Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 412/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, ktorou namieta porušenie svojich nešpecifikovaných práv

bližšie nekonkretizovaným zásahom Okresného súdu Bratislava V, a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah podania

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. júna

2020 doručené podanie , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorým namieta porušenie svojich

nešpecifikovaných práv bližšie nekonkretizovaným zásahom Okresného súdu Bratislava V

(ďalej len „okresný súd“).

2. Vo svojom podaní sťažovateľ uviedol, že podáva „sťažnosť na Okresný súd

Bratislava V ul. 12, (toho času) predsedom súdu je obvinený JUDr. Dušan Srogončík“,

a súčasne podáva „sťažnosť na sudkyňu JUDr. Jana Tamašiová, na nezákonné posúdenie

a zaujatosť sudkyni v danej veci. Nezobrala do úvahy mnou poslané dokumenty presnejšie

išlo o sťažnosť aj som poslal odvolanie proti uzneseniu. Odôvodnil som dostačujúcimi

majetkovými pomermi. Som invalidný dôchodca, ktorý nemá z čoho zaplatiť nezákonnú

exekúciu“. Podľa sťažovateľa „súd ako taký nerozhodol, ale nesprávne sa postavila

k môjmu odvolaniu voči uzneseniu. A poslal som ďalšie hodnoverné dôkazy, ktoré som

poštou doručil, ani to nezobrala o úvahy a to, keď som bol práceneschopný.“.

3. Sťažovateľ súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov.

II.

Relevantná právna úprava

4. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom,

ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

8. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

9. Podľa podanie je úkon určený ústavnému

súdu.

10. Podľa každé podanie sa posudzuje podľa

jeho obsahu.

11. Podľa ak tento zákon na podanie nevyžaduje

osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

a podpis.

12. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

13. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

14. Podľa k návrhu na začatie konania

podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť

pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa

musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie

na zastupovanie pred ústavným súdom.

15. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

16. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa ak má návrh na začatie konania

uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže

ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.

Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie

konania odmietne.

18. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá

tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej

základné práva a slobody.

19. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

20. Podľa sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí

pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu,

ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Ústavný súd, berúc do úvahy zásadu neformálnosti pri posudzovaní obsahovej

stránky procesných úkonov ( ), podanie sťažovateľa

vyhodnotil ako ústavnú sťažnosť podanú podľa . Sťažovateľ totiž podľa

označuje porušovateľa, ktorým má byť

okresný súd, a zároveň zrozumiteľne svoje podanie pomenúva ako sťažnosť.

22. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ nekonkretizoval rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd tak, ako to vyžaduje

. Rovnako neoznačil, ktoré základné práva

a slobody mali byť v jeho prípade okresným súdom porušené. Ústavná sťažnosť neobsahuje

ani dostatočne zrozumiteľné uvedenie konkrétnych skutkových a právnych dôvodov,

pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Chýba

teda obsahová náležitosť ústavnej sťažnosti predpísaná v § 123 ods. 1 písm. d) zákona

o ústavnom súde.

23. Keďže sťažovateľ v ústavnej sťažnosti neidentifikoval nezameniteľným

spôsobom zásah, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd, nevyhovel

ani požiadavke plynúcej z a k sťažnosti nepriložil

dôkazy o reálnosti zásahu. Fotokópie dokumentov priložených k ústavnej sťažnosti (faktúry

z roku 2015 v anglickom jazyku vystavené osobe odlišnej od sťažovateľa, potvrdenie

o dočasnej sťažovateľovej pracovnej neschopnosti v roku 2017, neautorizované potvrdenie

banky o platbe na účte odlišného majiteľa účtu, čestné vyhlásenie sťažovateľa o jeho

neskúsenosti s obchodovaním na finančnom trhu, odstúpenie od zmluvy o obchodovaní

z roku 2015 a námietky sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

), pokiaľ ide o formálnu podobu, nezaručujú autenticitu informácií z nich

plynúcich, no predovšetkým nemajú žiadnu logickú previazanosť na obsah sťažovateľovho

podania, čo je okrem iného aj dôsledkom chýbajúceho zmysluplného odôvodnenia ústavnej

sťažnosti, ktoré požaduje v . Sťažovateľ tiež vôbec

nesformuloval tzv. sťažnostný petit, ktorý ako obsahovú náležitosť návrhu na začatie

konanie vyžaduje taktiež (akého rozhodnutia sa

navrhovateľ domáha).

24. Napokon sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nenavrhuje vykonanie akýchkoľvek

dôkazov ( ).

25. Z uvedeného je zrejmé, že ústavná sťažnosť neobsahuje takmer žiadnu

zo zákonom predpísaných náležitostí, hlavne absentujú také náležitosti, ktoré majú

pre rozhodnutie ústavného súdu a vyslovenie porušenia sťažovateľových práv kľúčovú

povahu. Za danej situácie neprichádzala do úvahy ani výzva na odstránenie uvedených

nedostatkov návrhu podľa , keďže takáto výzva slúži

na odstraňovanie najmä formálnych nedostatkov návrhu na začatie konania, avšak nie

na doplnenie samotnej podstaty návrhu (jeho obligatórnych esenciálnych náležitostí), najmä

už nie po uplynutí zákonnej lehoty na podanie návrhu ( ).

Okrem uvedeného ústavný súd pripomína, že takmer identické podanie sťažovateľa bolo

uznesením ústavného súdu sp. zn. z 12. mája 2020 taktiež odmietnuté

pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom, pričom v odôvodnení tohto uznesenia bol

sťažovateľ oboznámený s náležitosťami ústavnej sťažnosti, ktoré vyžaduje zákon

o ústavnom súde. Sťažovateľovi teda v čase koncipovania posudzovanej ústavnej sťažnosti

boli zrejmé všetky náležitosti ústavnej sťažnosti, po splnení ktorých môže ústavný súd

pristúpiť k ústavnému prieskumu zásahu, ktorým malo podľa názoru sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

26. Ústavná sťažnosť sťažovateľa nemá zákonom ustanovené náležitosti, a preto ju

ústavný súd odmietol aj podľa (výrok 1).

K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

27. Pokiaľ ide o žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, ústavný súd tomuto

návrhu nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia), keďže ani opakované podanie

sťažovateľa (bod 25) neposkytuje, aspoň v rovine elementárnej zrozumiteľnosti, možnosť

konštatovať splnenie ustanovenej podmienky (bod 8), a to,

že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Až po vyriešení

tejto otázky v prospech sťažovateľa by bolo možné prikročiť ku skúmaniu jeho

majetkových pomerov. Nadväzujúc na body 22 až 26 tohto odôvodnenia, však ústavný súd

musel na podanú žiadosť reagovať negatívne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2020

Miroslav Duriš predseda senátu