Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 313/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana

a Petra Straku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , zastúpenej advokátom Mgr. Róbertom

Kučerom, Veľká Okružná 39, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na

súdnu ochranu podľa , práva podľa

Listiny práv a základných slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Žiline č. k. -1014 z 30. apríla 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

1. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“), práva

podľa čl. 36 ods. 1 Listiny práv a základných slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -1014 z 30. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že Okresným súdom

Žilina (ďalej len ,,okresný súd“) bolo pod sp. zn. vedené

konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom

sťažovateľka vystupovala v procesnom postavení žalovanej. Okresný súd rozsudkom

č. k. -923 z 5. apríla 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 4 C 97/2008-

968 z 22. novembra 2017 a opravným uznesením č. k. -998 zo 6. augusta 2018

(ďalej len ,,rozhodnutie súdu prvej inštancie“) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo

sťažovateľky a žalobcu.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil.

4. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti poukazuje na porušenie ňou

označených práv (bod 1 tohto rozhodnutia) a argumentačne rozdelila odôvodnenie ústavnej

sťažnosti do štyroch rovín:

,,Ad. a) Extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, extrémny

nesúlad medzi hodnotením dôkazov a prijatými skutkovými zisteniami

Ad. b) Prekvapivosť rozhodnutia, porušenie manudukčnej povinnosti, nenariadenie

pojednávania vo veci samej

Ad. c) Odklon od ustálenej judikatúry, bez relevantného odmietnutia stabilizovanej

výkladovej praxe

Ad. d) Absencia zdôvodnenia osvojenia si právneho záveru obsiahnutého v jednom

z dvoch protichodných názorových línií najvyšších súdnych autorít.“

5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

,,Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľky

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. -1014

zo dňa 30.04.2019 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline

sp. zn. -1014 zo dňa 30.04.2019 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline

na ďalšie konanie.

Sťažovateľke sa priznáva právo na náhradu trov konania, pozostávajúce z trov

právneho zastúpenia vo výške 415,51-€ (2 úkony právnej služby á 163,33-€: prevzatie

a príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť + 20 % DPH + 2 x paušálna náhrada nákladov

á 9,80-€ + 20 % DPH), ktorú je Krajský súd v Žiline povinný nahradiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky do troch dní od právoplatnosti nálezu.“

6. Zároveň sťažovateľka navrhla: „... Keďže podanie ústavnej sťažnosti nemá vplyv

na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, sťažovateľka

týmto v súlade s ust. navrhuje (žiada) o odloženie

vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. -1014 zo dňa

30.04.2019, a to z dôvodu, že výkon exekúcie na podklade ústavnou sťažnosťou

napadnutého rozsudku pri výške vyporiadacieho podielu (), ktorý má

sťažovateľka zaplatiť žalobcovi, by sa sťažovateľka dostala do existenčných problémov

a v prípade úspechu sťažovateľky v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky by

jej v súvislosti s exekučným konaním vznikla závažná ujma, ktorú by nebolo možné

odstrániť.“

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

11. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

16. Ústavný súd vo vzťahu k a k dohovoru už uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (). K rovnakému

záveru možno dospieť aj v súvislosti s namietaným porušením čl. 36 ods. 1 listiny, ktorý

svojím obsahom zodpovedá zneniu .

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

20. Sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom

v zmysle .

21. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľky podľa , práva podľa listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu.

21.1 Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí poučil

účastníkov konania, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 419 Civilného

sporového poriadku prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

22. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

23. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. ).

24. Ústavný súd požiadal 14. augusta 2020 o súčinnosť okresný súd, ktorý mu

oznámil, že proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu podala sťažovateľka

5. novembra 2019 dovolanie. O jej dovolaní je oprávnený a povinný rozhodnúť Najvyšší

súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Napadnuté rozhodnutie krajského súdu

bolo predmetom súdneho prieskumu realizovaného najvyšším súdom, ktorý zrušil

napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pre rozhodnutie

ústavného súdu v časti namietaného porušenia označených práv napadnutým rozhodnutím

krajského súdu je teda podstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje čl. 127 ods. 1

, ktorého uplatnenie právomoci vylučuje, aby v uvedenej veci rozhodoval

ústavný súd.

25. V zmysle už popísaných východísk možno hodnotiť, že právny poriadok

Slovenskej republiky poskytoval sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany

základných práv a slobôd (dovolanie), ktorý sťažovateľka aj využila. V tejto chvíli sa

ústavná sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, pretože existuje iný

orgán verejnej moci (krajský súd) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam

a slobodám sťažovateľky.

26. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh konania, ktoré sa

aktuálne opäť prenieslo pred krajský súd, resp. ak by jeho nové rozhodnutie signalizovalo

porušenie základných práv sťažovateľky, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej podľa , a preto nebráni sťažovateľke,

aby po splnení všetkých zákonných podmienok predložila ústavnému súdu novú ústavnú

sťažnosť.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd ústavnou sťažnosťou proti

napadnutému rozsudku krajského súdu meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio

temporis ju odmietol podľa § 132 ods. 1 v spojení s § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom

súde pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2020

Martin Vernarský predseda senátu