Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 18/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júla 2020 v pléne

zloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej, Ladislava

Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša

Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského predbežne

prerokoval návrh Krajského súdu v Trnave, zastúpeného predsedníčkou senátu

JUDr. Katarínou Batisovou, na začatie konania o súlade ustanovenia § 61 ods. 5 písm. b)

v znení neskorších predpisov s ,

ods. 2 a a takto

rozhodol:

Návrh Krajského súdu v Trnave p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh na začatie konania

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. decembra

2019 doručený návrh Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“), zastúpeného

predsedníčkou senátu JUDr. Katarínou Batisovou, na začatie konania o súlade ustanovenia

v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) s , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“).

2. Krajský súd podal návrh na začatie konania pred ústavným súdom v súvislosti

s trestným konaním vedeným pod sp. zn. , ktoré bolo z dôvodu podania návrhu

ústavnému súdu prerušené uznesením krajského súdu č. k. -314

z 12. novembra 2019.

3. V uvedenom návrhu krajský súd v podstate namieta neprimeranosti a tvrdosť

napadnutej právnej úpravy spočívajúcej v povinnosti konajúceho súdu uložiť páchateľovi

trestného činu usmrtenia trest doživotného zákazu činnosti viesť motorové vozidlo

akéhokoľvek druhu, ak ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave vylučujúcom

spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému

z nedbanlivosti smrť.

4. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na skutočnosť, že novelou Trestného

, ktorým sa mení a dopĺňa o cestnej premávke

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony, bola do v snahe o zníženie celkovej úmrtnosti

na cestách zakotvená zásada „jedenkrát a dosť“, pričom zároveň vyslovuje pochybnosť,

či takáto úprava rešpektuje požiadavku primeranosti, t. j. či umožňuje uložiť páchateľovi

trest primeraný trestnému činu, za ktorý sa trest ukladá, tak aby bola zachovaná rozumná

a vyvážená väzba medzi intenzitou verejného záujmu na ochrane spoločnosti a závažnosťou

zásahu do základných práv páchateľa.

5. V otázke primeranosti obligatórneho trestu doživotného zákazu činnosti viesť

motorové vozidlo pri spáchaní trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorého

sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, krajský súd ďalej uvádza, že: „Zákonodarca

má nespochybniteľné právo formovať trestnú politiku štátu, toto jeho právo však nie je

absolútne. Zákonodarca je v rámci svojej normotvornej činnosti významne limitovaný,

a to povinnosťou zabezpečiť súlad právnej úpravy s ľudskými právami... Druh a intenzita

trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali

všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Inak povedané, individualizácia trestu

je prostriedkom na dosiahnutie primeranosti trestu, pričom len primeraný trest je trestom

spravodlivým.“

6. Neprimeranosť trestu naznačuje krajský súd aj v súvislosti s prejednávaným

prípadom vedeným pod sp. zn. , kde sa trestného činu dopustila dosiaľ súdne

nikdy netrestaná 43 ročná žena, ktorá sa ešte v roku 2013 dopustila len dvoch menej

závažných priestupkov, no u ktorej musel súd obligatórne uložiť trest zákazu činnosti

na doživotie.

7. Krajský súd ďalej poukazuje na ďalší prejav neprimeranosti trestu v podobe

nemožnosti jeho vykonania ako základného predpokladu pre jeho zahladenie,

a teda pre odstránenie nepriaznivých dôsledkov odsúdenia: „Odsúdení sa po výkone trestu

snažia zaradiť do normálneho života, nájsť si plnohodnotné zamestnanie alebo sa uplatniť

v oblasti podnikania, aby si vytvorili dôstojné podmienky pre svoj život. Bezúhonnosť

je vyžadovaná v mnohých povolaniach, pre výkon rôznych funkcií, ale predstavuje aj jednu

z podmienok podnikania. A práve uvedené skutočnosti prezentujú dôvod, prečo

je zahladenie odsúdenia tak významné. Inštitút zahladenia odsúdenia nie je dôvodom zániku

trestnosti ani dôvodom zániku trestu, predstavuje len možnosť, aby sa po splnení zákonných

podmienok mohli odstrániť nepriaznivé dôsledky trestu. Čo napr. konkrétne u obžalovanej...

nebude nikdy možné, keďže zákaz činnosti na doživotie podľa súčasnej právnej úpravy bude

vykonaný až jej smrťou.“

8. V závere krajský súd poukazuje na skutočnosť, že neprimeranosť napadnutej

právnej úpravy spočíva aj v nemožnosti podať žiadosť o podmienečné upustenie od výkonu

zvyšku trestu zákazu činnosti: „nedôjde k vytvorenie priestoru pre súdny prieskum takejto

žiadosti, t. j. nebude možné preskúmať či aj trest zákazu činnosti kratšieho trvania splnil

svoj účel a došlo k náprave páchateľa, čo v prípade osoby, ktorá žila pred spáchaním

trestného činu bezúhonný život, nie je kriminálne narušená, sa dá predpokladať. Je teda

nežiaduce, aby v právnom poriadku neexistoval mechanizmus, prostredníctvom ktorého

dôjde k preskúmaniu toho, či u odsúdeného na trest zákazu činnosti na doživotie nenastali

určité zmeny, ktoré eliminujú jeho nebezpečnosť, a taktiež či je nevyhnutné, aby u neho

naďalej pretrvával trest zákazu činnosti a či tento trest už nesplnil svoj účel.“

9. Na základe tvrdených nedostatkov právnej úpravy potom krajský súd žiadal,

aby ústavný súd rozhodol, že ním označené ustanovenie nie je v súlade

s príslušnými článkami .

II.

Predbežné prerokovanie návrhu na začatie konania

10. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o súlade zákonov s , ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými

vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom [ a ], pristúpil

na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu na začatie konania,

a to v súlade s , ako aj s a zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“). Účelom

predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať

na ďalšie konanie ( ).

11. Ústavný súd v úvode podotýka, že návrh na začatie konania obsahoval formálny

nedostatok v podobe odkazu na ustanovenia v súčasnosti už zrušeného zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“). Táto skutočnosť však sama osebe nemá vplyv na posúdenie

toho, či je možné návrh prijať na ďalšie konanie, pretože rozhodujúce je, či samotný obsah

návrhu spĺňa náležitosti ustanovené . Každé podanie totiž ústavný

súd posudzuje podľa jeho obsahu ( ).

12. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil,

že návrh podal procesne legitimovaný subjekt podľa [pozri

tiež ]. Z obsahu návrhu na začatie konania,

tak ako bol stručne zrekapitulovaný v časti I odôvodnenia, zároveň vyplýva, že sú splnené

všetky požiadavky ustanovené v v spojení s . Krajský súd

v návrhu presne označil ustanovenie právneho predpisu, ktorého nesúlad namietal, a uviedol

dôvody, ktoré ho viedli k pochybnostiam o jeho súlade s konkrétnymi článkami .

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd môže návrh prerokovať a rozhodnúť o ňom.

Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júla 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky