Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 313/2020
PDF · 372.18 KB
No categories available
III. ÚS 313/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana
a Petra Straku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , zastúpenej advokátom Mgr. Róbertom
Kučerom, Veľká Okružná 39, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 36 ods. 1
Listiny práv a základných slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Žiline č. k. 11 Co 237/2018-1014 z 30. apríla 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
1. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva
podľa čl. 36 ods. 1 Listiny práv a základných slobôd (ďalej len „listina“) a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 11 Co 237/2018-1014 z 30. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie krajského súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že Okresným súdom
Žilina (ďalej len ,,okresný súd“) bolo pod sp. zn. 4 C 97/2008 vedené
konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom
sťažovateľka vystupovala v procesnom postavení žalovanej. Okresný súd rozsudkom
č. k. 4 C 97/2008-923 z 5. apríla 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 4 C 97/2008-
968 z 22. novembra 2017 a opravným uznesením č. k. 4 C 97/2008-998 zo 6. augusta 2018
(ďalej len ,,rozhodnutie súdu prvej inštancie“) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
sťažovateľky a žalobcu.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil.
4. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti poukazuje na porušenie ňou
označených práv (bod 1 tohto rozhodnutia) a argumentačne rozdelila odôvodnenie ústavnej
sťažnosti do štyroch rovín:
,,Ad. a) Extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, extrémny
nesúlad medzi hodnotením dôkazov a prijatými skutkovými zisteniami
Ad. b) Prekvapivosť rozhodnutia, porušenie manudukčnej povinnosti, nenariadenie
pojednávania vo veci samej
Ad. c) Odklon od ustálenej judikatúry, bez relevantného odmietnutia stabilizovanej
výkladovej praxe
Ad. d) Absencia zdôvodnenia osvojenia si právneho záveru obsiahnutého v jednom
z dvoch protichodných názorových línií najvyšších súdnych autorít.“
5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,
aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
,,Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľky
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/237/2018-1014
zo dňa 30.04.2019 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 11Co/237/2018-1014 zo dňa 30.04.2019 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline
na ďalšie konanie.
Sťažovateľke sa priznáva právo na náhradu trov konania, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 415,51-€ (2 úkony právnej služby á 163,33-€: prevzatie
a príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť + 20 % DPH + 2 x paušálna náhrada nákladov
á 9,80-€ + 20 % DPH), ktorú je Krajský súd v Žiline povinný nahradiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky do troch dní od právoplatnosti nálezu.“
6. Zároveň sťažovateľka navrhla: „... Keďže podanie ústavnej sťažnosti nemá vplyv
na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, sťažovateľka
týmto v súlade s ust. § 129 zákona č. 314/2018 Z.z. navrhuje (žiada) o odloženie
vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/237/2018-1014 zo dňa
30.04.2019, a to z dôvodu, že výkon exekúcie na podklade ústavnou sťažnosťou
napadnutého rozsudku pri výške vyporiadacieho podielu (47.810,63-€), ktorý má
sťažovateľka zaplatiť žalobcovi, by sa sťažovateľka dostala do existenčných problémov
a v prípade úspechu sťažovateľky v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky by
jej v súvislosti s exekučným konaním vznikla závažná ujma, ktorú by nebolo možné
odstrániť.“
II.
Relevantná právna úprava
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
11. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
13. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
16. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a k čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,
že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise
Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym
režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07). K rovnakému
záveru možno dospieť aj v súvislosti s namietaným porušením čl. 36 ods. 1 listiny, ktorý
svojím obsahom zodpovedá zneniu čl. 46 ods. 1 ústavy.
III.
Predbežné prerokovanie návrhu
20. Sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom
v zmysle § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
21. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva
sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu.
21.1 Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí poučil
účastníkov konania, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 419 Civilného
sporového poriadku prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
22. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
23. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže
domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,
musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie
(m. m. IV. ÚS 115/07).
24. Ústavný súd požiadal 14. augusta 2020 o súčinnosť okresný súd, ktorý mu
oznámil, že proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu podala sťažovateľka
5. novembra 2019 dovolanie. O jej dovolaní je oprávnený a povinný rozhodnúť Najvyšší
súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Napadnuté rozhodnutie krajského súdu
bolo predmetom súdneho prieskumu realizovaného najvyšším súdom, ktorý zrušil
napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pre rozhodnutie
ústavného súdu v časti namietaného porušenia označených práv napadnutým rozhodnutím
krajského súdu je teda podstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje čl. 127 ods. 1
ústavy, ktorého uplatnenie právomoci vylučuje, aby v uvedenej veci rozhodoval
ústavný súd.
25. V zmysle už popísaných východísk možno hodnotiť, že právny poriadok
Slovenskej republiky poskytoval sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany
základných práv a slobôd (dovolanie), ktorý sťažovateľka aj využila. V tejto chvíli sa
ústavná sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, pretože existuje iný
orgán verejnej moci (krajský súd) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam
a slobodám sťažovateľky.
26. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh konania, ktoré sa
aktuálne opäť prenieslo pred krajský súd, resp. ak by jeho nové rozhodnutie signalizovalo
porušenie základných práv sťažovateľky, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľke,
aby po splnení všetkých zákonných podmienok predložila ústavnému súdu novú ústavnú
sťažnosť.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd ústavnou sťažnosťou proti
napadnutému rozsudku krajského súdu meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio
temporis ju odmietol podľa § 132 ods. 1 v spojení s § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom
súde pre nedostatok svojej právomoci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. augusta 2020
Martin Vernarský predseda senátu