Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 379/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

MSM Martin, s. r. o., Štúrova 27, Dubnica nad Váhom, IČO 36 422 991, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s. r. o., Piaristická 46, Trenčín, v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Matúš Košara, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a uznesením

Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 15. apríla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti MSM Martin, s. r. o., o d m i e t a

pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti MSM Martin, s. r. o., Štúrova 27,

Dubnica nad Váhom, IČO 36 422 991 (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 15. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým rozhodnutím

okresného súdu, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 77/2020 s dátumom

vydania 22. apríl 2020, bolo začaté konkurzné konanie na majetok sťažovateľa, a to

na návrh jeho veriteľa – obchodnej spoločnosti

(ďalej len „navrhovateľ“).

3. Podľa názoru sťažovateľa neboli splnené podmienky na začatie konkurzného

konania, pretože pohľadávka, pre ktorú navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu, je

nedôvodná, nebola judikovaná a ani súdne vymáhaná a sťažovateľ ju neuznáva, na čo

navrhovateľa aj písomne upozornil. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ ďalej poukazuje na to,

že pôvodným majiteľom predmetnej pohľadávky bola spoločnosť s ktorou

vedie dva súdne spory (vedené pred okresným súdom o zaplatenie sumy 70 200 eur

s príslušenstvom pod sp. zn. a o zaplatenie sumy 330 358 eur

s príslušenstvom pod sp. zn. ). V uvedených súdnych konaniach túto

spoločnosť zastupuje advokátska kancelária s obchodným menom

, ktorá je jediným spoločníkom

navrhovateľa, v ktorom funkciu jediného konateľa vykonáva jeden z konateľov

. Iniciovanie konkurzného konania preto

sťažovateľ vníma ako snahu o vyvinutie nátlaku na účely uhradenia pohľadávok.

4. Sťažovateľ súčasne tvrdí, že nie sú splnené podmienky podľa § 3 ods. 2 zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), pretože

navrhovateľom uplatnená pohľadávka nenapĺňa parametre podľa tohto ustanovenia.

Navrhovateľ totiž túto pohľadávku nadobudol 27. januára 2020 a táto skutočnosť bola

sťažovateľovi oznámená postupcom až 10. februára 2020 a najskôr vtedy mohla začať

plynúť 90-dňová ochranná doba, a teda veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu mohol

navrhovateľ podať najskôr 10. mája 2020, a nie skôr. Uvedené znamená, že v spojení s § 11

ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie sú splnené podmienky pre vyhlásenie

konkurzu, pretože na pohľadávku pôvodne patriacu spoločnosti , ktorá bola

postúpená na navrhovateľa sa malo pozerať ako na jednu pohľadávku, a nie pohľadávku

dvoch veriteľov, čo znamená, že nie je splnená podmienka existencie aspoň dvoch veriteľov

nevyhnutná pre vyhlásenie konkurzu. Sťažovateľ zastáva názor, že v tomto prípade išlo

o zneužitie práva s cieľom umelo vytvoriť pluralitu veriteľov, a to de facto samotným

advokátom protistrany.

5. Podstatu porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

sťažovateľ badá „... v porušení prieskumnej povinnosti súdu vo veci

posúdenia podaného návrhu, ako aj samotné nesplnenie zákonnej podmienky v zmysle § 3

ods. 2 spočívajúce v nedodržaní ochrannej 90 – dňovej doby u

navrhovateľa pre ním uplatňovanú pohľadávku, ktoré Porušovateľ prehliadol

a ktorých nesplnenie neumožňovalo začať konkurzné konanie voči našej spoločnosti. Návrh

na vyhlásenie konkurzu mal byť preto sťažovateľom (myslené porušovateľom, tzn.

okresným súdom, pozn.) postupom podľa odmietnutý. Porušovateľ priznal

navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie veriteľského návrhu, napriek tomu, že na

jeho pohľadávku bolo potrebné prihliadať s ohľadom na dikciu ust. , ako na

jednu pohľadávku a teda stále patriacu spoločnosti a nie navrhovateľovi.“.

Sťažovateľ zároveň usudzuje, že vydaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu bolo

porušené aj jeho základné právo vlastniť majetok podľa , a to konkrétne tým,

že začatie konkurzného konania vyvolalo účinky v zmysle § 14 ods. 5 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, čím podľa neho „... došlo k nezákonnému zásahu do majetkových práv

sťažovateľa garantovaných v SR.“. Sťažovateľ sa tiež domnieva, že za daného

právneho stavu je napadnuté rozhodnutie neférové a popiera základy práva na spravodlivý

proces sťažovateľa. Sťažovateľ, odvolávajúc sa na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva a ústavného súdu, argumentuje, že výkon spravodlivosti nesmie byť arbitrárny.

6. Vzhľadom na uvedené dôvody sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd odložil

vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu a aby po prijatí ústavnej sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„a) Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že uznesením Okresného súdu

Trenčín, spisová značka zo dňa 15.04.2020, ktorým súd začal konkurzné

konanie voči sťažovateľovi, došlo k porušeniu základného práva Sťažovateľa uvedeného

v a .

b) Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Trenčín,

spisová značka zo dňa 15.04.2020.

c ) Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi, aby mu Odporca

uhradil primerané peňažné zadosťučinenie vo výške 7 394 874,- € do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

d) Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 21 303,53 € (za dva úkony právnej služby po 15 213,81 € a za dva

režijné paušály po 10,62 € s DPH v sume 6089,72 €). 30 448,86“

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník je v úpadku, ak je

platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu,

predpokladá sa, že je v úpadku.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právnická osoba je platobne

neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky

viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti

dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu

na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne

neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný

záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo

ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá

sa, že je platobne neschopný.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii návrh na vyhlásenie

konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je

oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje

tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok

podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh

na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou

osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.

Podľa § 11 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ je oprávnený podať

návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť

svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je

dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako

jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

15. Podľa § 12 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii návrh na vyhlásenie

konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu. Podpis

navrhovateľa, ktorý nie je orgánom verejnej moci, musí byť v návrhu úradne osvedčený.

Návrh musí byť podaný v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami.

Podľa § 12 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak návrh na vyhlásenie

konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno

odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku

30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote

splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku

označenú v návrhu.

16. Podľa § 14 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak súd zistí, že návrh

na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní

od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote

uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky

v lehote 10 dní odstránil.

Podľa § 14 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd návrh veriteľa

na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania dlžníkovi nedoručuje ani

dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril.

Podľa § 14 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii o začatí konkurzného

konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku;

zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie.

17. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) bodu 1a zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak sa

konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, a) súd do 5 dní od začatia konkurzného

konania 1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré

obsahuje najmä 1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil

svoju platobnú schopnosť.

Podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd rozhodne

o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne

o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada

na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť.

18. Podľa § 198 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd v konaní podľa

tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to

ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu

vydanému v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení,

vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.

III.

K povahe rozhodnutia o začatí konkurzného konania

19. Ústavný súd pri posudzovaní ústavnej sťažnosti vzal do úvahy, že rozhodnutie

o začatí konkurzného konania završuje prvú etapu konkurzného konania predchádzajúcu

samotnému skúmaniu podmienok pre vyhlásenie konkurzu, resp. rozhodnutiu

o (ne)vyhlásení konkurzu. Podľa odbornej literatúry v tejto fáze konkurzný súd z úradnej

povinnosti vykoná prieskum, či i) je daná právomoc súdu na konkurzné konanie, ii)

neexistuje prekážka už začatého konkurzného konania (litispendencia), iii) dlžník nie je

vylúčený z pôsobnosti zákona, iv) navrhovateľ a ten, proti komu návrh smeruje, majú

procesnú subjektivitu, v) navrhovateľ má spôsobilosť samostatne konať pred súdom, vi) je

daná vecná a miestna príslušnosť súdu na konanie, vii) návrh spĺňa všetky zákonom

ustanovené formálne aj obsahové náležitosti vrátane náležitostí týkajúcich sa jeho príloh,

viii) bol v plnom rozsahu zložený na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov

predbežného správcu, ak je navrhovateľ na zloženie takéhoto preddavku povinný, ix)

neexistujú iné prekážky v podmienkach konania (POSPÍŠIL, B., MACEK, J., MALIAR,

M., KITTA, V. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Druhé, podstatne

doplnené a prepracované vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer, s. r. o., 2016. 1044 s.).

20. Táto časť konkurzného konania iniciovaná podaním návrhu na vyhlásenie

konkurzu predstavuje špecifické prípravné štádium predchádzajúce skúmaniu podmienok

pre prípadné vyhlásenie konkurzu. Jeho účelom je výlučne posúdenie podmienok

uvedených v bode 19 a nástup osobitného právneho režimu pre dlžníka (pozri § 14 ods. 5

zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v ktorom sú upravené účinky začatia konkurzného

konania), ktorého cieľom je zabezpečiť ochranu záujmov veriteľov vo fáze, keď začalo

konanie smerujúce k vyhláseniu konkurzu. Prípravný charakter tejto etapy konkurzného

konania je zvýraznený aj krátkosťou lehoty na rozhodovanie (15 dní od doručenia návrhu

na vyhlásenie konkurzu) a celkovo veľmi prísne sformalizovaným priebehom.

21. Ako sťažovateľ správne uvádza, proti rozhodnutiu o začatí konkurzného konania

zákon o konkurze a reštrukturalizácii nepripúšťa žiadny opravný prostriedok. Dlžník,

v tomto prípade sťažovateľ, tým však nie je ukrátený o možnosť uplatnenia obrany

v podobe skutkových tvrdení či právnych dôvodov týkajúcich sa veriteľom podaného

návrhu na vyhlásenie konkurzu, resp. okolností, ktoré predchádzali jeho podaniu. Právna

úprava vyhlasovania konkurzu je koncipovaná tak, že vo fáze nasledujúcej po začatí

konkurzného konania konkurzný súd povinne vyzve dlžníka na vyjadrenie sa k návrhu

na vyhlásenie konkurzu a na predloženie dôkazov. Dlžník tak má k dispozícii účinné právne

prostriedky na tvrdenie a preukázanie eventuálnej neopodstatnenosti návrhu na vyhlásenie

konkurzu.

22. Uvedené znamená, že každý dlžník, proti ktorému bolo začaté konkurzné

konanie, má zákonom o konkurze a reštrukturalizácii priznané právo využiť všetky procesné

prostriedky a uplatniť akékoľvek dôkazy, ktorými osvedčí neoprávnenosť návrhu

na vyhlásenie konkurzu spočívajúcu napríklad aj v dôvodoch, ktoré sú namietané

v posudzovanom prípade (navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka podľa hmotného práva, resp.

nie je daná pluralita veriteľov). Využitím postupu podľa § 19 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii a náležitým preukázaním svojich skutkových tvrdení či právnych

dôvodov môže každý dlžník dosiahnuť odvrátenie vyhlásenia konkurzu.

23. Navyše, na rozdiel od uznesenia o začatí konkurzného konania proti prípadnému

uzneseniu o vyhlásení konkurzu je (výlučne) dlžník podľa § 19 ods. 2 druhej vety zákona

o konkurze a reštrukturalizácii oprávnený podať odvolanie. Tento opravný prostriedok

pre sťažovateľa, resp. navrhovateľa predstavuje ďalšiu možnosť domáhať sa ochrany

svojich aj základných práv.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

24. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ustálil,

že na prerokovanie ústavnej sťažnosti sťažovateľa nie je daná jeho právomoc.

25. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

26. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

27. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

či právnickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, ktorého právne dôsledky sú

premietnuté do a (,

). Uplatnenie princípu subsidiarity tak vylučuje duplicitu v rozhodovaní

pri poskytovaní ochrany základným právam alebo slobodám.

28. Princíp subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

29. Sťažovateľ mal po vydaní napadnutého rozhodnutia okresného súdu v priebehu

konkurzného konania k dispozícii dostatočné zákonné prostriedky tvrdiť a preukazovať

skutočnosti, ktoré uvádza v ústavnej sťažnosti, no namiesto toho sa (predčasne) obrátil

na ústavný súd. Ústavný súd v tomto prípade nemá právomoc na prerokovanie ústavnej

sťažnosti, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

30. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že vzhľadom na dôvody odmietnutia ústavnej

sťažnosti sa nezaoberal vecnou, resp. právnou stránkou argumentácie sťažovateľa. Rovnako

ústavný súd lustráciou Obchodného vestníka zistil, že konkurzné konanie proti

sťažovateľovi bolo v čase posudzovania ústavnej sťažnosti zastavené uznesením okresného

súdu sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 85/2020

s dátumom vydania 5. máj 2020. Ústavná sťažnosť sťažovateľa v dôsledku zastavenia

konkurzného konania tak aj bez ohľadu na jej odmietnutie pre nedostatok právomoci

ústavného súdu stratila opodstatnenie.

31. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci rovnako stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu