preto nič nebráni postupovať

podľa ustanovenia .

25. Inými slovami, ústavnú sťažnosť treba považovať za predčasne podanú, pretože

ešte nebol vyčerpaný (resp. ešte môže byť vyčerpaný) právny prostriedok, ktorý

sťažovateľke priznáva zákon na ochranu jej označených práv podľa , dohovoru

a dodatkového protokolu. Zakladá to neprípustnosť ústavnej sťažnosti.

26. Za daného stavu (keď právny prostriedok priznaný zákonom ešte možno uplatniť)

neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia .

27. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu