Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 156/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o., Daniela Dlabača 2748/28, Žilina, v mene ktorej

koná konateľka a advokátka JUDr. Andrea Havelková, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jej právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 640,66 € (slovom

šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatšesť centov), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý

vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie Andrea Havelková, s. r. o., Daniela

Dlabača 2748/28, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o., Daniela Dlabača 2748/28, Žilina,

v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Andrea Havelková, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou

namietaného konania (navrhovateľkou) o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov, kde

návrh okresnému súdu podala 14. novembra 2017.

3. Sťažovateľka, poukazujúc na chronologický priebeh namietaného konania

okresného súdu v ústavnej sťažnosti, argumentuje, že toto konanie je poznačené zbytočnými

prieťahmi. Podľa jej názoru okresný súd pri prejednávaní jej veci nepostupuje plynule

a svojou nečinnosťou jej spôsobil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza od podania

návrhu až do podania ústavnej sťažnosti.

4. Sťažovateľka dôvodí, že v namietanom konaní okresný súd nevykonal žiadne

pojednávanie, iba jednoduché procesné úkony, ako sú výzva k predloženiu vyjadrenia

adresovaná odporcovi a ďalšie nasledujúce výzvy adresované procesným stranám. Podľa jej

vyjadrenia je okresný súd absolútne nečinný od apríla 2018, keď nereaguje na jej žiadosti

o poskytnutie informácie k priebehu konania.

5. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti s odvolaním sa na ustálenú

judikatúru ústavného súdu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jej ústavnej

sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a jej práva podľa dohovoru namietaným postupom okresného súdu,

prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľky bez zbytočných prieťahov a priznal jej

tiež finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Ústavný súd uznesením č. k. -14 z 15. apríla 2020 prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľky

7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľky podaním

doručeným ústavnému súdu 25. júna 2020 vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, ktorá

okrem prehľadu procesných úkonov namietaného konania konštatovala skutkovú a právnu

nenáročnosť posudzovanej veci sťažovateľky a súčasne poukázala na objektívne okolnosti

na strane okresného súdu – obdobia dlhodobejšej práceneschopnosti zákonného sudcu,

brániace konať v posudzovanej veci plynule a bez zbytočných prieťahov. Podpredsedníčka

okresného súdu v predmetnom vyjadrení prezentovala súhlas s upustením od ústneho

pojednávania vo veci samej.

8. Právny zástupca sťažovateľky reagoval na vyjadrenie okresného súdu v podaní

doručenom ústavnému súdu 24. júla 2020, v ktorom zotrval na dôvodoch podanej ústavnej

sťažnosti, poukázal na judikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej personálne komplikácie

toho-ktorého súdu nezbavujú konajúci súd zodpovednosti za prieťahy v konaní spôsobené

účastníkovi konania, a tiež upriamil pozornosť na aktuálnu nečinnosť okresného súdu, ktorý

podľa jeho vyjadrenia nereaguje na výzvy sťažovateľa o doručenie špecifikovaného

vyjadrenia protistrany. Právny zástupca sťažovateľky zároveň oznámil, že sťažovateľka

na vykonaní ústneho pojednávania vo veci samej netrvá.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa ustanovenia § 58 ods. 3

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

12. Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom.

13. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd skúma

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľky preskúmal

z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej

správanie sťažovateľky v priebehu konania (2) a napokon aj postup konajúceho súdu (3).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

14. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného

súdu, obsah ústavnej sťažnosti, ako aj vyjadrenie odporcu a dospel k týmto pre posúdenie

sťažnosti relevantným zisteniam o priebehu namietaného konania:

Okresnému súdu bola sťažovateľkou 14. novembra 2017 podaná žaloba o určenie

právnej neúčinnosti právnych úkonov proti sťažovateľke.

Okresný súd vyzval 20. decembra 2017 sťažovateľku k úhrade súdneho poplatku,

sťažovateľka na výzvu reagovala a súdny poplatok uhradila k 15. januáru 2018.

Sťažovateľka adresovala okresnému súdu 21. decembra 2017 podanie – úpravu

žalobného petitu.

Okresný súd vyzval žalovanú stranu 19. februára 2018 vyjadriť sa k podanej žalobe

a predložiť dôkazy. Žalovaná reagovala vyjadrením doručeným okresnému súdu 8. marca

2018.

Okresný súd vyzval sťažovateľku 17. apríla 2018 vyjadriť sa k vyjadreniu žalovanej.

Sťažovateľka reagovala vyjadrením z 24. apríla 2018.

Okresný súd vyzval žalovanú stranu 17. mája 2018 predložiť vyjadrenie k stanovisku

sťažovateľky.

Okresnému súdu bolo 1. júna 2018 doručené vyjadrenie žalovanej k stanovisku

sťažovateľky. O zaslanie tohto vyjadrenia žalovanej žiadala sťažovateľka okresný súd

9. októbra 2018, tento však na žiadosť sťažovateľky podľa jej vyjadrenia dosiaľ nereagoval.

Sťažovateľka okresnému súdu 6. decembra 2018 doručila „zmenu žaloby a návrh na

pristúpenie subjektu do konania“. Okresný súd rozhodol o uvedenom návrhu uznesením

zo 14. mája 2020.

Okresný súd určil termín pojednávania vo veci sťažovateľky k dátumu 7. september

2020, vec sťažovateľky teda nebola v čase rozhodovania ústavného súdu meritórne

ukončená.

IV.2 Vyhodnotenie postupu okresného súdu

15. Predmetom konania v posudzovanej veci je rozhodovanie o tzv. odporovej

žalobe. Ústavný súd je toho názoru, že vec sťažovateľky nemožno hodnotiť po právnej

stránke ako zložitú, pretože tento typ konania je regulovaný pomerne podrobnou právnou

úpravou a tiež príslušnou judikatúrou. Rovnako skutkový stav, tak ako je prezentovaný

v uplatnenej odporovej žalobe, nenasvedčuje skutkovej zložitosti posudzovanej veci.

Napokon, aj samotný okresný súd vo svojom vyjadrení predloženom ústavnému súdu

hodnotí posudzovanú právnu vec sťažovateľky ako skutkovo a právne nenáročnú.

16. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadnu relevantnú okolnosť,

ktorá by signalizovala nedostatočnú súčinnosť zo strany sťažovateľky ako účastníčky

konania.

17. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného a jej práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. V rámci preskúmania

spisového materiálu zistil ústavný súd rozsiahle obdobie nečinnosti, v ktorom okresný súd

nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka. Ide o úsek konania od 1. júna

2018, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej k stanovisku sťažovateľky,

až do 14. mája 2020, keď okresný súd po súvislom období pasivity rozhodol uznesením

o návrhu sťažovateľky zo 6. decembra 2018. Označený úsek konania vykazuje ničím

neodôvodnenú nečinnosť v rozsahu takmer dvoch rokov. Na základe uvedených skutočností

ústavný súd konštatuje, že v dôsledku popísanej nečinnosti v postupe okresného súdu došlo

k zbytočnému predĺženiu súdneho konania.

18. Ústavný súd tak dospel k záveru, že postupom okresného súdu v namietanom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

19. Z petitu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žiadala ústavný súd

aj o vyslovenie porušenia práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom. Ústavný

súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto

dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

20. Ústavný súd tak uzatvára, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom

konaní porušené boli (bod 1 výroku nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

21. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti

sťažovateľky nebolo namietané konanie právoplatne skončené (pozri bod 14 odôvodnenia

tohto nálezu), ústavný súd formuloval pre okresný súd príkaz konať vo veci sťažovateľky

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

22. K obrane okresného súdu poukazujúcej na personálne komplikácie (opakovaná

práceneschopnosť zákonného sudcu), túto okolnosť sa okresný súd snaží prezentovať ako

objektívnu okolnosť negatívne sa podpisujúcu pod plynulosť konania vo veci sťažovateľky,

ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným

štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému

nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní ().

Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo

znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Ústavný

súd nad rámec poznamenáva, že je táto okolnosť z individuálneho hľadiska, teda z hľadiska

osoby zákonného sudcu pochopiteľne ospravedlniteľná, avšak z hľadiska celkovej

zodpovednosti okresného súdu za plynulosť konania vo veciach účastníkov konania ju

zohľadniť nemožno.

23. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Žiadosť o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka osobnou frustráciou prameniacou z pocitov

právnej neistoty. Sťažovateľka vyzdvihla aj ekonomické dopady, ktoré pre ňu z pasivity

okresného súdu a absencie meritórneho rozhodnutia vzhľadom na charakter prejednávanej

veci vyplývajú. Vychádzajúc z týchto skutočností, sťažovateľka považovala za primeranú

výšku finančného zadosťučinenia sumu 5 000 €. Pri určení primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a chápe ho ako kompenzačný

prostriedok nemajetkovej ujmy. Vychádzajúc zo zisteného rozsahu nečinnosti okresného

súdu, ktorá je dôvodom zbytočných prieťahov a porušenia dotknutých práv sťažovateľky,

ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume

500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku nálezu.

VI.

Trovy konania

24. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať aj

náhradu trov konania pred ústavným súdom. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona

o ústavnom súde rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli

v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom, a priznal jej

náhradu v sume 640,66 € (bod 4 výroku tohto nálezu). Ústavným súdom priznaná suma

náhrady trov konania pozostáva z odmeny za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2019 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) a jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2020 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) podľa § 13a ods. 1 písm.

a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), pri tarifnej odmene za úkon právnej služby vykonaný

v roku 2019 v sume 163,33 € a za úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 v sume 177 €

(§ 11 ods. 3 vyhlášky) a režijnom paušále ku každému z nich po 9,80 € v prípade úkonov

z roku 2019 a 10,62 € v prípade úkonu z roku 2020 (§ 16 ods. 3 vyhlášky), k tomu tiež 20 %

DPH, ktorej je právny zástupca sťažovateľky platcom. Priznanú náhradu trov konania je

okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu ( v spojení s Civilného

sporového poriadku).

25. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu