Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 414/2020
PDF · 336.39 KB
No categories available
IV. ÚS 414/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2020
prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, ,
, zastúpeného
, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16 C 125/2004
z 20. apríla 2020 a sp. zn. 16 C 125/2004 zo 14. mája 2020 a takto
rozhodol:
Konanie o ústavnej sťažnosti z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2020
doručená ústavná sťažnosť , , ,
,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 16 C 125/2004 z 20. apríla
2020 a sp. zn. 16 C 125/2004 zo 14. mája 2020.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.
16 C 125/2004 z 29. januára 2013 priznal sťažovateľovi nárok na poskytnutie právnej
pomoci, keď mu ako právneho zástupcu ustanovil Centrum právnej pomoci. V uznesení
okresného súdu sp. zn. 16 C 125/2004 z 20. apríla 2020 vydanom vyšším súdnym
úradníkom bolo uvedené, že z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podané dovolanie
včas bolo nutné dovolacie konanie zastaviť, pretože výzva na zaplatenie bola sťažovateľovi
doručená 20. januára 2020, teda súdny poplatok mal byť zaplatený do 30. januára 2020.
Súčasne okresný súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že nemohol pristúpiť
k posudzovaniu žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keďže
sťažovateľ ju doručil až po uplynutí stanovenej lehoty. Vyšší súdny úradník však
v odôvodnení uvedeného rozhodnutia podľa názoru sťažovateľa neuviedol podstatnú
skutočnosť, a to, že samotný okresný súd zaslal sťažovateľovi podanie z 10. februára 2020
s názvom „Výzva na preukázanie majetkových pomerov“, na základe ktorej mal sťažovateľ
zaslať riadne vyplnené aktuálne tlačivo spolu s dokladmi. Súčasne okresný súd sťažovateľa
v predmetnom podaní poučil, že podľa § 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd
návrh na oslobodenie od súdneho poplatku prizná, ak to odôvodňujú pomery, uložil
sťažovateľovi lehotu 15 dní a súčasne ho poučil, že ak v súdom určenej lehote neoznámi
požadované údaje a svoje pomery náležitým spôsobom nezdokladuje, súd nebude môcť
vyhovieť jeho žiadosti. Súd prvej inštancie podľa sťažovateľa tiež odignoroval, že na prvej
strane podaného dovolania bolo uvedené, že sťažovateľ žiada oslobodiť od súdneho
poplatku, pretože je zastupovaný Centrom právnej pomoci. Navyše okresný súd nepoučil
sťažovateľa, že v lehote určenej na zaplatenie súdneho poplatku musí požiadať
o oslobodenie od poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov. Sťažovateľ riadne a v zmysle poučenia okresného súdu zaslal
požadované údaje. Pokiaľ sťažovateľ zaslal prvotnú žiadosť o oslobodenie od súdneho
poplatku (podstatný je dátum odoslania od sťažovateľa, a nie dátum prevzatia súdom
5. februára 2020), na základe ktorej mu okresný súd zaslal výzvu, že ak v lehote 15 dní
zdokladuje dôvodnosť svojho návrhu na oslobodenie od platenia súdneho poplatku, bude sa
týmto návrhom zaoberať, a po uplynutí dvoch mesiacov okresný súd v rozhodnutí uviedol,
že sa nemohol zaoberať takýmto návrhom, lebo sťažovateľ zmeškal lehotu, sťažovateľ
zastáva názor, že okresný súd vydaním rozhodnutia, ktorým zastavil dovolacie konanie len
z prísne formálnych procesných dôvodov bez meritórneho preskúmania veci samej, porušil
základného právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Rovnako
okresný súd odôvodnil aj rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa, ktorú uznesením sp. zn.
16 C 125/2004 zo 14. mája 2020 zamietol. Obe namietané rozhodnutia považuje sťažovateľ
za neodôvodnené a arbitrárne.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom,
v ktorom vysloví:
„1. Uznesením Okresného súdu Bratislava 1. sp. zn. 16C 125/2004-970 zo dňa
20.04.2020 a uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 16C 125/2004-983 zo dňa
14.05.2020 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 16C 125/2004-970 a Okresného
súdu Bratislava I. sp. zn. 16C 125/2004-983 sa zrušuje a vec sa vracia na nové konanie
a rozhodnutie.
3. Sťažovateľovi sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 375,24 Eur, ktorú je Okresný súd Bratislava 1. povinný vyplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
4. Dňa 19. augusta 2020 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým
oznamuje, že berie svoju ústavnú sťažnosť z 10. júla 2020 v celom rozsahu späť, pretože
sťažovateľ už podal skôr (8. júla 2020) ústavnú sťažnosť, na ktorej trvá.
II.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
8. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť
späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.
9. V posudzovanom prípade vzhľadom na to, že sťažovateľ vzal svoju ústavnú
sťažnosť v celom rozsahu späť, ústavný súd rozhodol o nej tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. augusta 2020
Miroslav Duriš predseda senátu