Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 349/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti , ,

, zastúpenej advokátskou kanceláriou ŠTEPANOVSKÝ & Partners, s. r. o.,

Žellova 6, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Štepanovský,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. a jeho uznesením sp. zn.

zo 7. marca 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája

2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa

(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. a jeho uznesením sp. zn. zo 7. marca 2019

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti, príloh k nej pripojených, ako aj z vyžiadaného spisu

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. (ďalej

aj „vyžiadaný spis“) vyplýva, že okresným súdom bol na základe žaloby obchodnej

spoločnosti , , (ďalej

len „žalobkyňa“), vedený spor proti sťažovateľke ako žalovanej o splnenie povinnosti

uzavrieť zmluvu.

3. Žalovaná sa spolu s podanou žalobou domáhala aj vydania neodkladného

opatrenia, ktorým by okresný súd zakázal sťažovateľke nakladať s tam špecifikovanou

nehnuteľnosťou v jej vlastníctve.

4. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 16. januára 2019 návrh

žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanej nepriznal nárok

na náhradu trov konania. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podala žalobkyňa

odvolanie, na základe ktorého krajský súd napadnutým uznesením zakázal žalovanej

nakladať s tam špecifikovanou nehnuteľnosťou v jej vlastníctve, a to až do právoplatnosti

rozhodnutia okresného súdu o žalobe o splnenie povinnosti sťažovateľky uzavrieť zmluvu

o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, vedenej na okresnom súde pod sp. zn. .

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že krajský súd rozhodol o podanom

odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

bez toho, aby počkal na uplynutie lehoty, ktorá bola sťažovateľke určená

na vyjadrenie k podanému odvolaniu. V tomto kontexte sťažovateľka uvádza: «Vo Výzve

Krajský súd v Bratislave uvádza, že sťažovateľ má právo vyjadriť sa k Odvolaniu písomne

v lehote 3 dní. Posledným dňom tejto sudcovskej lehoty bol deň 11.03.2019, nakoľko Výzva

bola sťažovateľovi doručená dňa 07.03.219 a dňa 10.03.2019 bola nedeľa...

... sťažovateľ sa k Odvolaniu písomne vyjadril svojím podaním zo dňa 11.03.2019

(ďalej len „Vyjadrenie k Odvolaniu“), pričom Vyjadrenie k Odvolaniu zaslal Krajskému

súdu v Bratislave e-mailom dňa 11.03.2019 a následne dňa 12.03.2019 aj prostredníctvom

Ústredného portálu verejnej správy.

Sťažovateľ sa teda v rámci možností k Odvolaniu písomne vyjadril, a to ešte v rámci

extrémne krátkej sudcovskej lehoty stanovenej vo Výzve.»

6. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že 14. marca 2019 jej bolo doručené

napadnuté uznesenie. V napadnutom uznesení krajský súd uvádza, že sťažovateľka

sa k odvolaniu nevyjadrila. V skutočnosti sa však k odvolaniu vyjadrila, a to v súdom

určenej lehote.

7. Podľa názoru sťažovateľky boli napadnutým uznesením krajského súdu,

ako aj postupom tohto súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, porušené v ústavnej sťažnosti

označené práva, keď krajský súd závažným spôsobom porušil čl. 9 a § 329 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

a o podanom odvolaní rozhodol bez oboznámenia sa s vyjadrením sťažovateľky, čím porušil

jej právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré sa okrem iného vysporiada

aj s jej procesnou obranou.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

07.03.2019, č. k. -237, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave, ktorý

predchádzal vydaniu tohto uznesenia bolo porušené.

II. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.03.2019, č.k. -237

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

III. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 EUR

(slovom desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť sťažovateľovi

v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania, ktorú je Krajský súd

v Bratislave povinný uhradiť sťažovateľovi v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

9. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1

bola vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle

čl. II bodu 3 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára

2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 bola prejednaná v prvom senáte ústavného

súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke porušenia

jej základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny

a jej práva na spravodlivé súde konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v dôsledku skutočnosti,

že krajský súd jej odňal právo konať pred súdom, keď vydal napadnuté uznesenie bez toho,

aby jej umožnil ešte pred rozhodnutím sa k veci vyjadriť, a tak sa vysporiadať

s jej procesnou obranou. Krajský súd pred vydaním napadnutého uznesenia síce

sťažovateľku vyzval na vyjadrenie sa v trojdňovej lehote, avšak na jej uplynutie nepočkal

a hneď v prvý deň jej plynutia vydal napadnuté uznesenie, čím „celkom zjavne závažným

spôsobom“ porušil a , a tak porušil aj jej v ústavnej sťažnosti

označené práva.

19. Ústavný súd si v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti vyžiadal

od okresného súdu spis sp. zn. , z ktorého zistil, že konanie vedené okresným

súdom pod touto spisovou značkou bolo po podaní ústavnej sťažnosti právoplatne skončené,

a to na základe uznesenia okresného súdu sp. zn. z 15. júla 2019,

ktorým okresný súd konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok

na náhradu trov konania. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. júla 2019.

20. Podľa neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý

bolo nariadené.

21. Pre každé časovo obmedzené neodkladné opatrenie platí, že uplynutím

stanoveného času zaniká ex lege. Zánik jeho účinkov sa viaže na objektívnu skutočnosť,

ktorou je uplynutie času.

22. Z povahy inštitútu ústavnej sťažnosti vyplýva, že ústavný súd je povolaný

zasiahnuť len v tom prípade, pokiaľ boli právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom porušené ústavne zaručené práva sťažovateľa a zároveň je toto porušenie v dobe

rozhodovania ústavného súdu stále aktuálne a bezprostredné. Uvedený názor akceptuje

princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do rozhodnutí všeobecných súdov,

ktorým sa ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach riadi.

23. Aj keď sťažovateľke v preskúmavanom prípade nemožno uprieť opodstatnenosť

jej tvrdení obsiahnutých v ústavnej sťažnosti, ktoré boli aktuálne v čase jej podania,

bez významu nie je skutočnosť, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou, s ktorým

sťažovateľka výslovne súhlasila (na č. l. 320 vyžiadaného spisu, pozn.), a to v dôsledku

mimosúdnej dohody, ktorú uzatvorila so žalobkyňou.

24. Napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorého existencia bola časovo obmedzená

do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. ,

zaniklo zo zákona 15. júla 2019. Ústavný súd konštatuje, že spor medzi sťažovateľkou

a žalobkyňou bol vyriešený „inou cestou“, čím pre sťažovateľku stratilo svoj význam

autoritatívne rozhodnutie daného sporu všeobecným súdom.

25. V priebehu konania o ústavnej sťažnosti teda zanikol predmet prieskumu

ústavného súdu, o ktorom sťažovateľka tvrdila, že ním boli porušené ňou označené základné

práva a ktorého zrušenia sa domáha v petite ústavnej sťažnosti. Za danej situácie ústavný

súd konštatuje, že v čase rozhodovania ústavného súdu stratili z ústavnoprávneho hľadiska

svoje opodstatnenie námietky sťažovateľky obsiahnuté v jej ústavnej sťažnosti, ktorými

napáda porušenie procesných ustanovení krajským súdom, a to jeho napadnutým

uznesením, ktoré medzičasom zaniklo, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol

podľa § 56 ods. 2 písm. g) pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

27. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v petite jej ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ,

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu