Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 166/2020
PDF · 124.53 KB
No categories available
II. ÚS 166/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. augusta 2020
v konaní o ústavnej sťažnosti , ,
, a ,
, , zastúpených advokátom
Mgr. Marekom Parom, Šancová 48, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6 C 241/2011
z 11. júla 2019 takto
rozhodol:
Konanie o ústavnej sťažnosti a z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, a ,
, (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátom Mgr. Marekom Parom, Šancová 48, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
6 C 241/2011 z 11. júla 2019 (ďalej len „namietané uznesenie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli rozsudkom
okresného súdu z 8. októbra 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
(ďalej len „krajský súd“) z 27. februára 2018 zaviazaní k úhrade istiny 35 500 € spolu
s príslušenstvom. Sťažovatelia napadli odvolacie rozhodnutie krajského súdu 11. júna 2018
dovolaním s odkazom na ustanovenia § 420 písm. e) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) a spolu s ním podali návrh
na odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Uznesením okresného súdu im bola uložená
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie dovolania v sume 10 €, ktorú sťažovatelia
uhradili. Následne im bola 27. júna 2019 doručená výzva okresného súdu k zaplateniu
súdneho poplatku za podanie dovolania v sume 2 161 € v lehote desiatich dní od doručenia
výzvy. Sťažovatelia uvádzajú, že určený súdny poplatok v riadne stanovenej lehote uhradili
prevodom na bankový účet, avšak z im neznámych dôvodov sa im 9. júla 2019 takto
uhradený poplatok vrátil na ich účet s poznámkou „Vrátený súdny poplatok“. O uvedených
skutočnostiach podaním zo 16. júla 2019 informovali okresný súd a žiadali určenie ďalšieho
postupu v ich veci. V rovnaký deň im však bolo doručené namietané uznesenie okresného
súdu, ktorým bolo konanie o dovolaní sťažovateľov zastavené podľa § 10 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uvádzajú, že namietané uznesenie vydal sudca
okresného súdu, pričom obsahovalo odôvodnenie o neprípustnosti podania odvolania.
Argumentujú, že napriek tomuto poučeniu obsiahnutému v namietanom uznesení boli
neskôr zo strany okresného súdu telefonicky a následne aj vo forme mailu upovedomení
o tom, že i napriek uvedenému (nesprávnemu) poučeniu môžu odvolanie podať v lehote
podľa § 362 ods. 3 CSP, teda do troch mesiacov od doručenia namietaného uznesenia.
Sťažovatelia na základe uvedeného podali proti namietanému uzneseniu 30. júla 2019
odvolanie.
4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti poukazujú na relevantnú právnu úpravu, a to
na príslušné ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch a Civilného sporového poriadku.
V prvom rade citujú ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého
v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania
o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam
vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí
obsahovať odôvodnenie. V nadväznosti na to sťažovatelia dôvodia, že v ich prípade napriek
tomu, že malo byť uznesenie o zastavení konania správne vydané vyšším súdnym
úradníkom, bolo vydané sudcom. Ďalej poukazujú na § 10 ods. 3 zákona o súdnych
poplatkoch, podľa ktorého prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom
podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Sťažovatelia dôvodia, že v
zmysle dotknutého ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch mala byť opravným
prostriedkom proti namietanému uzneseniu sťažnosť, o ktorej mal rozhodnúť sudca. Citujú
tiež ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak tento zákon
neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a). V nadväznosti na to poukazujú
na citované ustanovenie Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je odvolanie
prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. S odkazom na citované
ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sťažovatelia dôvodia, že v ich prípade
je odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku
neprípustné, a teda nimi podané odvolanie bude zo strany krajského súdu z dôvodu podľa
ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietnuté, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
5. Odvolávajúc sa na prezentovanú argumentáciu, sťažovatelia vnímajú postup
okresného súdu ako taký, ktorý ich obral o možnosť namietať nesprávnosť rozhodnutia
o zastavení konania o dovolaní prostredníctvom riadneho opravného prostriedku (správne
prostriedku procesnej obrany, pozn.), sťažnosti, v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 zákona
o súdnych poplatkoch. Sťažovatelia sú toho názoru, že takýmto postupom bolo porušené ich
právo na spravodlivý proces a právo na prístup k súdu, teda ich základné právo zaručené
čl. 46 ods. 1 ústavy a ich právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.
6. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd
o ich ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ich základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením
okresného súdu, označené rozhodnutie zrušil a vrátil vec sťažovateľov okresnému súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 166/2020-14 z 28. apríla 2020 prijal ústavnú
sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie. Následne 31. júla 2020 bolo ústavnému súdu
doručené podanie sťažovateľov, v ktorom sťažovatelia ústavnému súdu oznámili, že svoju
ústavnú sťažnosť berú späť v celom rozsahu, keďže napriek okolnostiam, ktoré prezentovali
v podanej ústavnej sťažnosti (pozri bod 4 odôvodnenia tohto uznesenia), bola im
namietaným právam poskytnutá účinná ochrana, a to zo strany Krajského súdu v Žiline,
ktorý svojím uznesením sp. zn. 11 Co 186/2019 z 13. mája 2020 zrušil namietané uznesenie
okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Okresný súd na základe
uvedeného dovŕšil ochranu práv sťažovateľov tak, že im zaslal novú výzvu k úhrade
súdneho poplatku, ktorý sťažovatelia uhradili, a jeho úhrada bola zo strany okresného súdu
akceptovaná.
II.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
11. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú
sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.
12. V posudzovanom prípade vzhľadom na to, že sťažovatelia vzali svoju ústavnú
sťažnosť v celom rozsahu späť (pozri bod 7 odôvodnenia tohto uznesenia), ústavný súd
rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. augusta 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu