Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 511/2019
PDF · 381.13 KB
No categories available
I. ÚS 511/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca)
a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Kánthovou,
Župná 20, Komárno, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave č. VS 4218012817 zo 16. apríla 2019 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. Návrhu na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave č. VS 4218012817 zo 16. apríla 2019 n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2019
doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa
čl. 12 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
s poukazom na čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) č. VS 4218012817 zo 16. apríla 2019 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“).
2. Z obsahu sťažnosti a priloženého napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Okresný
súd Komárno uznesením č. k. 2 Nt 7/2017-168 z 21. októbra 2017, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 5. júna 2018, zaviazal povinného, t. j. sťažovateľku, zaplatiť na účet
Okresného súdu Komárno trovy trestného konania v sume 200 €. Pohľadávka bola v zmysle
§ 3 ods. 3 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok“)
doručená 4. februára 2019 krajskému súdu, ktorý v zmysle § 4 ods. 1 zákona o správe
a vymáhaní súdnych pohľadávok vykonáva funkciu Justičnej pokladnice.
3. Sťažovateľka podala žiadosť o odpustenie pohľadávky, ktorú odôvodnila tým,
že je matkou maloletého dieťaťa a žije len z dávok v hmotnej núdzi vo výške 117,20 €
a z prídavku na dieťa vo výške 23,50 €. Nemá žiadny majetok a ani finančné prostriedky
v banke. Justičná pokladnica môže v zmysle § 4 ods. 13 zákona o správe a vymáhaní
súdnych pohľadávok zo závažných dôvodov na písomnú žiadosť povinného celkom alebo
čiastočne odpustiť pohľadávku nepresahujúcu šesťnásobok minimálnej mzdy, ktorá
je v sume 520 eur, ak pohľadávka nevznikla v súvislosti so spáchaním úmyselného
trestného činu, za ktorý bol povinný právoplatne odsúdený. Krajský súd šetrením zistil,
že „povinný sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti, spáchal zločin podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona“, a preto žiadosť sťažovateľky o odpustenie
pohľadávky zamietol.
4. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „ide o zjavne nedôvodné rozhodnutie
okorenené značnou vôľou arbitrárnosti a svojvôli a to z dôvodu, že rozhodnutie neobsahuje
odôvodnenie ako to predpokladá čl. 6 Dohovoru (EDĽP) a takisto súčasťou základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy ktorý garantuje účastníkom právo
na spravodlivé súdne konanie“.
Arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu vníma sťažovateľka v tom,
že Justičná pokladnica ju vo svojich rozhodnutiach považuje za odsúdenú, pričom v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Nt 7/2017 bola osoba sťažovateľky poškodenou. Skutočnosti,
ktoré v stručnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza, sú preto podľa
sťažovateľky nepravdivé, keďže sťažovateľka za takýto trestný čin nikdy nebola odsúdená,
čo môže potvrdiť aj odpis z registra trestov, ktorý sťažovateľka navrhuje, aby si ústavný súd
vyžiadal.
5. Sťažovateľka považuje postup Okresného súdu Komárno v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Nt 7/2017, ktorým jej bol vyrubený poplatok, za nesúladný aj so smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, podľa ktorého
by sa od obetí trestných činov nemalo očakávať, že budú znášať výdavky za účasť
na trestnom konaní. Sťažovateľka tiež odkazuje na spis sp. zn. 2 Nt /7/2017, z ktorého
má byť zrejmé, že nie je odsúdená, ale poškodená „obeť“, ktorá v konaní len „apeluje
o nápravu stavu“.
6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti požiadala o ustanovenie advokáta pre konanie
pred ústavným súdom, ktorú odôvodnila tým, že žije len z pomoci v hmotnej núdzi a sama
sa stará o dieťa, a svoje tvrdenia na výzvu ústavného súdu doložila aj relevantnými
dokladmi (najmä rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Komárno o priznaní
pomoci v hmotnej núdzi, potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 511/2019-16 zo 17. decembra
2019 žiadosti sťažovateľky vyhovel a za právneho zástupcu jej ustanovil advokátku
JUDr. Máriu Kánthovú, Župná 20, Komárno.
7. Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľka, už zastúpená právnym zástupcom,
upresnila petit ústavnej sťažnosti, doplnila odôvodnenie ústavnej sťažnosti, v ktorej
v podstate zotrvala na tvrdení, že krajský súd, ktorý napadnutým rozhodnutím neodpustil
sťažovateľke pohľadávku vzniknutú z povinnosti zaplatiť trovy trestného konania,
nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dospel k nesprávnemu právnemu záveru,
keď prehliadol skutočnosť, že za spáchanie úmyselného trestného činu bol právoplatne
odsúdený , a nie jeho manželka . Zároveň doplnili petit
sťažnosti o návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej takto
nálezom rozhodol:
„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod č. VS 4218012817 porušil
základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. VS 4218012817 zo dňa 16. apríla
2019 zrušuje a vracia na ďalšie konanie.
3. Ústavný súd odkladá vykonateľnosť rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave
č. VS 4218012817 zo dňa 16. apríla 2019.“
II.
Relevantné ustanovenia právnych predpisov
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len ,,zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9
neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania
uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme
ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
13. Podľa § 129 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa
odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore
s verejným záujmom.
14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený
verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu
v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej
spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,
vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom
spoločnosti.
III.
Predbežné prerokovanie návrhu
16. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdené porušenie jej uvedených
práv rozhodnutím krajského súdu Justičnej pokladnice, ktorým bola zamietnutá žiadosť
sťažovateľky o odpustenie pohľadávky za zaplatenie trov trestného konania. Napadnutému
rozhodnutiu chýba podľa sťažovateľky riadne odôvodnenie, a keďže zamietnutie
odôvodňuje skutočnosťou, že sťažovateľka ako povinná na zaplatenie trestného konania
bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, je podľa sťažovateľky arbitrárne,
nezákonné, neústavné a nezakladá sa na pravde. Zároveň sťažovateľka navrhuje,
aby ústavný súd podľa § 129 zákona o ústavnom súde odložil vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia krajského súdu.
17. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom
súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti
predpísané zákonom o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56
ods. 2 písm. a) až g) zákona o ústavnom súde. Keďže nezistil nedostatky v zákonom
predpísaných náležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti
tvrdení v nej obsiahnutých je potrebné posúdiť v konaní vo veci samej, prijal jej ústavnú
sťažnosť na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).
18. Sťažovateľka v sťažnosti navrhla, aby ústavný súd podľa § 129 zákona
o ústavnom súde odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, pričom
však v ústavnej sťažnosti tento návrh neodôvodnila. V tejto súvislosti ústavný súd zároveň
uvádza, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ktorým bolo negatívne rozhodnuté
o žiadosti sťažovateľky o odpustenie vymáhanej súdnej pohľadávky, nie je rozhodnutím,
na základe ktorého vznikla sťažovateľke povinnosť uhradiť trovy trestného konania,
nie je teda exekučným titulom, odloženie vykonateľnosti ktorého by mohlo mať
pre sťažovateľku v jej situácii právny význam. Povinnosť uhradiť trovy trestného konania
vyplýva sťažovateľke z uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 2 Nt/7/2017-168
z 21. októbra 2017, ktoré však nie je touto ústavnou sťažnosťou vzhľadom na obsah petitu
namietané. Vzhľadom na uvedené ústavný súd návrhu sťažovateľky na odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktorým bolo negatívne rozhodnuté
o jej žiadosti o odpustenie pohľadávky, nevyhovel (bod 2 výroku uznesenia).
19. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že o procesných inštitútoch odkladu
vykonateľnosti podľa § 129 zákona o ústavnom súde a dočasného opatrenia podľa § 130
zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na návrh sťažovateľa rozhodnúť kedykoľvek
počas konania pred ústavným súdom. Ustanovenie § 130 zákona o ústavnom súde upravuje
možnosť ústavného súdu na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení,
pričom obsah dočasného opatrenia je v tomto ustanovení uvedený demonštratívnym
spôsobom, čo znamená, že poskytuje sťažovateľovi aj ústavnému súdu priestor na vydanie
takého dočasného opatrenia, ktorého obsah bude čo najlepšie vyhovovať jeho účelu,
vzhľadom na konkrétne okolnosti, v ktorých sa sťažovateľ nachádza. Návrh na vydanie
dočasného opatrenia však musí okrem obsahu požadovaného dočasného opatrenia
obsahovať aj odôvodnenie návrhu, uvedenie skutkových okolností, prípadne aj predloženie
dôkazov na osvedčenie splnenia podmienok pre vydanie dočasného opatrenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu