Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 511/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca)

a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Kánthovou,

Župná 20, Komárno, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave č. VS 4218012817 zo 16. apríla 2019 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Návrhu na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia Krajského

súdu v Bratislave č. VS 4218012817 zo 16. apríla 2019 n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a a 2 (ďalej len „“)

s poukazom na a 5 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) č. VS 4218012817 zo 16. apríla 2019 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti a priloženého napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Okresný

súd Komárno uznesením č. k. -168 z 21. októbra 2017, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 5. júna 2018, zaviazal povinného, t. j. sťažovateľku, zaplatiť na účet

Okresného súdu Komárno trovy trestného konania v sume 200 €. Pohľadávka bola v zmysle

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok“)

doručená 4. februára 2019 krajskému súdu, ktorý v zmysle § 4 ods. 1 zákona o správe

a vymáhaní súdnych pohľadávok vykonáva funkciu Justičnej pokladnice.

3. Sťažovateľka podala žiadosť o odpustenie pohľadávky, ktorú odôvodnila tým,

že je matkou maloletého dieťaťa a žije len z dávok v hmotnej núdzi vo výške 117,20 €

a z prídavku na dieťa vo výške 23,50 €. Nemá žiadny majetok a ani finančné prostriedky

v banke. Justičná pokladnica môže v zmysle § 4 ods. 13 zákona o správe a vymáhaní

súdnych pohľadávok zo závažných dôvodov na písomnú žiadosť povinného celkom alebo

čiastočne odpustiť pohľadávku nepresahujúcu šesťnásobok minimálnej mzdy, ktorá

je v sume 520 eur, ak pohľadávka nevznikla v súvislosti so spáchaním úmyselného

trestného činu, za ktorý bol povinný právoplatne odsúdený. Krajský súd šetrením zistil,

že „povinný sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti, spáchal zločin podľa § 208 ods. 1

písm. a), ods. 2 písm. d) “, a preto žiadosť sťažovateľky o odpustenie

pohľadávky zamietol.

4. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „ide o zjavne nedôvodné rozhodnutie

okorenené značnou vôľou arbitrárnosti a svojvôli a to z dôvodu, že rozhodnutie neobsahuje

odôvodnenie ako to predpokladá čl. 6 Dohovoru (EDĽP) a takisto súčasťou základného

práva na súdnu ochranu podľa ktorý garantuje účastníkom právo

na spravodlivé súdne konanie“.

Arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu vníma sťažovateľka v tom,

že Justičná pokladnica ju vo svojich rozhodnutiach považuje za odsúdenú, pričom v konaní

vedenom pod sp. zn. bola osoba sťažovateľky poškodenou. Skutočnosti,

ktoré v stručnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza, sú preto podľa

sťažovateľky nepravdivé, keďže sťažovateľka za takýto trestný čin nikdy nebola odsúdená,

čo môže potvrdiť aj odpis z registra trestov, ktorý sťažovateľka navrhuje, aby si ústavný súd

vyžiadal.

5. Sťažovateľka považuje postup Okresného súdu Komárno v konaní vedenom

pod sp. zn. , ktorým jej bol vyrubený poplatok, za nesúladný aj so smernicou

Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, podľa ktorého

by sa od obetí trestných činov nemalo očakávať, že budú znášať výdavky za účasť

na trestnom konaní. Sťažovateľka tiež odkazuje na spis sp. zn. , z ktorého

má byť zrejmé, že nie je odsúdená, ale poškodená „obeť“, ktorá v konaní len „apeluje

o nápravu stavu“.

6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti požiadala o ustanovenie advokáta pre konanie

pred ústavným súdom, ktorú odôvodnila tým, že žije len z pomoci v hmotnej núdzi a sama

sa stará o dieťa, a svoje tvrdenia na výzvu ústavného súdu doložila aj relevantnými

dokladmi (najmä rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Komárno o priznaní

pomoci v hmotnej núdzi, potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd uznesením č. k. -16 zo 17. decembra

2019 žiadosti sťažovateľky vyhovel a za právneho zástupcu jej ustanovil advokátku

JUDr. Máriu Kánthovú, Župná 20, Komárno.

7. Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľka, už zastúpená právnym zástupcom,

upresnila petit ústavnej sťažnosti, doplnila odôvodnenie ústavnej sťažnosti, v ktorej

v podstate zotrvala na tvrdení, že krajský súd, ktorý napadnutým rozhodnutím neodpustil

sťažovateľke pohľadávku vzniknutú z povinnosti zaplatiť trovy trestného konania,

nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dospel k nesprávnemu právnemu záveru,

keď prehliadol skutočnosť, že za spáchanie úmyselného trestného činu bol právoplatne

odsúdený , a nie jeho manželka . Zároveň doplnili petit

sťažnosti o návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej takto

nálezom rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod č. VS 4218012817 porušil

základné právo na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. VS 4218012817 zo dňa 16. apríla

2019 zrušuje a vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd odkladá vykonateľnosť rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave

č. VS 4218012817 zo dňa 16. apríla 2019.“

II.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len ,,“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania

uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

13. Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore

s verejným záujmom.

14. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

16. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdené porušenie jej uvedených

práv rozhodnutím krajského súdu Justičnej pokladnice, ktorým bola zamietnutá žiadosť

sťažovateľky o odpustenie pohľadávky za zaplatenie trov trestného konania. Napadnutému

rozhodnutiu chýba podľa sťažovateľky riadne odôvodnenie, a keďže zamietnutie

odôvodňuje skutočnosťou, že sťažovateľka ako povinná na zaplatenie trestného konania

bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, je podľa sťažovateľky arbitrárne,

nezákonné, neústavné a nezakladá sa na pravde. Zároveň sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd podľa odložil vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia krajského súdu.

17. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom

súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti

predpísané a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa

ods. 2 písm. a) až g) . Keďže nezistil nedostatky v zákonom

predpísaných náležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti

tvrdení v nej obsiahnutých je potrebné posúdiť v konaní vo veci samej, prijal jej ústavnú

sťažnosť na ďalšie konanie ( ).

18. Sťažovateľka v sťažnosti navrhla, aby ústavný súd podľa § 129 zákona

o ústavnom súde odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, pričom

však v ústavnej sťažnosti tento návrh neodôvodnila. V tejto súvislosti ústavný súd zároveň

uvádza, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ktorým bolo negatívne rozhodnuté

o žiadosti sťažovateľky o odpustenie vymáhanej súdnej pohľadávky, nie je rozhodnutím,

na základe ktorého vznikla sťažovateľke povinnosť uhradiť trovy trestného konania,

nie je teda exekučným titulom, odloženie vykonateľnosti ktorého by mohlo mať

pre sťažovateľku v jej situácii právny význam. Povinnosť uhradiť trovy trestného konania

vyplýva sťažovateľke z uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. -168

z 21. októbra 2017, ktoré však nie je touto ústavnou sťažnosťou vzhľadom na obsah petitu

namietané. Vzhľadom na uvedené ústavný súd návrhu sťažovateľky na odklad

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktorým bolo negatívne rozhodnuté

o jej žiadosti o odpustenie pohľadávky, nevyhovel (bod 2 výroku uznesenia).

19. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že o procesných inštitútoch odkladu

vykonateľnosti podľa a dočasného opatrenia podľa

môže ústavný súd na návrh sťažovateľa rozhodnúť kedykoľvek

počas konania pred ústavným súdom. Ustanovenie upravuje

možnosť ústavného súdu na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení,

pričom obsah dočasného opatrenia je v tomto ustanovení uvedený demonštratívnym

spôsobom, čo znamená, že poskytuje sťažovateľovi aj ústavnému súdu priestor na vydanie

takého dočasného opatrenia, ktorého obsah bude čo najlepšie vyhovovať jeho účelu,

vzhľadom na konkrétne okolnosti, v ktorých sa sťažovateľ nachádza. Návrh na vydanie

dočasného opatrenia však musí okrem obsahu požadovaného dočasného opatrenia

obsahovať aj odôvodnenie návrhu, uvedenie skutkových okolností, prípadne aj predloženie

dôkazov na osvedčenie splnenia podmienok pre vydanie dočasného opatrenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu